7 vecí, ktoré možno o českom pive neviete

Dalito.sk/Plzenské pivo/FOTO: Visit Plzeň
DALITO -

„Sme národ pivárov, pivo milujeme, a ako dokazujú štatistiky spotreby piva na osobu a rok, máme ho takmer najradšej zo všetkých krajín na celom svete,“ pýšia sa vzťahom k pivu všetky české pivovarnícke weby v krajine. Prečo sa nápoj teší takej obľube a prečo sa okolo piva točí toľko kníh a filmov? Čo všetko zahŕňa česká pivná kultúra čo všetko o pive možno ešte nevieme?

1. Odkiaľ sa vlastne vzalo

Pivo patrí spoločne s vínom a medovinou medzi najstaršie kvasené nápoje. Jeho história siaha až k mladšej dobe kamennej. Prapredkovia dnešných ležiakov sa dajú vystopovať už pred 4000 rokmi v Mezopotámii. Pretože Summerovci nepoznali chmeľ, horkosť nápoja zabezpečovali byliny alebo slad pražený v popole. Výsledku hovorili kaš a chutil úplne inak ako dnešné „tekuté zlato“. Do dejín nápoja sa významne zapísal babylonský kráľ Chammurapi, ktorý vo svojom slávnom zákonníku z roku okolo 1686 pred naším letopočtom, uviedol: „Kto bude miešať do piva vodu, bude utopený v sude, alebo lievikom bude do neho liato tak dlho pivo, kým nezomrie.“ Samotné slovo pivo, zrejme slovanského pôvodu, podľa najstarších svedectiev kedysi označovalo všetko, čo sa hodí a je určené na pitie. 

2. Takmer najstarší pivovar sveta

Pivo sa v českých krajinách pilo odjakživa. Stopy jeho výroby našli archeológovia u Keltov, Germánov i Slovanov. Prvá písomná správa o pive pochádza z roku 993, kedy sa práve vysvätený biskup Vojtech pozastavil nad rozsiahlou výrobou piva a vína v Břevnovskom kláštore , teda v dnešnom Břevnovskom kláštornom pivovare sv. Vojtecha . Výrobu piva tu však niekoľkokrát prerušili. Naposledy ju obnovili v roku 2011. Titul najstaršieho pivovaru sveta preto dostal benediktínsky kláštor Weihenstephan Brauerei v Nemecku. Prvý doklad o varení piva v tamojšom kláštore pochádza z roku 768, ale povolenie na varenie a predaj prebytku získali až v roku 1040. Tradíciu kláštorných pivovarov udržiavajú v Českej republike dodnes. Pivo okrem Břevnova varia aj v Strahovskom kláštornom pivovare , v Želivskom kláštornom pivovare , v Oseckom kláštorepivovare Vorkloster  aj v  Plasoch, či Mestskom zámockom pivovare Oslavany

3. Chmeľ nech je pochválený

V 15. storočí sa do piva začal ako korenie pridávať chmeľ. Získalo tak svoju charakteristickú horkosť. Chmeľ sa čoskoro stal nenahraditeľnou surovinou a dopyt po ňom stúpal. Českou celebritou je v tomto smere žatecký poloraný červeňák, odroda chmeľu otáčavého pestovaná okolo Žatca. Je výrazne aromatická a pritom jemná, vďaka čomu ju používajú na výrobu najkvalitnejších pív po celom svete. Na námestí objavíte maličkú chmeľnicu : vraj je najmenšia na svete. Pekne zblízka si tu môžete prezrieť nielen chmeľ, ale aj súbor pamiatok, historicky spojených s jeho pestovaním, skladovaním a spracovaním. Dokonca aj s chmeľovým orlojom. Žatec a tamojšia chmeliarska oblasť usiluje o zápis na Zoznam svetového dedičstva UNESCO . 

4. Ľad, ľadári, ľadovne a Vltava

Veľkú zmenu vo výrobe piva priniesol rok 1876, kedy nemecký vedec Carl von Linde (1842 – 1934) vynašiel princíp strojného chladenia, teda chladničky. Dovtedy sa nízke teploty potrebné na spodné kvasenie a zrenie piva riešili pomocou chladenia ľadom. Ľadári – robotníci, ktorí v letnom období pracovali ako pltníci zo zamrznutých hladín vyrezávali veľké kusy ľadu. Ak boli podzemné priestory dobre izolované, ľad v nich vydržal aj do ďalšej zimy. Z pivovarov sa kusy ľadu rozvážali aj do hostincov, nemocníc, reštaurácií a potravinárskych prevádzok.

Neskôr pražskí hostinskí a reštauratéri založili obchodnú spoločnosť Akciové ledárny, ktorá v rokoch 1909 až 1911 vybudovala secesný industriálny areál Branických ľadovní. V hale, ktorá fungovala ako obria chladnička (plocha 2 300 metrov štvorcových, steny hrubé 2,5 metra izolované korkom), bol ľad uskladnený po celý rok. Manipuláciu s ľadovými kvádrami uľahčovala umelo vyhĺbená zátoka, ktorá existuje dodnes. Prevádzku ľadovní ukončili v roku 1954 v súvislosti s výstavbou kaskády na Vltave. 

5. Najslávnejšia pivná etiketa

Druhá polovica 19. storočia už znamenala rozmach veľkovýroby a české krajiny v rámci Rakúsko-Uhorska sa stali najvýznamnejšou pivovarskou a sladovníckou oblasťou. Pivo sa tu začalo stáčať do sklenených fliaš a v roku 1890 sa objavila prvá pivná etiketa. K najznámejším patria etikety piva Březňák z Veľkého Března s viac ako sto rokov starým portrétom Viktora Cibicha , sviatočne oblečeného päťdesiatnika so starostlivo upravenými fúzmi a cigarou. Narodil sa v roku 1856 v  Hustopečiach a bol veľkým milovníkom piva. V roku 1906 ho oslovila správna rada pivovaru s ponukou stať sa tvárou piva, za čo získal doživotnú rentu tridsať pív týždenne. Práve on sa stal najviac portrétovaným Čechom na svete, pretože etiketu prevzali pivovary z celého sveta, napríklad aj vo Vietname, Taliansku, Francúzsku alebo v strednej Amerike. Dráhový úradník, neskôr prednosta stanice Veľké Březno a nakoniec dráhový inšpektor, zomrel roku 1916 v veku 59 rokoch. 

6. Česko ako pivná veľmoc

Princíp výroby piva sa už príliš nemení, dochádza iba k zdokonaľovaniu technológie. V súčasnosti je pivo najpredávanejším slabo alkoholickým nápojom na svete. Len v Českej republike existuje približne 500 pivovarov, od maličkých až po obrie podniky. Hoci pivovary nepatria medzi najstaršie na svete, niektorým z nich je už vyše 600 rokov. 

7. Pivo v literatúre aj filme

Keď v januári roku 1994 navštívil Prahu americký prezident Bill Clinton , spoločne s  prezidentom Václavom Havlom sa vypravili do preslávenej staromestskej pivnice U Zlatého tigra. Medzi tunajších najslávnejších štamgastov patril aj spisovateľ Bohumil Hrabal (1914–1997), ktorý zvečnil pivo v mnohých dielach. Medzi najslávnejšie patria Postrižiny , ktorým dal filmovú podobu režisér Jiří Menzel . Film sa natáčal v  Dalešickom pivovare. Súčasní majitelia sa snažia, aby idylická prvorepubliková atmosféra Postrižin dýchala z každého detailu dodnes. 

(Ak vás článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu