Pavla R. vyzliekli donaha, spí pri svetle, možno aj s potkanmi a bez kontaktu s blízkymi. Cépezetka je horšia ako väzenie

dalito.sk/Pavol R. odchádza eskortovaný z Okresného súdu Bratislava II /foto: TASR - Pavel Neubauer
DALITO -

Médiá už týždeň rozoberajú Pavla R. kedysi hrdého riaditeľa televízie Markíza, ktorý bol neskôr aj predsedom kedysi parlamentnej strany ANO (Aliancia nového občana) či ministrom hospodárstva v druhej vláde Mikuláša Dzurindu. Dnes je Pavol R. obvinený z prípravy vraždy bývalej spoločníčky v televízii Markíza Sylvie Volzovej a od štvrtku  minulého týždňa je stíhaný väzobne, pretože existujú dôvodné obavy, že môže ovplyvňovať svedkov.

Nemienime sa pasovať  do role vyšetrovateľov ani sudcu, nechceme prepierať  známe kauzy či prešľapy Pavla R. a nebudeme ani vynášať súdy. Napokon, stále je iba obvinený a teda rovnako nevinný ako ktokoľvek iný. Zaujímalo nás však, čo asi v týchto dňoch prežíva, ako sa cíti človek, ktorý z výšky spoločenského rebríčka padol na samé dno? Čo sa deje s obvineným, ktorý je väzobne stíhaný? Ako vyzerajú cely v Justičnom paláci, kde je momentálne aj Pavol R.? Je sám, alebo má spoločnosť? Dá sa niečo také bez ujmy prežiť?

Dalito.sk má o pobyte za mrežami informácie z prvej ruky, od bývalého obvineného a odsúdeného, ktorý si tým istým procesom zatknutia a uväznenia prešiel. Zo zrejmých dôvodov nechce zverejňovať svoje meno, tak mu budeme hovoriť Peter. „Keď sa do niečoho podobného dostanete, postupne prechádzate rôznymi fázami. Samozrejme, najprv dostanete nejaké predvolanie alebo príde samotné zatknutie. Následne policajti proti vám vznesú obvinenie – obvinia vás z nejakého trestného činu, začne sa procesné spracovávanie, vypočúvanie… Vtedy ešte veľmi  netušíte, čo sa s vami bude diať. Vaša psychika funguje tak, že si myslíte, že len odpoviete na otázky policajtov a pôjdete domov.“  Polícia však má právomoc zadržať podozrivého v cele predbežného zadržania (CPZ) a do 48 hodín musí podozrivého obviniť alebo prepustiť na slobodu bez obvinenia, alebo obviniť a tak prepustiť na slobodu. Tiež ho môže obviniť a dať podnet na vzatie do väzby a dovtedy ho ponechá v CPZ, kde môže stráviť ďalších 48 hodín. Pri obvinení z obzvlášť závažného zločinu, ako je napr. úkladná vražda, môže byť podozrivý v cele 72 hodín. Spočítané a podčiarknuté: v CPZ môže byť najdlhšie 5 dní. Do konca tejto lehoty musí sudca rozhodnúť o návrhu na väzbu.

„Cépezetka je katastrofálne miesto, človek nevie, aký je čas, či je noc a či deň. Miestnosť je malá, všetko je tu priskrutkované, aj posteľ, aj stolička, hygiena je nulová. Síce dostanete čisté obliečky, ale to pod nimi bolo použité tisíckrát, neviete, kto pred vami v tom spal, či to bol nejaký špinavý bezdomovec alebo kto. Ja som mal záchodovú misu bez dosky, netiekla voda, musel som o ňu žiadať, cela je monitorovaná kamerou a 24 hodín osvetlená umelým svetlom. Môžete tam byť pár hodín, no keď je to vážnejšie, polícia informuje prokuratúru a prokurátor žiada o väzobné stíhanie. Podozrivého je totiž možné stíhať na slobode alebo väzobne. Na to však musia byť zákonom stanovené dôvody. No tie sú tak všeobecne definované, že väzobne stíhaný môže byť každý,“ približuje Peter ako asi vyzerali prvé dni Pavla Ruska po zadržaní políciou. „Po dvoch či troch dňoch strávených v cépézetke vás fyzicky a psychicky vyčerpaného predvedú pred súd, na ktorý sa vlastne tešíte, lebo je to vykúpenie z toho, čo ste prežívali doteraz. Stanovený sudca pre prípravné konanie rozhodne o väzbe. Mnohí sa z toho psychicky rútia, chápem tiež, že chcú stoj čo stoj do normálneho sveta, z ktorého boli vyňatí.“

V prípade Pavla Ruska súd rozhodol, že ho môžu väzobne stíhať až 5 rokov. Aby však nedošlo k omylu, je stále iba obvinený. Podľa slov Lucie Kurilovskej, rektorky Akadémie Policajného zboru, je väzba iba zaisťovací úkon. Obvinený môže byť väzobne zaistený, aby neovplyvňoval svedkov, neušiel, nepokračoval v trestnej činnosti.

Na Slovensku máme viacero ústavov pre výkon väzby (pozor, nemýliť si to s ústavmi na výkon trestu, ), no podľa našich informácií  je Pavol R. väznený v Justičnom paláci v Bratislave. A Peter vraví, že si v porovnaní s CPZ nijako nepolepšil. „Ústav na výkon väzby v Justičnom paláci je v katastrofálnom stave −  šliapacie záchody, smrad, potkany. Možno má šťastie, že je umiestnený v novej časti, kde je to už zrekonštruované, no aj tak ho čaká nápor na psychiku. Pre človeka, ktorý mal vysoký životný štandard a bol zvyknutý riadiť ostatných,  musí byť obzvlášť ťažké prispôsobiť sa podmienkam vo väzbe. Už na úvod ho vyzlečú  donaha a vyfasuje erárne oblečenie – vojenské trenírky, vojenské  ponožky, teplákovú súpravu z umelého vlákna, košeľu a topánky. Ocitne sa v cele o rozlohe asi 8 m2  s cudzím človekom, ktovie, čo to bude zač, lebo ak je Pavol R. obvinený z vraždy, tak ten druhý bude mať podobné obvinenie. Je to šok ako sviňa, navyše nič so sebou nemá, žiadne hygienické potreby, ak nerátam zubnú kefku a pastu, ktorú dostane a aj zaplatí.“

Peter nie je jediný, kto tvrdí, že kolúzna väzba, teda väzobné stíhanie z obavy, že obvinený bude pôsobiť na spoluobvinených, svedkov alebo bude mariť dôkazy, je horšia ako samotný výkon trestu. A kolúzna väzba značí aj obmedzený styk s blízkymi.

„Šaliete pod náporom vlastných myšlienok. Program tu máte nulový, ak nerátame ten od OČTK  (orgány činné v trestnom konaní – pozn. red.) , teda výsluchy a vypočúvanie. Môžete ísť každý deň na hodinovú vychádzku niekde v murovanom koridore na väzenskom dvore, občas príde za vami advokát, inak človek zostáva hodiny a hodiny sám so sebou medzi štyrmi múrmi. Cez malé okienko vám dajú žrádlo, ktoré sa nedá jesť, no nič iné sa nedeje. Kým sa k niekomu alebo niečomu dostanete, nekonečne dlho to trvá. Ak si chcete raz za týždeň urobiť nejaký nákup, musíte mať väzenský účet a na ňom peniaze. Môžete si objednať aj časopisy, no ak nepoznáte predpisy a neviete, kedy je posledný deň na objednávky, tak nemáte nič. Musíte čakať ďalší mesiac. Od prvého dňa sa musíte zaujímať o to, čo sa s vami bude diať a ako sa čo najskôr zabývať v tom prostredí, inak ťaháte za kratší koniec.“

Poviete si, že väzenie predsa nie je rekreačný tábor, tak čo by tí odsúdení chceli. Veď práve to, že odsúdení! Lenže Peter nám popisuje realitu vo väzbe pre obvinených, ktorí nie sú odsúdení, no sú držaní v horších podmienkach ako tí, ktorým vymerali právoplatný trest.

„Chce to veľké odhodlanie, aby sa človek nezbláznil. Väzba je neskutočný zásah do života nielen obvineného, ale aj jeho blízkych, ktorí v tejto súvislosti tiež prežívajú svoju traumu. Pre zdravú psychiku je dôležité mať nejaký kontakt. Obvinený má právo písať, ale tá korešpondencia prechádza niekoľkými stupňami kontroly, takže list koluje dva-tri týždne, kým sa konečne pošle adresátovi. A rovnako aj list, ktorý dostane obvinený. V dnešnej dobe je to pre človeka strašné, najmä keď je zvyknutý esemeskovať a dostať hneď odpoveď,“ hovorí Peter a dodáva, že Pavol R. to má ešte ťažšie. Je známy na celom Slovensku a to je teraz jeho nevýhoda. Sám Peter vraj prežíva akúsi fázu osobnej deštrukcie – prišiel o posledných kamarátov, takmer prišiel o všetky úspory. Začína však odznova. Určite to chce obrovskú silu.

Autorka: Zuzana Huďová

3 reakcie na Pavla R. vyzliekli donaha, spí pri svetle, možno aj s potkanmi a bez kontaktu s blízkymi. Cépezetka je horšia ako väzenie

  1. Prečo človek vo väzbe nemá právo vedieť svoje práva a ostatné veci ako sú termíny na to, či ono, atď. je to v súlade s predpismy, ktoré sme dohodli pri vstupe do EÚ?

  2. Zákon č. 127/2008 Z. z. určuje okruh práv a slobôd, vo výkone ktorých je obvinený obmedzený, alebo ktoré nemôže uplatňovať, do ktorého patria niektoré ústavné práva, najmä právo na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, sloboda pohybu a pobytu, zachovanie listového tajomstva a tajomstva dopravovaných správ a iných písomností a právo slobodnej voľby povolania. Obvinený počas výkonu väzby nemá aj niektoré dalšie práva a slobody, ktoré sa nemôžu vzhľadom na charakter inštitútu väzby uplatniť, obvinený napríklad nemá právo na štrajk, právo zakladat politické strany, politické hnutia, odborové organizácie a právo združovať sa v nich, právo slobodne si vybrať lekára a zdravotnícke zariadenie. Myslím si, že navyše každý ústav na výkon väzby má svoje interné predpisy, a kým sa obvinený so všetkými týmito “drobnosťami” zoznámi, chvíľku to trvá.