Spektrum

99. výročie tragického úmrtia generála M. R. Štefánika

Milan Rastislav Štefánik (21.7.1880 – 4.5.1919) sa stal významným astronómom, vojenským pilotom, francúzskym generálom a jedným z prvých Slovákov, ktorí viackrát vystúpili na najvyšší vrch Álp a západnej Európy Mont Blanc.

Výrazne sa zaslúžil o vznik medzivojnovej Československej republiky, keď spolu s Tomášom Garrigueom Masarykom a do určitej miery i Edvardom Benešom bol jej najvýznamnejším zakladateľom. Jeho závratnú a úspešnú životnú cestu ukončila 4. mája 1919 tragická letecká nehoda pri pristátí na rodnom území súčasného Slovenska.

Už počas študentských rokov sa výrazne spoločensky angažoval, pričom prejavil svoje sympatie k hlasistom. V roku 1898 začal študovať stavebné inžinierstvo a vstúpil do spolku Detvan. V roku 1900 prestúpil na Univerzitu Karlovu v Prahe, kde navštevoval prednášky z astronómie, fyziky, optiky a matematiky. Štúdium ukončil dizertáciou z astronómie v roku 1904.
Pracoval v meudonskom observatóriu neďaleko Paríža s francúzskym astronómom a fyzikom, profesorom Pierrom Julesom Césarom Janssenom (1824 – 1907).


Počas svojich astronomických výskumných ciest navštívil strednú Áziu, Alžírsko, Tahiti, Nový Zéland, USA i Južnú Ameriku. Francúzskym občanom sa stal v roku 1912 a o dva roky ho za jeho činnosť vymenovali za rytiera Čestnej légie.

Cez vojnu spolupracoval s Masarykom a Benešom a cieľavedome sa usiloval realizovať spolu s nimi víziu spoločného československého štátu. Štefánik trval na československej jednote vzhľadom na vtedajšiu situáciu Slovákov v Uhorsku a na vojnové ciele veľmocí. To však ešte neurčovalo vnútorné usporiadanie budúceho československého štátu.

Štefánik uvažoval o spojení Čiech, Moravy, Sliezska a Slovenska, pričom každé z týchto území, teda i Slovensko, malo mať vlastný krajinský (zemský) snem. Tieto zatiaľ málo konkretizované predstavy neboli vzdialené od úmyslov niektorých slovenských politikov.


Po príchode zo Sibíri sa Štefánik počas mierovej konferencie v Paríži v marci 1919 kriticky vyjadril o malom počte Slovákov vo vláde, ale aj o Pittsburskej dohode a niektorých Benešových krokoch v oblasti zahraničnej politiky.

Štefánik bol jedným z iniciátorov a signatárov tzv. kyjevského zápisu z 29. augusta 1916. Uvádza sa v ňom, že „Česi a Slováci sú si vedomí, že sú úzko spätí navzájom tak životnými záujmami, ako i pokrvnými zväzkami. Želajú si vyvinúť sa v jednotný, politicky nerozdielny a slobodný národ pod záštitou a protekciou štvordohody“.

Nebola to proklamácia etnického a jazykového čechoslovakizmu, ale prihlásenie sa k politickému národnému spoločenstvu, čiže vyjadrenie vôle utvoriť spoločný štát zdôrazniac zároveň, že sa neuvažuje o dvojfederácii konzervujúcej kritizovaný rakúsko-uhorský dualizmus.


Štefánik vďaka svojmu spoločenskému vplyvu mal najväčšiu zásluhu na formovaní československého zahraničného odboja počas prvej svetovej vojny. Z postu francúzskeho generála a neskoršieho československého ministra vojny reorganizoval československé jednotky na Sibíri.

Minister vojny ČSR Štefánik 4. mája 1919 odletel z talianskeho mesta Udine do Bratislavy na dvojplošníku Caproni Ca.33 spolu s dvoma talianskymi letcami a mechanikom. Zomrel pri leteckej nehode v Ivanke pri Dunaji, ktorú neprežil ani jeden z členov posádky.

Prezident SR Rudolf Schuster udelil Štefánikovi 7. mája 2004 hodnosť generála Ozbrojených síl Slovenskej republiky in memoriam. Generálovi Štefánikovi udelili 21. júla 2004 preukaz vojnového veterána s číslom 0001. Stalo sa tak na slávnosti v Košariskách pri príležitosti 124. výročia jeho narodenia.


Na základe zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch je 4. máj – výročie úmrtia Milana Rastislava Štefánika – pamätným dňom SR.

Môže vás zaujať:

Kosatík: „Slováci vnímali Čechov ako nových cudzích pánov.“ 


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *