Ak sa nezomkneme, covid nezvládneme. Česi a Slováci sú voči opatreniam ďaleko kritickejší ako Nemci
Slováci a Česi sú oveľa kritickejší k protipandemickým opatreniam voči šíreniu koronavírusu ako Nemci. Dokázala to štúdia vedcov Psychologického ústavu AV ČR, Fakulty sociálních studií Masarykovy univerzity a Jacobsovy univerzity v nemeckých Brémách.
Vedci zistili, ako veľmi sa postoje Čechov a Slovákov odlišujú aj Nemcov. Výsledky prieskumu zreteľne ilustrujú veľkú podobnosť kritickosti občanov ČR i SR voči opatreniam vlád. Odpovede občanov Spolkovej republiky Nemecko (SRN) sú ďaleko zmierlivejšie.
Napríklad Česi a Slováci všeobecne nesúhlasili s výrokom, že vláda vždy rozhoduje na odbornom a vedeckom základe. Nemci boli skôr nerozhodnutí. Na rozdiel od nich, Česi aj Slováci všeobecne nepovažovali opatrenia za dobre ospravedlniteľné. Rovnako kritickí však boli aj nemeckí obyvatelia bývalých komunistických časti NDR.
„Zajímalo nás, do akej miery občania vnímajú prínos nariadení aj pre nich samotných a ako hodnotia spravodlivosť opatrení najmä v najpostihnutejších oblastiach, kde dostávali aj najväčšiu pomoc. Do akej miery vláda akceptuje ich potreby aj záujmy celej krajiny. Či si myslia, že rozhodnutia vlády sú založené na odbornom a vedeckom základe. Či sú dobre ospravedlnené a do akej miery cítia, že prijímané opatrenia zohľadňujú záujmy vplyvných skupín a lobistov. Aj to, do akej mier je pandemická núdza výhodná viac pre vládu, ako pre občanov,“ uviedla Martina Klicperová z Psychologického ústavu AV ČR.
Odbornosť zvyšuje dôveru, dôvera zlepšuje demokraciu
Významné rozdiely sú aj v tom, ako občania strednej Európy hodnotili protiepidemické opatrenia svojich vlád. Občania ČR i SR boli všeobecne kritickí a sťažovali sa najmä na rozhodnutia, ktoré podľa nich neboli založené na odbornom a vedeckom základe. Nemci boli neutrálni .
„Využívanie odborného potenciálu krajiny môže prispieť k racionálnemu riešeniu krízy. Zvýšiť dôveru a ochotu rešpektovať opatrenia i k zmierniť polarizácie spoločnosti,“ dodáva Martina Klicperová.
Ochota občanov vs. nelegitimita nariadení
Epidemická situácia sa s nástupom jesene zhoršuje a počty nakazených aj chorých na covid-19 opäť stúpajú. Populácia je síce pripravenejšia, čiastočne preočkovaná, resp. s častejším výskytom protilátok, ale odolnosť voči epidémii nezáleží len na biologickej rezistencii. Záleží aj na protiepidemických opatreniach a ochote obyvateľov ich dodržiavať.
„Aj keď sa nám ešte nepodarilo podchytiť všetky významné premenné, dáta napovedajú, že okrem kľúčového rozdielu v hodnotení českej a nemeckej vlády, výsledky odrážajú i rozdielnu ochotu občanov k tzv. kompilácii, teda ochote podrobovať sa obmedzujúcim vládnym opatreniam v závislosti na ich historickej skúsenosti,“ zdôrazňuje Jan Šerek z Fakulty sociálních studií Masarykovy univerzity.
Nedôvera zabíja
V demokratickej spoločnosti hrajú značnú úlohu racionálne dôvody, politická kultúra aj spoločenská zmluva. S kvalitou demokracie súvisí tiež miera dôvery v spoločnosť. V krízových časoch je obzvlášť vysoká v polarizovaných spoločnostiach. Význam legitimity je dôležitý najmä v krízových časoch, kedy je nutné, aby mala občianska spolupráca masový charakter a trvala dlhšiu dobu. V prípade SRN zrejme významnú úlohu zohral aj restížny Kochov inštitútu. Tiež konsenzuálny štýl vlády Angely Merkelovej, ktorá bola vo svojej civilnej kariére vedkyňou.
Postoje občanov Českej republiky, Slovenska a Nemecka k plošným opatreniam zisťovali v marci 2021 z odpovedí takmer tritisíc občanov.
(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)