Spektrum

1968: V Liberci deväť obetí, zranili aj Jána Šoltysa zo Svitu

Pamiatku deviatich obetí, ktoré zahynuli v auguste 1968 pri vstupe okupačných vojsk do českého mesta Liberec si pripomenul aj 70-ročný Ján Šoltys zo slovenského Svitu.

Na námestí pred libereckou radnicou ho tank pritlačil o stĺp a stal sa jedným zo 45 zranených ľudí.

„Pred 50 rokmi som sedel na zábradlí, tank vybočil z kolóny a pritlačil ma o stĺp. Spadol som vedľa neho, ťahal ma asi 15 metrov. Mal som otvorenú zlomeninu nohy, pomliaždené brucho, trikrát zlomenú panvu, pomliaždený hrudník, polámané kľúčne kosti. Ale lekári ma dali dokopy. Z celej invázie si pamätám polhodinu. A keď mi dali prvú ‘oblbovačku’ pred operáciou, prebral som sa o desať dní a okupácia už bežala. V nemocnici som bol tri a pol mesiaca a potom som rok a pol maródoval,“ zaspomínal si pred rokom Šoltys.


Kamaráti ho presvedčili, aby zo školy neodišiel na prázdniny domov, ale ostal v Liberci. „Stalo sa mi to ráno o šiestej. Prišiel som na námestie a sadol si. Priateľka vravela, že príde hneď, lebo tu mala kanceláriu. A kým sa stihla vrátiť, už som sa váľal po zemi.

Preniesli ma do otvorenej felicie na predné sedadlo a hneď som išiel do nemocnice. Nerád si to pripomínam. Prišiel som hlavne kvôli bývalým kamarátom, s ktorými sme spolu ležali,“ doplnil 70-ročný Slovák, ktorý do Liberca prišiel s manželkou a synom.

Svedkovia stále hovoria

Tragické udalosti spred polstoročia pripomenuli výstava veľkoplošných fotografií, premietanie dokumentárnych filmov a koncert pesničiek Karla Kryla, ktoré pripravilo občianske združenie G300. „Vnímam to ako absolútne dôležitú vec, pretože skúsenosť je neprenosná. V každom prípade treba stále pripomínať, že žijeme v krajine, v ktorej máme slobodu. Že tá sloboda nebola zadarmo a že Rusáci a okupačné vojská sem prišli a chovali sa tak, ako sa chovali,“ zdôraznil Tomáš Hasil zo združenia G300.

Jedna z najznámejších fotografií z augustových udalostí zachytáva, ako jeden z tankov nabúral do domu na námestí pred radnicou.

„Keď ma v noci zobudili, najskôr som si myslel, že je to nejaké cvičenie. V prvom rade mi išlo o to, aby som mal nafotenú techniku, ktorá tu išla. Pretože som mal v prípade mobilizácie nástup ihneď. Tak som si fotil techniku. A keď už jazdili iba tanky a tanky a medzi tým nebolo nič, tak som si všimol, že jeden je veľmi vľavo. A bolo to hotové,“ opísal vznik fotografie jej autor Václav Toužimský.


Bezprostredným svedkom udalostí na námestí pred radnicou bol aj 70-ročný Miroslav Bíca.

„Keď vyšli spoza rohu radnice tanky, stál som kúsok pred schodiskom pri radnici. Zrazu z jedného tanku vyliezol samopalník a začal strieľať. Pod vplyvom čerstvého návratu z vojenskej služby som si hovoril, že strašia ľudí slepými nábojmi. Až do chvíle, keď okolo mňa začali svišťať guľky a na domoch za mnou sa objavovali strely a rozbité okná,“ podotkol Bíca.

„Krátko nato tank nabúral do domu. Bol to obrovský šok. Všetko stíchlo, bolo počuť iba motor tanku, rachot padajúceho muriva, krik a plač. Najskôr sme začali vyťahovať ľudí. Ale tank zaradil spiatočku a začal cúvať von. Preto sa trosky začali zosypávať na ľudí, ktorí ešte boli v podlubí domu. Zvyšok sa snažil utiecť von, takže to dopadlo celkom dobre. Ďalšou ranou pre mňa bolo, keď prišiel tank, vyliezol asi jeho veliteľ a začal po nás a po sanitkách strieľať z pištole. To bol absolútny šok. Bol to hrozný deň, na ktorý mám ešte aj dnes veľmi živé spomienky,“ opísal Bíca udalosti spred pol storočia.

Tragický Liberec

„Liberec vnímal vždy okupáciu trochu inak, vážnejšie. Pretože obete, ktoré tu v roku 1968 zahynuli, si pri pamätníku pripomíname každý rok. Päťdesiate výročie sme sa rozhodli pripomenúť trochu obšírnejšie a podrobnejšie. Predsa len už uplynul určitý čas a toto obdobie možno nie je mladej generácii úplne také jasné. Výstava aj pietny akt majú aj mladším pripomenúť, čo sa tu v auguste 1968 v skutočnosti stalo,“ uviedol primátor Liberca Tibor Batthyány.

Spomienkové podujatie spred roka pod názvom Dvadsiateho prvého vyvrcholilo koncertom pesničiek Karla Kryla v podaní Petra Chalupu, ktorý ich hráva už vyše 30 rokov. Na pódiu vystúpil postupne s jeho hudobnou skupinou, dcérou Petrou a s Dobrou spoločnosťou Jana Basistu Novotného.

„V pesničkách Karla Kryla vidím veľký odkaz a veľkú nadčasovosť. Neustále v nich nachádzam niečo nové. Myslím si, že všetkým ľuďom, ktorí majú jeho pesničky radi, dávajú určitú nádej. Že v problémoch, ktoré sa neustále objavujú v každej dobe, nie sme sami. Rok 1968 vnímam ako veľký zdvihnutý prst a ako udalosť, ktorá sa môže kedykoľvek opakovať,“ doplnil Chalupa.




Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *