A vy doma ako? Konšpirujete, lebo žijete a tým vidíte a vnímate?

Česká republika hlási ďalší rekord v počte nakazených. Denný prírastok takmer  800 ľudí. Napriek tomu sú miestni zodpovední pokojní a v Prahe som prežila skvelé dni. Napriek všetkým slovenským smajlíkom pri tomto čísle. Inak, vedeli ste, že do Českej republiky odišlo žiť a pracovať iba počas prvej vlny pandémie ďalších 5 tisíc Slovákov? Už tu žije, iba prihlásených, viac ako 200 tisíc občanov SR a ďalších 20 tisíc študentov.

U susedov to bol ďalší skvelý týždeň. Riadim sa totiž vedeckým imunologickými odporúčaniami, že ak nie je hlava v poriadku, nemôže byť ani zvyšok tela. Strach a izoláciu som si vyskúšala na jar, a nie, už nechcem, ďakujem.

Navštívila som aj krajinu, kde rúška nenosia doteraz a pandémiu koronavírusu zvláda. Hlavu som vypla na dva týždne tak, že sa vyliečila aj duša. Zdravie mám naozaj iba jedno a aj preventívna prehliadka po prvej vlne ukázala, že som chránila všetkých, len nie seba. A nepomôžu ani všetky fetišistické odporúčania, opatrenia, zákazy, príkazy a strašenia na svete, najmä tie slovenské.

Bol to skvelý týždeň a viem, že budúci bude ešte lepší, lebo sa vrátim aj na brigádu medzi ruže. Po zaslúženej dovolenke som stihla spracovať všetko zameškané. A nezabránil mi v tom ani let lietadlom, ktorý je podľa Krízového štábu SR mimoriadne nebezpečný. Plná emócií a vyčistenej hlavy z mimoriadne civilizovaného sveta mi práca išla doslova od ruky.

Skontrolovala som štádium vystrašenosti všetkých slovenských kamarátov, všetci sú naďalej na porádečku aj po návšteve rodiny v Taliansku. Dokonca aj kamarát s covidvnučkou (bola v tábore). Všetko zvládajú. Všetci dodržiavajú základné pravidlá ochrany a nehrajú sa na hrdinov, ale tiež si nenechajú ukradnúť svoj obyčajný život. Čas, ktorý im už nikto nevráti.

Zažila som pocit domova na slovenskej pôde, spoznala ďalších obohacujúcich a inšpiratívnych ľudí a zmenila názor. Každý človek môže podľa mňa v živote urobiť chybu (okrem vrahov). Každý má dostať šancu na opravu.  Nemusím ho okamžite odpísať. Rovnako, ako druhú šancu dostal bývalý šéf futbalového Bayernu, ktorého odsúdili za daňové podvody, napriek tomu ho opäť ako srdciara zvolili za šéfa klubu. Táto druhá šanca od obyvateľov národa, ktorý je známy svojou precíznosťou, je pre mňa mementom, že každý si zaslúži druhú šancu. Tento príbeh ma učí odpúšťať. Nejde mi to ľahko, ale robím pokroky.

Napriek šíreniu koronavírusu v Prahe som zažila aj príjemnú záhradnú slávnosť, na ktorej sme si s manželom užili bezkoronavírusový stres, spoznali zaujímavých ľudí a opäť sme sa cítili ako pred rokom, pokojne a dobre. V spoločnosti skúsených, múdrych a rozhľadených ľudí. Vždy si takéto stretnutia užívame, keď vymeníme prácu doma v pyžamách a teplákoch za ten najlepší oblek a kostým, konečne urobím zo seba dámu, oprášim kabelku a vyrazíme si užiť hodiny v spoločnosti tých, medzi ktorými sa cítime dobre. Keď sme už za tmy sadali do auta, obaja sme skonštatovali, že sme na pár hodín žili život ako pred rokom.

Aj my sme mali z covidu rešpekt, stále patríme medzi  zodpovedných, ktorí dodržiavajú miestne covidpravidlá, nech sú kdekoľvek na svete, ale jednoducho sme si povedali stačilo. Už naozaj stačilo, aj covidrétoriky slovenských politikov a epidemiológov, ktorých strašenie, minimálne v Európe, už nemá obdobu. Aspoň podľa nás. A vyrazili. A opäť sme sa rozhodli správne. Čas nám už nikdy nikto nevráti a nenecháme sa riadiť strachom a ani vyhrážkami. V živote sme zažili už naozaj všeličo, takže so zdravým rozumom zvládneme aj covid.

U susedov sme si užili aj golfový turnaj so slušnou hernou účasťou. Počas hry sa s českým párom zasmiali na všetkom čo sa dalo, ja aj na tom, čo sa nedalo, takže tak aj vyzerali moje herné výsledky. Nevadí, ako počas golfu hovorievam, aj tak sú ženy vo flajte najkrajšie. Posedeli sme vonku v spoločnosti do večera (bez rúšok), porozprávali sa o ich všetkých letných golfových dovolenkách toto leto za hranicami, zasmiali sa a aj krútili hlavami nad hernými výsledkami. Tlieskali a blahoželali víťazom, pripili si na porazených. A rozlúčili sa s tým, že sa vidíme už čoskoro, na víkendovej záhradnej grilovačke zasa v Prahe.

Veľmi sa na to všetko teším. S koronou aj bez. Samozrejme, že bez nej by to bolo lepšie, ale naučila som sa s ňou už žiť. Vidím to mimo Slovenska, zažila som to, ide to.

Tak ako v tých krajinách, kde sa ľudia usmievajú ďaleko, ďaleko viac, ako na Slovensku. Náš život si politikmi aj ich odborníkmi nenecháme vziať . Vidíme to, zažili sme to a zažívame.

Stále totiž platí to imunologické-vedecké: Byť čo najviac v pohode: psychika extrémne ovplyvňuje náš fyzický stav. Hlava riadi telo, pokiaľ nebude v poriadku hlava, nemôže byť v poriadku zvyšok tele.

A za to ma snáď nikto zo Slovenska nemôže označiť za konšpirátora. Vlastne áno, len frustrovaný a vystrašený jedinec, ktorý si nechal ukradnúť život a zdravý rozum. Lebo ten za hranicami Slovenska naozaj ešte existuje. S koronou aj bez. Rešpektujem aj vystrašených a izolovaných, ale tolerujme aj tých, ktorí pravidlá dodržiavajú, ale majú napríklad minimálne na covidkomunikáciu politkov a ich odborníkov iný názor. Najmä ak vycestovali z ulity, videli a zažili.

U susedov pribudlo v piatok 798 pozitívnych testov na covid-19. Českí odborníci naďalej hovoria, že nejde o druhú vlnu koronavírusu, lebo nebola ani prvá. Minister zdravotníctva ČR dokonca požiadal médiá, aby už toľko koronavírusom nestrašili. Číslo 798 je síce zasa rekord, ale no a čo, vôbec ma to nevzrušuje. Vnímam to, ale už to neprežívam. A vy ako doma?  Aj vy „konšpirujete“, lebo žijete, vidíte a vnímate a tým nestrácate schopnosť porovnávať?

Želám všetkým len to najlepšie, nech sa im všetko zlé vyhýba. Bude to asi ťažká jeseň, ale život ide ďalej aj s covidom, s ktorým sa jednoducho musíme naučiť podľa miestnych pravidiel žiť, nech už kdekoľvek, ale žiť. Veď o 6 mesiacov to už bude rok, čo navštívil aj naše končiny. Bude to dobré!

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)