Stĺpčeky

Adrenalín v kaderníctve

Kolegyňa mi poradila dobrú kaderníčku v meste a tak som sa odhodlala ju navštíviť. Chcela som si dať trošku skrátiť vlasy, prípadne jemne oživiť farbu.

Kaderníčka bola vážna, vysoká a mocná žena. Premerala si ma kritickým okom.

„Chcelo by to generálku. Nový strih, novú farbu, nový lesk!“ Povedala prísne a ja som sa neodvážila nič namietnuť.


„Odídete odtiaľto ako nový človek!“ Zastrihala nožnicami vo vzduchu a mne vyschlo v krku.

Usadila som sa do kresla a nesmelo som sa na ňu usmiala.

„Prosím len podstrihnúť končeky a oživiť môj odtieň farby. Aby to bolo také živšie.“

„Prosím vás podstrihnúť, aké podstrihnúť, veď máte úplne zlý strih, nejde vám k typu tváre a vôbec, nechajte to na odborníčku, dobre?“ Povedala urazene. „A farbu som vám už vybrala. Namiesto tejto mdlej hnedej vám tam hodím platinovú blond a to budete pozerať moja milá! Len počkajte! Do môjho kaderníctva sa  nechodí na mikroskopické úpravy, čo ani voľným okom nevidno! Práve naopak, keď opustíte toto kaderníctvo, bude každému na kilometer jasné, že vás mala v rukách naslovovzatá odborníčka.“

„Tak ideme na to!“ Vykríkla svojím hlbokým hlasom a nožnice v jej rukách začali cvakať ako splašené. Pre istotu som zatvárala oči a sedela bez dychu, aby mi náhodou nepichla do oka alebo neodstrihla ucho. Tá pani narábala nožnicami takou rýchlosťou, že som mala pocit, že som v zrýchlenom filme. Išla skutočne na plné obrátky.

Keď zvuk nožníc utíchol, vydýchla som si. Bolo to však z mojej strany predčasné, pretože farbenie v ponímaní tejto kaderníčky, nebol žiadny oddychový zákrok.


Nanášala mi na vlasy farbu rýchlo a precízne a ja som sa neopovážila podotknúť, že ma farba štípe na pokožke alebo, že ma svrbí krk. Keď ma potom posadila pod stroj, mala som aspoň na chvíľu pocit, že si môžem vydýchnuť. Bola som taká vysmädnutá a vystresovaná, že by som dala celé kráľovstvo za pohár čistej vody.

Ale neodvážila som sa túto impozantnú pani o vodu, ktorú mala na okrúhlom stolíku v džbáne pod oknom, požiadať.

Umytie vlasov po farbení bolo rovnako razantné, ako všetky procedúry pred ním. Keď mi kaderníčka rýchlymi a silnými pohybmi umývala hlavu spôsobom, akoby som prišla zo šichty v bani a ona sa pokúšala vydrhnúť z vlasov zažratý uhoľný prach, už som len rezignovane privierala oči a modlila sa, nech už to skončí.

Posadila ma do kresla, vyfúkala vlasy cez okrúhlu kefu. Pri každom natiahnutí prameňa na kefu, som mala pocit, že sa chce presvedčiť, či mi vlasy poriadne držia. Alebo ich možno chcela takto preriediť, aby mala menej práce, aby jej to sušenie poriadne odsýpalo. V každom  prípade sa jej podarilo premasírovať mi každý milimeter štvorcový pokožky pod vlasmi. Nebolo mi veru do spevu.

Srdce mi bilo, v hrdle som mala sucho a vypadla som odtiaľ ako vystrelená raketa. Domov som sa dotackala viac-menej po pamäti a vypila som na dúšok pol litra minerálky.

Manžel ani synovia ma nespoznali.

Vykali mi a spytovali sa ma, či neviem, kedy prídem. Kaderníčka splnila svoju vyhrážku. Urobila zo mňa nového človeka!



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *