POLIAČIKOVÁ: „Muž sa mi smeje, že ho na dôchodku budem živiť.”

Hana Poliačiková po roku a pol štúdia etnológie vyhodnotila, že je to síce veľmi zaujímavý odbor, ale nevie presne, čo s ním v živote ďalej. Prihlásila sa teda aj na marketingovú komunikáciu v Trnave. Ukázalo sa, že to bolo životné rozhodnutie. Napriek tomu, podnikať po materskej s menom, ktoré rezonuje v parlamente – Poliačik – prináša aj komplikácie.

Ešte počas štúdia si nastúpila do malej reklamnej agentúry. Realita v reklamnom biznise často ľudí zaskočí. Aj teba?

Samozrejme. Z teórie som mala zidealizované predstavy a zrazu som narazila na realitu. Paradoxne som nezačala ako bežný account manager, čo je v komunikácii s klientom klasická pozícia. Nastúpila som ako obchodná manažérka.

To znie dobre.

Áno. (smiech) Po pár mesiacoch som už bola obchodná riaditeľka. Zistili, že hoci mám iba 20 rokov, mám potenciál – okruh ľudí, ktorých viem osloviť, nebojím sa a nemám problém sadnúť do auta a zaklopať na dvere aj veľkej firmy.  Získavala som stále nových klientov. Páčilo sa mi, že som nemala len fixný plat, ale aj percentá z predaja.  Nakoľko ešte aj dnes vyzerám veľmi mlado, neboli obchodné stretnutia vždy jednoduché .

Koľko máš rokov?

Hm… 34? (smiech) Musím sa priznať, že ja si to vždy musím prepočítať. (smiech). Narodeniny milujem, ale nemám z nich stres, že zasa o rok viac.  Zasekla som sa v nejakom časopriestore a už iba každý rok žúrujem. (smiech) Dobre späť k agentúre. Bola malá, takže to čom som predala, som si musela aj zrealizovať s ďalšími ľuďmi v tíme. Ani neviem, či ešte existuje, lebo to v samotnom vedení veľmi haprovalo a rozišli sme sa v zlom. Výplatu nám chceli dávať inú na zmluvu a inú na účet. Bola to poriadna škola života!

Nevyzeráš,  že by si vedela zvýšiť hlas!

No takto! (smiech) Som veľmi pokojný človek, ale keď ma niečo veľmi vytočí, nemám problém povedať svoj názor! Signály vysielam už dopredu a neustále komunikujem. Nie som ten typ, čo frfle len sám pre seba, a potom zrazu vybuchne, to nie. Keď ale nie som vypočutá a ešte vidím, že krivda sa deje aj ostatným, tak viem vybuchnúť vo veľkom štýle.

Mnoho ľudí to naštartuje a idú potom opačným smerom.

Áno, išla som opačne aj ja, a to do veľkej finančnej korporácie. Boli to Američania.  Všetko dokonale premyslené. Z chaosu, ktorý som opustila v malej firme, som tu bola naopak fascinovaná systémom, ktorý tu vládol.  Veľmi ma mrzelo, že ju Američania neskôr zatvorili.  Robila som tam marketingovú  špecialistku a mala som na starosti niektoré finančné produkty. Jeden z bývalých kolegov si ma však zobral k sebe do novej firmy s podobným zameraním a na trh som mu pomáhala uviesť nový produkt. Dostala som slušné ohodnotenie aj kompetencie a za mnou stála opäť veľká firma.

Čo ťa ohúrilo najviac?

Mala som za nízky rozpočet a úlohu vymyslieť komunikáciu k novému produktu.  Rozhodli sme sa podporiť B2B komunikáciu priamo s predajcami, pretože úver predajú lepšie ako reklama. Kúpa auta sa spája so silnou emóciou a často chce klient auto aj za cenu zadĺženia sa. Práve v tomto momente musia byť predajcovia dostatočne namotivovaní ponúknuť práve váš produkt. Áno, pripúšťam, je to istá manipulácia.

To je ale čistá manipulácia!

Človek vymýšľa, kreuje spôsob, ako dostať produkt v správnom čase na správne miesto, a potom sa stretne s realitou. Vidíš, ako reálne funguje trh, vzťahy, predaj a musím povedať, že tam nastúpili tie výkričníky. Veď toto je naozaj manipulácia! Chcem len upozorniť, že v tom čase bol trh   finančnými službami iný. Dnes má prísnejšie pravidlá a je viac orientovaný na zákazníka.

S tým pocitom si sa vyrovnávala päť rokov?

Ja som počas toho absolvovala dve materské a už som vedela, že sa tam nevrátim. Na materskej som konzultovala známym, ako pohnúť s marketingom  a vtedy ma osvietilo, že by som za to mohla dostávať aj peniaze! (smiech) Vedomosti, skúsenosti aj kontakty mám, obchodného ducha tiež, tak vznikla myšlienka marketingu na kľúč. Nie je to len o reklame, ale s klientom sa snažím prejsť do hĺbky predajný proces, produktovú aj cenovú stratégiu, prehľad o konkurencii a snažím sa hľadať prieniky, ako zlepšiť alebo naštartovať firmu. Dnes už mám v tíme ľudí, ktorí mi pomáhajú. Predávať služby mojej firmy ma neskutočne baví.  Možno to mám po otcovi, ktorý bol obchodný riaditeľ. U nás doma sa všetko točilo okolo obchodu. Aj keď sme išli na dovolenku, vždy sme sa niekde zastavili u obchodného partnera.

Stále nikde nevidím Martina.

Stretli sme sa v roku 2008 na karnevale, ktorý organizovali naši kamaráti. Tým, že práve prišiel zo svojho „sebapoznávacieho pobytu“ v Peru, bol veľmi veselý a rozšafný. Zblížili sme sa pri výmene fotiek z akcie na Facebooku.

Ako sa podniká s menom Poliačiková?

Nedoplácam na to. Mám však pocit, že neprajníci alebo ľudia, ktorí ma sledujú z väčšej diaľky, si myslia, že mi Martin šliape cestu. (smiech) Moji klienti však  vedia, že je za tým moje nasadenie a tím šikovných ľudí, ktorými sa obklopujem. Jasné, že kontakty mám o niečo širšie aj vďaka nemu, ale to je prirodzené. Veď sme manželia! Martin mi často hovorí, že nechápe, ako všetko stíham. Som oveľa akčnejšia ako on. Niekedy mám pocit vrtule v zadku. Ráno si ju o ôsmej nasadím a do štvrtej spravím päť stretnutí, pošlem množstvo mailov,  a potom sa naplno venujem deťom. Veľa ľudí mi hovorí: „Ty vyhoríš!“ alebo „To nezvládneš!“ Ale oni nechápu, že ja mám po materskej veľa nakumulovanej  energie.  Samozrejme, je to aj v domácom zázemí. Mám perfektné deti a muža, ktorý ma podrží. Martin sa stará o deti, keď ja nemôžem, takže šliapeme ako dokonalá jadrová elektráreň.

Niekoľko dní som sa ti nevedela dovolať. Non-stop si mala obsadený telefón.

Niekedy som naozaj ako telefonická ústredňa a nerobím nič iné, len telefonujem. Vtedy  si uvedomím, aké dôležité je mať v tíme šikovných ľudí, na ktorých môžem delegovať. Pochopila som to po troch mesiacoch. Niekedy si ich až tak objímam a mojkám, že vy ste takí super!

Nestáva sa ti, že faktúru, ktorú vystaví Poliačiková, niekoľkokrát presunú na spodok, veď tá ma dosť, počká?

Ja takú skúsenosť nemám. Bála som sa jedine situácie, že nebudem mať dostatok peňazí na zaplatenie ľudí, ktorí so mnou pracujú. Aj preto som na začiatku podnikania robila sama, aby som si ušetrila peniaze na ťažké chvíle. Zaplatiť ľudí, ktorí pre teba pracujú, je alfou a omegou podnikania.

Vyzeráš, že si žena miliónov projektov.

(Smiech) Tak to si sa teda trafila! (smiech) Robím singles párty, vďaka, ktorým som sa dostala k event manažmentu a ďalším spoluprácam. Zastupujem ako marketingová agentka slovenskú reprezentantku, ktorá sa pripravuje na Majstrovstvá sveta v Hondurase. Je to moja prvá skúsenosť so zastupovaním športovkyne a som vďačná, že spolupracujem práve s ňou. Katka sa vie odprezentovať pred médiámi a budovať svoju značku na sociálnych sieťach, čo značne uľahčuje našu spoluprácu. Mám rada aj uvázdanie nových služieb a produktov na trh. Je to moja najobľúbenejšia forma spolupráce, lebo od piky môžeme vybudovať značku, zbierame dáta a prinášame niečo nové s veľkým očakávaním a nasadením. Potom sú tu klasickí klienti, ktorí si uvedomujú dôležitosť inovácií a vedia, že pokiaľ nenastúpia na loď napríklad digitálneho marketingu, môžu zmeškať príležitosť. Často sú to klienti, ktorí majú málo peňazí a spolupráca je veľmi pracná . Na druhej strane, keď príde úspech, tešíme sa z toho všetci.  Venujem sa aj Akadémii kritického myslenia orientovanej hlavne na biznis.  Je to úplná novinka, s ktorou sa často firmy  nestretli. Dostávame otázky: „Čo je kritické myslenie?“, „Aký má dosah na biznis?“ Za rok nášho pôsobenia na trhu sme školili top manažment, bežných zamestnancov firiem, ale aj verejnosť počas krátkych otvorených kurzov.

Prednáša tam aj Martin. Nemáš s tým problém?

Požiadavka vzišla z prostredia debatnej komunity, v ktorej Martin vyrástol a dodnes sa v nej pohybuje. Školí veľmi málo. Keď ale predstavujem naše školenia, často je on práve ten, na koho sú ľudia zvedaví. Vedia, že je ostrieľaný debatér. Keď príde Poliačik, bude to mať pridanú hodnotu.

Mám dobrý pocit, že sa ospravedlňuješ za to, že ti manžel na školeniach pomáha? Komu by mal pomáhať, keď nie manželke?

No jasné! Ale  vždy sa nájdu neprajníci a hejteri, ktorí to obrátia. Áno pomáha mi, prečo nie? V oblasti kritického myslenia si robí doktorát, venoval sa mu posledných 20 rokov a prednášať a publikovať je jedna z mála vecí, ktorú ako poslanec nemá zo zákona zakázanú. Sám hovorí, že prednášanie a workshopy sú pre neho istou formou psychohygieny. Kto iný by mi s tým teda mal pomôcť?

Dá sa toto všetko za takú krátku dobu dosiahnuť bez spokojného manželstva?

Pre mňa je Martin nesmierne dôležitá osoba. Podporuje ma a ťahá von vyvetrať si hlavu po ťažkom dni. Proste si žijeme spokojný a veselý život, do toho deti, ktoré to celé nasávajú. Bez Martina by som to určite celé takto nedala. Nie ako poslanca, ale ako manžela. Priznám sa, že v puberte som mala problém so sebavedomím. Musela som si urobiť dve vysoké školy,  aby som sama sebe niečo dokázala.  Aj tak som sa ešte naučila sama programovať webové stránky… a do toho prišiel Martin, ktorý ma z toho celého vytrhol. Ukázal mi, že nemusím mať 10 titulov, že to celé je úplne o niečom inom a jednoducho na to mám. Stále do mňa šťuchal a posúval ma. Pravidelne sa smeje, že on sa nechá na dôchodku živiť manželkou. (smiech) Jasné, že vtipkuje, ale u nás by to takto v pokoji naozaj mohlo fungovať, lebo doma mám muža, ktorý by sa zabával na tom, že jeho žena zarába viac.  On je presvedčený, že ak bude žena šťastná aj všetci doma budú šťastní. Takže toto si naozaj bez neho neviem predstaviť.