Stĺpčeky

Ach tie dnešné deti.. Vážne??

Je nádherná slnečná sobota v Jasnej, posledné dni lyžovačky v tejto sezóne. Tesne pred nami sa chystá nastupovať do kabínky lanovky rodinka s dieťaťom.

Hlavou sa mi mihne myšlienka, že je to super, že sú vonku, hýbu sa, učia dieťa lyžovať. Iba mihne, lebo dieťa sa bez povšimnutia rodičov motá pred dverami kabínky, takže nastupovať sa veľmi nedá. Nakoniec sa mu to podarí samému, hoci má len možno 3 roky. Doplníme miesta a štartujeme hore. Už pri druhom stĺpe sa dieťa začne ošívať a vrtieť. O chvíľu sa ozve: „Mamííí, ja chcem rozprávku“. A prichádza odpoveď: „Nemôžeš mať rozprávku, nemám so sebou telefón, nechala som ho dole v ruksaku.“

Neverím vlastným ušiam. Moja oceňujúca prvá myšlienka zmizla už pri nepodarenom nastupovaní, ale teraz mám vážne chuť jačať. A vykričať tej dáme, že rozprávka je od slova rozprávať!! Že keď si to dieťa nebudú všímať, doplatí na to nielen ono dieťa a oni, ale aj my všetci.


Vzápätí si spomeniem na ďalší „obrázok“, ktorý som videla pár dní predtým, doma na ulici. Mladá žena tlačí kočík, rozpráva sa so svojou mamou, ktorá je s nimi a to bábo sediace v kočíku sústredene hľadí … hádate správne … na displej telefónu.

Je mi biedne, som naštvaná, smutná a rozmýšľam o všetkých tých sťažnostiach, ktoré na adresu dnešných detí počúvam, na články ktoré čítam. Rozmýšľam o všetkých tých ADHD, disgrafiách, dislexiách, diskakúliách a iných dis …, ktoré sa množia ako huby po daždi, o množstve detí, ktoré majú logopedické problémy a o našom pohoršení a zdesení, aké sú deti závislé na telefónoch, neskôr na sociálnych sieťach…

Rozmýšľam o tom, či som čudná ja, keď sa pýtam, kde a ako sa to asi naučili??

Hnevám sa. Nie na tie dnešné „rozcapené“ nevychované deti. Na tých, ktorí to spôsobujú…

Pozn. redakcie: Ak ste našli v texte chybu alebo preklep, upozornite nás na to na redakcia@dalito.sk. Ďakujeme.

Ďakujeme, ale my vieme, že plastíky zabíjajú!




Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *