Spektrum

Ako COVID-19 zmenil Slovensko: angažovanosť aj predstavy o budúcnosti

V druhej polovici marca 2020 realizovali členky výskumného tímu Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV pilotný prieskum o každodennom živote v období epidémie koronavírusu na Slovensku. Vo výskume bola zachytená bezprecedentná a radikálna zmena životných okolností ľudí.

Ako vyplynulo z predchádzajúcich troch správ, epidémia koronavírusu významne ovplyvnila každodenné fungovanie a režim domácností. V štvrtej správe sa vedci venovali angažovanosti ľudí v rozličných dobrovoľníckych aktivitách a ich vtedajším predstavám o vplyve epidémie na ich životy po jej ústupe.

Angažovanosť počas epidémie koronavírusu


„Ľudia na strach, neistotu a ohrozenie spojené s epidémiou reagovali vytváraním rôznorodých (viac či menej) organizovaných iniciatív alebo sietí podpory a solidarity. Dôležitú úlohu mali aktívne organizácie, angažovaní jednotlivci, samosprávy, ale aj susedské či iné komunity”, komentuje výsledky výskumu Miroslava Hlinčíková.

V čase vypĺňania dotazníku tesne po zavedení núdzového stavu takmer polovica našich respondentov uviedla, že sa už stihla zapojiť do dobrovoľníckej aktivity (46 %) a ďalšia desatina sa zapojiť plánovala. Tretina respondentovsa naopak do žiadnej aktivity nezapojila (33 %), pričom ako dôvod zväčša ľudia uvádzali nedostatok času a kapacity vzhľadom na svoje zvýšené nasadenie v práci alebo v domácnosti.

Každý druhý respondent či respondentka, ktorí sa zapojili do niektorej z dobrovoľníckych aktivít, sa venovali príprave rúšok (43 %). To okrem samotného šitia zahŕňalo distribúciu rúšok, zháňanie látok či gumičiek potrebných pre ich výrobu, žehlenie či skladanie. Ľudia tak reagovali na rýchlo zavedené pravidlo nosenia rúšok a masiek a na ich všeobecný nedostatok.

Rúška sa stali symbolom “boja proti pandémii”, znakom solidarity, kolektívnej starostlivosti a vzájomnej zodpovednosti. Mnohí šili rúška sami doma, alebo sa organizovali do menších skupín, pričom ich dobrovoľne zabezpečovali pre blízku i vzdialenú rodinu, známych, ľudí zo susedstva, seniorov, zdravotnícky personál, predavačky v obchode i ľudí bez domova.

Druhou najrozšírenejšou podobou pomoci bol príspevok na finančnú zbierku (23 %) na pomoc ľuďom bez domova, na distribúciu zdravotníckych pomôcok, podporu lekárov, umelcov či živnostníkov.

Ďalšou formou zapojenia sa bolo informovanie, resp. zdieľanie informácií (15 %) – roznášanie informačných letákov s užitočnými informáciami v mieste bydliska, zdieľanie zaujímavých zdrojov na sociálnych sieťach či upozorňovanie na hoaxy, falošné správy.


Medzi častozmieňované dobrovoľnícke aktivity patrili i nákupy pre ohrozené alebo rizikové skupiny obyvateľov (11 %), t. j. pre starších, osamelé matky alebo ľudí, ktorí prišli o prácu. Ľudia vo svojich susedstvách, napríklad vo vchodoch bytových domov, vyvesili oznam o ponuke nákupu (ale i možnosti venčenia psov, či návštevy lekárne).

Záťaž, strach a stres

Mnohí ľudia pociťovali záťaž, strach a stres, aj preto viaceré dobrovoľnícke aktivity respondentov a respondentiek smerovali k aktívnej snahe o podporu a odľahčenie situácie (11 %). Spomínané aktivity zahŕňali šírenie pozitívnych alebo humorných správ, online stretnutia a chatovacie skupiny, pravidelné telefonáty a vytváranie online programu (živé koncerty, cvičenie, online čítanie).

Účastníci a účastníčky prieskumu uvádzali aj ďalšie podoby pomoci: vzdelávanie (tipy na vzdelávacie aktivity, cvičenia, interaktívne aplikácie) a prepájanie ľudí pri vzájomnej pomoci (pri hľadaní práce či zbere informácií).

Viacerí sa angažovali priamo pri tvorbe ochranných opatrení v susedstve, obci či meste, alebo pôsobili v rámci pomáhajúcich profesií. Najmä mladší ľudia sa aktívne zapájali ako dobrovoľníci v karanténnych centrách, nemocniciach alebo pri iných potrebných aktivitách. Mnohí spomínali aj podporu lokálnych podnikov, obchodov a umelcov. Ako formu podpory spomínali aj svoje rozhodnutie, že nevrátili už zakúpené lístky na predstavenia alebo si pravidelne objednávali jedlo a potraviny vo forme donášky domov.

PREDSTAVY A OČAKÁVANIA POČAS EPIDÉMIE KORONAVÍRUSU TÝKAJÚCE SA BUDÚCNOSTI

V čase, keď ľudia vypĺňali online dotazník, bolo ťažké predpokladať, aké bude mať karanténa, fyzická izolácia a čiastočné “vypnutie ekonomiky” dopady na Slovensko.


Ako vtedy ľudia opisovali svoje predstavy o vplyve epidémie koronavírusu na ich život po jej ústupe?

Napriek veľmi neistej situácii štvrtina respondentov verila, že epidémia koronavírusu po ústupe ich život neovplyvní (26 %). Podobného názoru bola aj desatina respondentov, ktorá hovorila o tom, že epidémia ich nezasiahne ani finančne a ani pracovne (11 %). Boli to najmä starší ľudia nad 60 rokov, ale i rodičia na materskej či rodičovskej dovolenke.

Vplyv epidémie nateraz nevedelo vyhodnotiť 15 % respondentov a respondentiek. Naproti tomu, približne štvrtina respondentov a respondentiek (24 %) predpokladala, že sa budú musieť uskromniť, resp. budú mať finančné problémy. Boli to najmä respondenti a respondentky v produktívnom veku 30 až 39 rokov.  

Viacerí ľudia vo svojich výpovediach spontánne uviedli, že ich pravdepodobne bude čakať „zhustená“ práca. Mnohí na druhú stranu predpokladali, že sa im bude v práci ťažšie rozbiehať a budú mať menej pracovných príležitostí.

Obavy v spojitosti s prácou sa týkali i strachu z jej straty. Báli sa jej najmä straší respondenti a respondentky vo veku 50 až 59 rokov, ktorí si na  trhu práce na Slovensku (i v EÚ) všeobecne ťažšie hľadajú zamestnanie.

Pozitívnejšie predpoklady účastníci a účastníčky výskumu spájali najmä s návratom k socializácii, ľudia si prvýkrát hlbšie uvedomili hodnotu sociálnych väzieb a kontaktov, času stráveného s rodinou a priateľmi.

Niektorí respondenti a respondentky sa na druhej strane obávali opätovných stretnutí s ľuďmi, predpokladali väčšiu opatrnosť, strach z osobného kontaktu (podanie rúk, objatí) a z hromadných podujatí. Obavu  vyvolávalo aj cestovanie do zahraničia, ktorému sa ľudia plánovali na čas vyhnúť a dovolenku stráviť na Slovensku.


Pozitíva

Ľudia spomenuli i možné pozitíva, napríklad, že rodina bude zomknutejšia aj vzhľadom na intenzívnejší čas, ktorý spolu v izolácii jej členovia strávili. Niektorí tiež plánovali, že po uplynutí epidémie začnú dávať väčší dôraz na svoje zdravie a oddych, upravia svoje životné tempo a celkovo si viac budú vážiť, čo majú.

Do záverečného spracovania údajov bolo zahrnutých 2357 výpovedí a prieskum prebiehal prostredníctvom online dotazníkov. Tie boli dostupné od 18. 3. do 26. 3. 2020, teda v čase, keď mali ľudia čerstvú (1 – 2 týždňovú) skúsenosť s dobrovoľnou či povinnou sociálnou (resp. fyzickou) izoláciou.

Viac z výskumu TU.


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *