Dcéra sa na Slovensko nevráti
V novembri si vždy spomeniem aj na to, čo pred 28 rokmi písali ľudia tváram revolúcie (dnes by ich bulvár nazval celebritami). Bola som vtedy revolučne naladená vysokoškoláčka a s kamarátkou sme sa chceli aktívne zapojiť do revolučného diania. V Koordinačnom centre VPN nám dali za úlohu otvárať, čítať a archivovať listy adresované tribúnom revolúcie, ktorí sa v Novembri ʻ89 prihovárali desaťtisícom ľudí na preplnenom námestí SNP v Bratislave.
Jedna z nás otvárala a triedila listy písané Jánovi Budajovi, druhá listy určené Milanovi Kňažkovi. Boli ich stovky a prichádzali z celého Slovenska. Nosili nám ich vo veľkých igelitových vreciach. Boli v nich slová povzbudzujúce, oslavné, ale aj hanlivé, plné zloby a odsúdenia. Tie prišli väčšinou bez podpisu. Plnú adresu s menom uviedli vždy pisatelia, ktorí prosili o finančnú pomoc. Tých bolo možno najviac. Všetky listy sme vzorne zakladali − až na jeden anonymný. Veľmi smrdel. Bolo v ňom zabalené ho… Nuž, ohlasy na revolúciu bývajú naozaj rôzne.
Neskôr, už ako redaktorka zahraničného spravodajstva, som zažila aj ďalšie revolúcie. Hovorilo sa im farebné. Napríklad tá Buldozérová v Srbsku mi veľmi pripomínala našu Nežnú. V Belehrade som vtedy (r. 2000) nakrúcala rozhovory s revolúciou nadšenými študentmi. Hovorili o vydarenom generálnom štrajku, ktorý pomáhali zorganizovať. Presne tak, ako kedysi my.
I keď sa objavovali informácie, že pád totality u nás zorganizovala ŠTB a študenti boli len zmanipulovaní, bola som rada, že žijem s rodinou v demokratickom a slobodnom štáte. Dcére, keď trochu vyrástla a pozerala v televízii archívne zábery z Novembra ʻ89, som pripomínala, že ten ostnatý drôt na hranici sme odstránili my, vtedajší študenti a aj vďaka nám môže spoznávať svet. Nechápala, o čom hovorím. Nezažila totalitný režim.
Dcéra vyrástla, študuje v zahraničí v záverečnom ročníku a neplánuje sa vrátiť domov. Podobne rozmýšľajú aj jej kamaráti. Sú väčšinou na prestížnych zahraničných univerzitách a takmer nikto z nich nechce prísť naspäť na Slovensko. Prečo? Neštrngala som predsa kľúčmi preto, aby mi moje už dospelé dieťa oznámilo, že radšej ostane v zahraničí, pretože tu nevidí perspektívu aj napriek optimistickým štatistikám o hospodárskom raste a nízkej miere nezamestnanosti. Viem, sloboda je aj možnosť výberu. A ja sa pýtam, kde som spravila chybu vo výchove…
Autorka Eva Koprena pracovala 17 rokov v STV/RTVS ako redaktorka, moderátorka, editorka a dramaturgička. Ako redaktorka zahraničného spravodajstva sa prioritne venovala najmä západnému Balkánu. Spolupracovala so spravodajskou stanicou CNN, pre ktorú pripravovala krátke publicistické reportáže o Slovensku. Je autorkou televízneho publicistického magazínu Slovensko v obrazoch. Venuje sa aj pedagogickej činnosti, externe prednáša audiovizuálnu tvorbu na VŠ.
Je tiež zaujímavè, čo tváre revolùcie hovorili v 89-tom ĺuďom: http://v-hano.webnode.sk/news/k-28-vyrociu-neznej-revolucie/
Dobrý deň pani Eva.
Zdá sa, že ste dcére málo otvárala oči čo sa týka skutočných dôvodov prevratu v 89.roku. Predpokladám, že ako človek z médií, ktorý bol veľmi blízko zdrojov informácií, museli ste, aj napriek počiatočnej podpore farebných revolucionárov, po čase zistiť, že to bola len geopoliticko-ekonomická hra kolabujúceho Západu v spolupráci s miestnymi spravodajskými službami a ľuďmi “pri koryte a informáciách ” , no a zvyšná masa , obyčajný pracujúci ľud s kľúčmi nad hlavou, sme boli len jej obete a zdroj budúcich príjmov ako záchrana západných ekonomík v kríze. S budovaním tzv. demokracie to nemalo nič spoločné. To už nevidí len slepý a hluchý. Keď ste to dcére neosvetlila dostatočne skoro, neskôr už bolo neskoro. Nemám bohužiaľ deti a tak neviem aké ľahké alebo ťažké bolo v podmienkach dennodennej “liberálnodemokratickej” mediálnej a treťosektorovej masáže ovplyvniť zmýšľanie detí a mladých ľudí. Zrejme to naozaj bolo ťažké, ale vidím, že nie všetci sú takí indoktrinovaní globalizmom , rusofóbiou a pseudoliberalizmom , a nie všetci sú ľahostajní k budúcnosti svojej vlasti. Asi ste jej vývoj nechali príliš ísť nezávislým smerom bez usmerňovania. Globálna Informačná vojna je už minimálne od 2.sv.vojny extrémne intenzívna a ak do takej zvírenej vody pustíte bezbranné dieťa s vyvíjajúcim sa svetonázorom, utopí sa v
jednostrannej propagande.
A nesúvisí to len s politikou a príklonom k niektorému z doteraz existujúcich spoločenských systémov ale aj ku postoju ku vlastenectvu, národnej identite, alebo na druhej strane ku kozmopolitizmu, myšlienkam Európy alebo sveta bez hraníc, národov a národných štátov.
Ak sa dcéra naozaj nevrátila, je mi to ľúto. ;(
Mnoho Slovákov, Rusínov a ďalších občanov Slovenska emigrovalo do zahraničia , ale mnohí, možno väčšina, len z existenciálnej nutnosti, keďže sa nevedeli uživiť seba a svoju rodinu. Odísť kvôli štúdiu alebo kvôli poznávaniu sveta a učeniu sa jazykov a nevrátiť sa, to je smutné. Takto asi zanikli mnohé národy a etniká. Rozptýlením sa medzi inými a zabudnutím na vlastnú identitu a korene.