Spektrum

1968: Na nočnú službu v tlačiarni nikdy nezabudne

Na jednu nočnú službu v tlačiarni vo Východoslovenských novinách si Jozef Hrubovčák spomína aj po 50 rokoch. Keď svojím podpisom v noci z 20. na 21. augusta 1968 odobril vydanie ďalšieho čísla novín, netušil, že ráno bude vyzerať inak.

„Išiel som peši z košických tlačiarní na košickú železničnú stanicu. Nasadol som do vlaku, bol som uťahaný ako kôň, tak som zaspal. Zobudil som sa v Hencovciach vo Vranovskom okrese. Pozerám sa čo sa to deje, cesta zaplnená, tanky, delá, poľné kuchyne, nákladiakov kopa, bolo to niečo strašné,“ povedal pre TASR bývalý novinár a spisovateľ Hrubovčák.

Zdesenie


Ako priblížil, vedľa stojaceho muža sa opýtal, čo sa deje, ten mu odpovedal, že prišli Rusi – vraj ochrániť Slovákov pred kapitalizmom. „Myslím si pánabeka, čo sa to mohlo udiať v republike, nič také som nedostal, aby sme to dali do novín,“ opísal Hrubovčák.

Ako povedal, keď vystúpil v Humennom, ľudia sa v meste zhlukovali a na námestí bolo plno tankov, boli aj na kalvárii. „Ľudia sa pýtali tých sovietskych vojakov ‘Načo ste prišli? Čo tu robíte? Tu nemáte čo robiť, my sme vás nevolali!’ Ticho boli, absolútne boli ticho,“ povedal s tým, že každý bol z neohláseného príchodu toľkých vojsk zdesený.

Ráno si v novinovom stánku všimol, že Východoslovenské noviny nevyzerajú tak, ako ich v noci odobril na tlač.

Do redakcie ruských cenzorov

Priblížil, že na prvej strane bolo Vyhlásenie predsedníctva ÚV KSČ k situácii v štáte, a preto volal šéfredaktorovi do Košíc. „Povedal mi ‘Joj, Jožo, nič si z toho nerob, to prišlo po linke KSČ ako na krajský výbor strany a my sme to potom dávali na okres, je to v poriadku, nemaj obavy,'“ povedal Hrubovčák.

Spresnil, že sa organizovali aj demonštrácie a správy o nich zverejňovali vo Východoslovenských novinách. „Ale do redakcie nám nasadili ruských cenzorov, ktorí nám toto všetko kontrolovali a mnohé články neodporúčali zverejňovať, lebo boli protiruské,“ uviedol s tým, že v jednom čísle zostali v novinách nevyplnené miesta.


„Myslím, že to bolo 30. augusta, to bolo prvýkrát, že nepustili články a už ich bolo treba dávať do rotačky, nič sa nedalo robiť, vytlačili sa noviny s bielymi miestami,“ vysvetlil.

Hrubovčák pripomenul, že cenzori už chodili do redakcie častejšie a protestovali proti viacerým článkom, preto Východoslovenské noviny tlačili tajne v okresných mestách a distribuovali ich zadarmo.

Slobodne sa mohlo písať, ale potom ľudia za to pykali,“ povedal s tým, že sám mal problém za zverejnený článok napísaný jeho nadriadeným, ktorého zaň vylúčili z KSS a preradili na nižšiu hospodársku hodnosť.

„Vrátil sa z rekreácie z Juhoslávie a opísal pocity Juhoslovana, ako mu delá mierili na jeho byt. Vytýkali mi to, lebo ja som bol zodpovedný za to, čo pôjde do tlače, ale čo som mal robiť, bol to môj šéf,“ dodal.

Hrubovčák bol kritizovaný za zverejnenie negatívnych ohlasov na inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do vtedajšieho Československa. Ako novinár bol neskôr rehabilitovaný.

Môže vás zaujať:

Augustové udalosti priniesli apatiu a nezáujem




Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *