Spektrum

100 rokov Československa: Liptovský Mikuláš mal byť Masarykov

Udalosti roku 1918 sa podľa historických záznamov odohrávali v celom budúcom Československu relatívne podobne – ľudia v mestách s nadšením privítali vznik republiky, no mnohí ani presne nevedeli, o čo ide. Rozumeli len, že sa rúca systém pôvodného Rakúsko-Uhorska, k čomu sa pridala eufória z konca vojny.

Krátko po tom, čo vznikli slovenské zastupiteľstvá sa na Liptove začalo hromadne premenúvať. Týkalo sa to najmä miestnych ulíc, no snahy o zmenu názvu zastihli aj vtedajší Liptovský Svätý Mikuláš, ktorý sa mal po novom nazývať Masarykov.

Obdobie začiatkov Československej republiky (ČSR) sa podľa genealóga Petra Víteka spája s mnohými obmenami pomenovaní. Panskú ulicu v Liptovskom Mikuláši premenovali na Masarykovu, Staničnú na ulicu Michala Miloslava Hodžu, v Liptovskom Hrádku zmenili Starý trh na Tyršovu ulicu.


„Čerešničkou na torte bola akcia doktora Vladimíra Krivoša v roku 1925. Išlo o návrh na zmenu úradného názvu z Liptovského Svätého Mikuláša na Masarykov, ktorý predložili na prerokovanie Obecnej rade Liptovského Mikuláša. Návrh podporil aj Župný úrad. Pri hlasovaní boli piati proti zmene, štyria za zmenu a traja sa zdržali, takže zmena neprešla. Mesto tak dodnes zostalo Liptovským Mikulášom,“ priblížil genealóg.

Eufória v uliciach

Dodal, že udalosti roku 1918 boli pre množstvo Liptákov úľavou. Na mnohých miestach sa vyskytli rabovačky, húfne sa strhávali staré maďarské nápisy z budov.

„Bola to zdravá aj nezdravá eufória. Tú muselo v niektorých častiach Slovenska potláčať aj vojsko, aby to neprerástlo do masových rabovaní,“ spomenul Vítek s tým, že na mnohých miestach obyvatelia zaplatili aj životom.

Nevedomí 

Začiatok roku 1919 bol už miernejší a niesol sa v znamení zastierania alebo retušovania pôvodnej monarchie, čo sa prejavilo najmä obrazoborectvom.


„V Liptovskom Hrádku zničili počas nepokojov bustu Františka Jozefa II. Na úrade v Bobrovci zas poprepichávali obrazy, o ktorých si mysleli, že zobrazujú predstaviteľov uhorského režimu. Boli to však kráľovskí komisári,“ vysvetlil.

Nezávislosť ČSR vyhlásil päťčlenný Národný výbor v Prahe 28. októbra 1918. Národný výbor presadil v záujme uchovania verejného poriadku kontinuitu zákonov a vládol prostredníctvom dekrétov.

Keďže voľby boli zatiaľ nereálne, parlament bol poskladaný na základe volieb z roku 1911 do rakúsko-uhorského snemu. Slovensko bolo zastúpené 44 menovanými poslancami.

Môže vás zaujať:

Kosatík: „Slováci vnímali Čechov ako nových cudzích pánov.“ 

 

Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *