Aby sa na Slovensku druhým oplatilo žiť zdaníme vás tak, že sa z toho nespamätáte

On je celý život zamestnanec a vypracoval sa na vysoké líderske pozície s platom, ktorý asi najbližšie desaťročia nebude mať ani akýkoľvek štátny predstaviteľ, vrátane prezidenta. Ona za takmer 30 rokov pracovala toľko, že keby jej ešte v produktívnom veku priznali 50% invalidný dôchodok má ho vyšší ako ktokoľvek po nástupe do starobného dôchodku. Aj tak v istom momente obaja manželia zamestnanci onemeli.

Zložili príbor, spontánne od seba odsunuli taniere, postavili sa a v tichosti odišli. Po ceste ešte čašníkovi zaplatili nedojedenú večeru aj za „úspešného podnikateľa“.  Manželov odvtedy nevideli. Maximálne o nich započuli z prostredia spoločenskej smotánky.

Bola to taká kamarátska večera dvoch manželských párov. Dlhoročný úspešný, na prvý pohľad bohatý podnikateľský pár z „dobrej“ spoločnosti pozvali na večeru dvaja úspešní manželia, celoživotní zamestnanci. Také tie spoločenské taľafatky, a samozrejme, politika a jej vplyv na budúcnosť detí. Bohatých podnikateľov a detí dvoch zamestnancov. O tom, v akom katastrofálnom stave je školstvo, ešte v zúboženejšom stave zdravotníctvo a o tom, že sa dôchodkov ani nedožijú, pretože krajina je desaťročia rozkrádaná tak, že na dôchodky už asi ani neostane. Ako na nič nie sú peniaze, ako vyzerajú cesty a ešte horšie naše nemocnice. Úspešní zamestnanci so zvesenými ramenami až po zem sa posťažovali, ako už nevládzu napĺňať rozkrádaný štátny rozpočet, prípadne stále žmýkanie pracovitých ľudí na daniach. A to sa na nich ešte valí „daňová novinka“, lebo však zo zdanených peňazí si dovolili pred dávnymi rokmi kúpiť väčší byt v lepšej lokalite. Veď spoločne ročne doteraz iba na daniach zaplatia štátu desaťtisíce eur. Iba na daniach, mimo akýchkoľvek ďalších odvodov. A popritom pomáhali aj sociálne slabším.

„Keď si predstavím, že iba ja ako zamestnanec manažér som na daniach zaplatil viac eur ako 65 tisíc z 80 tisíc všetkých firiem na Slovensku, je mi do plaču. Rok čo rok. Mám pocit, že už nevládzem a keď ma záchranka odvezie do nemocnice, solidárne mi tam rodina musí priniesť príbor aj toaletný papier,“ posťažuje sa vyčerpaný päťdesiatnik, manažér. „Vidíš, aký si „k….?! Keby si podnikal ako ja, nikdy by si tomuto štátu nemusel odviesť ani cent,“ zasmial sa zamestnancovi do tváre podnikateľ. „Všetko mám na firmu, všetko! Ešte aj rodinné exotické dovolenky by si si mohol dať do nákladov ako pracovnú cestu,“ smeje sa nahlas zo zamestnanca podnikateľ.

Manželia zamestnanci onemeli. Zložili príbor, spontánne od seba odsunuli taniere, postavili sa a v tichosti odišli. Po ceste ešte čašníkovi zaplatili nedojedenú večeru aj za „úspešného podnikateľa“.  Manželov odvtedy nevideli. Maximálne o nich započujú z prostredia spoločenskej smotánky.
Tento príbeh sa naozaj stal a nie je jediným. V krajine, kde sú pre niektorých poctiví daňoví poplatníci, ktorí sa samozrejme nájdu aj medzi podnikateľmi, za hlupákov.  A čo bude ďalej? Register bankových účtov a ich vkladov všetkých v krajine, aj tých poctivých, lebo to jednoducho politici nevedia ustriehnuť inak? Táto krajina, ktorá neustále trestá čestných obyvateľov aj po nástupe „vlády zmeny“ sa volá Slovensko!

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)