Správy

Aj vo vede a výskume padáme na dno, odliv mozgov pokračuje

Spolupráca medzi akademickým a privátnym sektorom: Efektívna cesta k inováciám?

To je základná otázka, ktorú si kladú autorky rovnomennej štúdie, Natália Cedzová a Veronika Rybanská, analytičky Inštitútu pre stratégie a analýzy Úradu vlády SR. Zistenia prezentovali kolegom z analytických jednotiek Ministerstva obrany SR, Ministerstva dopravy a výstavby SR, Ministerstva životného prostredia SR  a Finančnej správy.

Inštitút pre stratégie a analýzy ÚV SR/foto: ÚV SR

Štúdia podrobne analyzuje spoluprácu medzi akademickým a súkromným sektorom.  Bola  vypracovaná dôslednou kvantitatívnou analýzou rozhovorov  jej autoriek s predstaviteľmi vedeckých parkov, univerzít a  ďalších podporných inštitúcií.


Jej súčasťou sú zaujímavé dáta v prehľadných tabuľkách, ako napríklad verejné výdavky na výskum a vývoj v SR od roku 2010 do roku 2017 (percento HDP v danom roku) v porovnaní s priemerom EÚ, podnikové výdavky na výskum a vývoj (percento HDP v danom roku) v porovnaní s EÚ a ďalšie. 

Verejné výdavky na výskum a vývoj (percento HDP v danom roku):

Podnikové výdavky na výskum a vývoj (percento HDP v danom roku):

Autorky štúdie konštatujú, že síce v SR je priaznivá legislatíva, ako aj podpora spolupráce medzi akademickým a súkromným sektorom prostredníctvom rozsiahlej investície do vybudovania univerzitných vedeckých parkov a výskumných centier, avšak podľa European Innovation Scoreboard (2018) je SR len miernym inovátorom, mnoho potenciálnych inovátorov zo súkromného sektora sa rozhoduje pre zakladanie svojich podnikov v zahraničí, pričom akademická obec stagnuje v kvalite svojho výskumu a výučby a pokračuje odliv mozgov.

Odliv mozgov do súkromného sektora Zdroj: Scimago Journal & Country Ranking:

Štúdia o spolupráci medzi akademickým a súkromným sektorom prináša niekoľko odporúčaní na zlepšenie fungovania vedeckých parkov a inštitúcií v SR, ako aj na zvýšenie podpory inovačného prostredia v našej krajine, ako napríklad:


1. Efektívne prerozdelenie európskych fondov medzi viac agentúr Ministerstva školstva, na maximalizáciu ich čerpania a využitia. Rovnako vytvorenie novej, centrálnej inštitúcie, ktorá bude mať za úlohu dohľad nad efektívnym čerpaním týchto prostriedkov.

2. Umožnenie pre vedecké parky a výskumné centrá vykonávať doplnkovú hospodársku činnosť do výšky 20% ročnej kapacity.

3. Úprava legislatívy týkajúcej sa duševného vlastníctva.

Okrem bohatej diskusie sa k štúdii počas workshopu vyjadrili aj recenzenti, ktorí ocenili prístup k téme a jej hĺbkové spracovanie.  Štúdiu, ktorá je zverejnená TU, posúdi aj odborno-metodologická komisia, ktorá posudzuje kvalitu všetkých výstupov analytických jednotiek.


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *