Rozhovory

Ako ekonómka umývala riady a stála pri páse. Dnes hrdo povie: DALA SOM TO!

Pochádza z Novák . Vyštudovala Ekonomickú univerzitu v Bratislave odbor Financie, bankovníctvo a investovanie so zameraním na daňovníctvo a daňové poradenstvo. Adriána Košovská si v roku 2005 splnila  detský sen ‒ naučiť sa cudzí jazyk a spoznať život v zahraničí.  Začala v kuchyni a skončila v TOP firmách sveta. Obdivuje úspešných podnikateľov, ktorí sa nehrajú na nafúkaných snobov.

Čo presne ju za hranice lákalo, netuší. „Okrem jazyka, to bola asi aj túžba spoznať život za hranicami. Do Anglicka som odišla s dvesto librami a začala od začiatku. Nerada používam výraz od nuly, pretože si myslím, že nikto nie je nula a nikdy nezačíname od úplnej nuly,“ začína svoje rozprávanie Adriána Košovská, ktorá so vzdelaním ako lusk začínala v Anglicku ako umývačka riadov.

„Keď sa človek nevie dohovoriť a v peňaženke má prievan, nerieši, či je to práca, za ktorú by sa mohol hanbiť. Nikdy. A bola to teda riadna makačka. Raz sme v reštaurácii dreli od rána od deviatej do desiatej večer s dvomi malými prestávkami. Vtedy prišiel zlom, povedala som si, že takto to ďalej nemôže ísť,“ spomína  Adriána. Zobrala našetrené libry, zapísala sa na kurz angličtiny a začala pracovať v továrni na výrobu čipových kariet. Za stolom nalepovali čipové karty na predtlačené listy. Občas museli zákazky spracovať ručne.


„Práve táto práca ma veľmi posunula pri rozvoji komunikácie, lebo som denne počúvala angličtinu domácich. Po večeroch som si poctivo dopĺňala slovnú zásobu. Mala som cieľ zlepšiť sa za rok o dva levely,“ hovorí o spoznávaní angličtiny, z ktorej do desiatich mesiacov získala tri jazykové certifikáty z Cambridge univerzity. Z továrne sa však aj tak nevedela dostať ďalej.  Všetko zmenila narodeninová oslava, kde sa jej kolega, programátor z Nemecka, otvorene spýtal, čo ešte robí za pásom. Priznala rešpekt z angličtiny. Odporučil jej, aby to konečne prestala riešiť. „Uvedomila som si, že sebavedomie a odvahu si nevybudujem žiadnym diplomom ani certifikátmi, ale že potrebujem stavať na skúsenostiach zo Slovenska. Ovládala som predsa podvojné účtovníctvo a výborne pisárske zručnosti. Do dvoch týždňov som v továrni dala výpoveď.“

Expandovali bez technológií

Prihlásila sa na ekonomický kurz a rozposlala vyše sto žiadostí o prácu. Príležitosť dostala na fakturačnom oddelení úspešnej rodinnej firmy.

„Prvé týždne som ukladala spisy a fakturačné zmluvy do archívu. Zaprisahala som sa, že sa v tej firme musím udržať minimálne rok, aby som získala skúsenosti. Táto firma ma fascinovala, veď počas krízy, kedy ostatné krachovali, sa jej veľmi darilo. Rástla aj napriek tomu, že neinvestovala do najnovších počítačových systémov a technológii,“ spomína Adriána, ktorá na majiteľoch obdivovala ich zanietenie a vysokú pracovnú morálku. Vo firme začínali ako prví, v kanceláriách boli o hodinu skôr než ostatní.  „Budovali stabilné aktíva, podporovali domácu ekonomiku od malých a stredných podnikateľov, veľmi pozorne sledovali reálnu cash flow pozíciu, záväzky platili načas, nevyžadovali zbytočnú prácu nadčas, vážili si lojálnosť zamestnancov, no vyžadovali kvalitnú prácu. Pre mňa osobne bol David, vnuk zakladateľa firmy, príkladom vizionára, ktorý sa menej spoliehal na technológie, vnímal  trh a počúval nápady zamestnancov,“ dopĺňa Adriána, ktorá neskôr dostala ponuku na manažérsku pozíciu.

Rodinná firma s 8O-ročnou históriou – firemný seminár pre manažérov a pobočky (Spodný rad, siedma zprava)/foto: archív A. Košovská

Zodpovednosť za vlastný život

Na starosti mala cca 70 000 faktúr ročne z 25 anglických pobočiek. „Ľudia sa ma pýtajú, ako ma mohli povýšiť bez skúsenosti. Asi preto, že v práci som si hľadela svojho, neriešila som druhých a navyše účtovníctvo ma bavilo.“ Najväčšou výzvou pre Adrianu bolo vybrať do tímu správnych ľudí. „Ak som si nechcela urobiť hanbu, potrebovala som systém práce, v ktorom sa všetci dokážeme rýchlo a efektívne pohybovať bez zbytočných výhovoriek,“ vysvetľuje. Časom si uvedomila, že  nechce celý život stráviť sedením za stolom a kontrolovaním, či sú všetky faktúry spracované a zaplatené načas. Vždy snívala o vlastnej firme, ktorá by pomáhala ľuďom. Konkrétnu predstavu však nemala, a tak založila neziskovú komunitnú skupinu pre ženy. „Nešlo mi o to, aby som vytvorila nejakú veľkú organizáciu, ale funkčnú. V Anglicku sa radi podelia o know how, treba sa len opýtať. V podstate som najskôr našla ženy v našej komunite, zistila záujem, začala organizovať prvé stretnutia. V roku 2013 som spustila projekt Inšpirujúce ženy v Southende. Išlo hlavne o vytvorenie priestoru, v ktorom si ženy môžu usporiadať myšlienky, pozrieť sa bez strachu na to, čo by v živote chceli zažiť alebo dosiahnuť a zároveň aby sa necítili samy. Tu som sa naučila, že problémy žien z rôznych krajín sú veľmi podobné. Páčilo sa mi, že chceli prevziať zodpovednosť za svoj život a spokojnosť. O tom bola v podstate pointa skupiny,“ upozorňuje Adriána , ktorá zorganizovala tri konferencie, z ktorých výťažok išiel na benefičné účely a podporu výstavby školy pre deti v Afrike.


India 2013/foto: archív A. Košovská

Férové pravidlá a služba ľuďom

Po roku  opustila pozíciu manažérky. Až po odchode z firmy zistila, že odišla od  jedného z TOP 100 britských podnikateľov . „Pán David Wernick bol pre mňa vždy veľkým vzorom. Na nič sa malomeštiacky nehral. Nikdy som od neho  nepociťovala, že som len obyčajná bezvýznamná cudzinka. Nehral sa na žiadneho nafúkaného snoba, aj napriek tomu, že jazdil na luxusnom Jaguáre. Každého vždy slušne pozdravil. A tu vnímam rozdiel medzi podnikateľom a podnikateľom. Od neho som sa naučila, že podnikanie je hlavne o hodnotnej službe ľuďom. Nikdy ľudí nezhadzoval, ctil si všetkých – od robotníkov až po manažérov. Mal neuveriteľný prístup a vážil si každú pencu,“ spomína na bývalého zamestnávateľa Adriána Košovská, ktorá vďačí práve jemu za to, že dnes má vlastnú firmu. „Ukázal mi, že sa to dá aj inak, na férových pravidlách a plnohodnotnej službe ľuďom,“ hovorí mladá žena, ktorá si v Anglicku rozbehla vlastnú firmu. V úvode ju podporovala hlavne mama. Neustále jej opakovala, že nemá čo stratiť, a keď to nevyjde, nič sa nestane.

Bez exotických dovoleniek, či televízora

Adriána neočakávala, že zbohatne zo dňa na deň.  V tom čase žila úplne sama v prenajatom dome. Preto sa najprv poistila cash flow, obmedzila nepotrebné luxusné výdavky ako exotické dovolenky a pripravila sa na vytrvalú prácu. Prestala pozerať televízor, ktorý bol vraj najväčším požieračom času. „Za pomoci biznis koučky a mentorky na zmeny som si presne zadefinovala poradie priorít a vyšlo nám, že potrebujem prácu a firmu, ktorá ma bude v mojom podnikaní podporovať. V headhuntingovych a pracovných agentúrach mi veľkú nádej nedávali, lebo práca na skrátený úväzok na manažérskej úrovni v našej lokalite je zriedkavá. A tak som sa rozhodla, že upustím od svojej požiadavky byť manažérkou a zoberiem hocijakú prácu, ktorá ma podporí.  Išla som na pracovný pohovor, kde hľadali účtovníčku. Z pohovoru som odišla s dohodou práce na tri dni, aj napriek tomu, že som nevodič. Pochopila som totiž, čo firma potrebovala. Niekoho, kto im vybuduje účtovnícke oddelenie, ktoré dokáže fungovať ako švajčiarske hodinky. V súhre s predajcami a zákazníkmi, efektívne pre riaditeľov a investorov z materskej firmy, ktorá je zaradená do päťstovky najúspešnejších korporácii v USA, Fortune 500. Do troch mesiacov som sa v tejto firme stala finančnou manažérkou na štyri dni v týždni,“ priznáva hrdo Adriána, z ktorej cítiť, že na prehnanú slovenskú skromnosť už zabudla.  „Bolo pre mňa dôležité, aby môj tím fungoval aj bez mojej prítomnosti. Tým, že je môj čas obmedzený, chcela som sa naučiť, ako svoje úlohy zvládať za oveľa kratší čas. Síce pracujem len štyri dni, no zodpovedám za päťdňový pracovný výkon. Vo finančnom manažmente vás uzávierky a termíny nepustia, takže sa človek vytrénuje, ako narábať so svojím časom. Na takomto mieste by som sa dlho neudržala, keby som povedala, že niečo nebolo zrealizované len preto, že som v daný deň nebola v práci a venovala sa rozvoju svojho podnikania,“ dodáva s tým, že jej nadriadení o jej podnikateľskom zámere vedeli. Podporili ju a dodnes má flexibilný pracovný týždeň. „Ak potrebujem odísť na vedenie workshopov na Slovensko, vôbec mi nerobia problémy. Vždy sa vieme dohodnúť. Ja si ich za to nesmierne vážim a som im vďačná, pretože sa môžem ďalej rozvíjať vo svojej finančnej kariére,  ale aj budovať podnikanie, ktoré však v začiatkoch bolo veľmi náročné.“

Komunitná akcia Southend Community Allotment 2014/foto: A. Košovská

Klasické nanič začiatky

Adriane zlyhali dve biznis myšlienky. Ďalšiu jej vnukla členka účtovníckeho tímu, keď sa jej spýtala, vraj prečo nekoučuje zamestnancov? Vďaka  práci a neziskovej skupine si začala všímať, koľko ľudí nie je spokojných vo svojej práci, od bežných zamestnancov až po manažérov, no boja sa zmeny. Do pár mesiacov vznikla unikátna služba pre zamestnancov a manažérov, ktorí chcú riešiť nespokojnosť v práci. Absolvovala profesionálne kurzy a dnes ponúka kariérny koučing v Anglicku aj na Slovensku ‒ pre slobodných ľudí aj manželské páry. „Na Slovensku som nikdy neplánovala podnikať, pretože som si myslela, že je tu slabý dopyt. Našla si ma však firma, ktorá sa venuje organizácii seminárov a podpore podnikania, zapáčili sa jej moje služby,“ vysvetľuje. V Anglicku poskytuje kariérny koučing all inclusive a okrem zmeny práce sa venuje aj koučingu na zníženie stresu  v zamestnaní či vytvoreniu ideálneho zamestnania zladeného so životným štýlom. „Kariérny koučing ma nadchol do takej miery, že som sa rozhodla ponúknuť  služby ako dobrovoľníčka v lokálnej škole, kde pracujem ako podpora pre vedenie školy na rozvoji kariérneho vzdelávania a programu pre žiakov rovnako, ale aj podporu učiteľov. V tejto škole si ma vybrali nie preto, že mám ukončené vysokoškolské vzdelanie, ale práve preto, že som do Anglicka prišla s dvesto librami a zažila som si aj prácu v reštaurácii či továrni. Projekt je ešte len v úvodnej fáze,“ hovorí o budúcnosti Adriána Košovská, ktorá sa nehanbí jasne povedať: DALA SOM TO! „Veď som si splnila  detský sen – žiť v zahraničí bez pocitu bezvýznamnej cudzinky. Vnímam sa ako plnohodnotný člen britskej spoločnosti a ako Slovenka, ktorá môže priniesť iný pohľad a know-how  v oblasti vzdelávania a rozvoja kariéry späť do vlastnej krajiny. V tomto duchu som to dala. Neriešim však hrdosť. Riešim to, kde a ako môžem reálne pomôcť,“ uzatvára Adriána, ktorá má pred sebou ešte veľa výziev.

Adriána Košovská zľava s klientou Evou Zaťkovou/foto: archív E. Zaťková


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *