Správy

Ako COVID-19 zmenil Slovensko: starostlivosť o domácnosť a deti

V druhej polovici marca realizoval výskumný tím Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV prieskum o každodennom živote ľudí na Slovensku v období pandémie COVID 19. Vo výskume bola zachytená bezprecedentná a radikálna zmena životných okolností ľudí. Prvé dni po zavedení mimoriadnych opatrení prežívali ľudia, žijúci na Slovensku, rôzne.

Zatiaľ čo niektorí si popri obavách zo šíriacej sa nákazy aj užívali vítaný oddych, spomalenie a čas s rodinou, iní len ťažko zlaďovali pracovné povinnosti s rodičovskými a starostlivosťou o domácnosť.

HLAVNÉ ZISTENIA


Počas pandémie to boli najmä ženy – matky, na ktorých pleciach ležal hlavný nápor zvýšenej starostlivosti. Ich obvyklé sféry aktivít ako vlastné zamestnanie, starostlivosť o deti a o domácnosť sa rozšírili a znásobili. Situácia bola najpálčivejšia v rodinách s malými deťmi.

Ako uviedla Soňa G. Lutherová z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV: „Výsledky nášho prieskumu, podobne ako výskumy v zahraničí, potvrdzujú, že najväčší tlak povinností pociťovali rodičia s deťmi v predškolskom a mladšom školskom veku, ktorí sa popri práci stali zo dňa na deň učiteľmi a tvorivými animátormi voľného času svojich detí.“

Ako to vyzeralo v domácnostiach?

  • Viac ako polovica respondentov a respondentiek (60 %) sa vyjadrila, že v dôsledku epidémie a s ňou súvisiacich opatrení sa rozdelenie úloh medzi členmi domácnosti nezmenilo. Na základe doterajších znalostí tak možno predpokladať, že väčšinu úloh spojených s prácou v domácnosti aj počas pandémie (naďalej) vykonávali ženy. Muži v porovnaní so ženami v dotazníkoch častejšie uviedli, že ich denný režim sa nezmenil. Oproti tomu mnohé ženy opísali, že popri vlastnej práci z domu pripravovali program pre deti, učili sa s nimi, zaobstarávali domácnosť a častejšie varili – „od počítača k sporáku, učebniciam a do detskej izby…“. Výsledky teda potvrdzujú predpoklad, že to boli najmä ženy, na ktorých ležala zodpovednosť každodenného učenia sa s deťmi a zvýšenej starostlivosti o domácnosť (pravidelné varenie či intenzívnejšia hygiena).
  • O tom, že sa úlohy v rodine prerozdelili, hovorila štvrtina respondentov (26 %). Pokiaľ však jedni spomínali rovnomernejšie rozloženie úloh, druhí naopak práve to, že žena sa starala o deti aj o domácnosť ešte viac ako inokedy (17 %).
  • V kontexte starostlivosti o deti sa rodičia sťažovali najmä na náročnosť zladenia „učiteľských“ povinností s ich vlastnou prácou, ako aj starostlivosťou o domácnosť. Ako skonštatovala jedna respondentka: „Učenie je jedna katastrofa!“ Situácia v rodinách bola obzvlášť komplikovaná pre rodičov detí v predškolskom a mladšom školskom veku, ktorí museli venovať veľkú čas dňa výuke detí v rámci ich školských povinností alebo animácii voľného času. U rodičov detí v ešte mladšom veku sa situácia v porovnaní s „normálnym“ životom výrazne nezmenila a staršie deti zas boli pri plnení svojich povinností samostatnejšie.
  • 17 % rodičov opísalo vo vzťahu k starostlivosti obmedzenie aktivít mimo domova. Okrem toho, že deti nenavštevovali  základnú a  materskú školu či  záujmové krúžky, rodiny prestali spoločne navštevovať ihriská a obchody. Ďalší rodičia hovorili o väčšej záťaži a množstve povinností v domácnosti (11 %); spoločných aktivitách, hrách a animácii programu detí (11 %). Dostupnosť súkromného dvora či záhrady popri tom v odpovediach rezonovala ako vítaná možnosť „bezpečného“ rozptýlenia pre deti i rodičov. 
  • Rodičia (najmä matky) na materskej či rodičovskej dovolenke v porovnaní s ostatnými respondentmi častejšie popísali aktuálnu opateru o deti ako nelíšiacu sa od ich života pred vypuknutím epidémie. Na strane druhej, práve oni spontánne viac reflektovali obmedzenie aktivít mimo domova, ale aj vylúčenie sociálnych kontaktov, čo nepochybne súviselo s pocitom sociálnej izolácie, ktorú ľudia na materskej, respektíve rodičovskej dovolenke často pociťujú.

Do záverečného spracovania údajov bolo zahrnutých 2357 výpovedí a prieskum prebiehal prostredníctvom online dotazníkov. Tie boli dostupné od 18. 3. do 26. 3. 2020, teda v čase, keď mali ľudia čerstvú (1 – 2 týždňovú) skúsenosť s dobrovoľnou či povinnou sociálnou (resp. fyzickou) izoláciou. 

V nasledujúcej správe budúci týždeň sa pozrieme na problematiku medzigeneračných vzťahov počas epidémie.


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *