Ako lekárka pôsobila na troch olympiádach a mnohých majstrovstvách sveta aj Európy. O Djokovičovi si myslí svoje

MUDr. Bergendiová Katarína, PhD, klinický imunológ a alergológ - primárka/foto: ImunoVital Centrum

V jej ambulancii sa striedajú mnohí vrcholoví športovci a olympionici, ktorí by bez jej odbornej pomoci nedosiahli na najcennejšie kovy, vrátane olympijských.  Ale aj bežní pacienti, ktorí sa nevedia nadýchnuť v situáciách, ktoré sú pre iných úplne bežné a bezproblémové. MUDr. Katarína Bergendiová, PhD, klinická imunologička, alergologička a primárka súkromného centra sa nikdy netajila tým, že je zástankyňa očkovania proti Covid-19. Nebála sa verejne prejaviť názor, za čo jej odporcovia očkovania nadávali a zosmiešňovali jej dlhoročné odborné skúsenosti. Otvorene priznáva, že nerozumie ani kolegom, ktorí bez akéhokoľvek odborného základu, odrádzajú pacientov od očkovania.

Pracujem v zdravotníctve už 30 rokov a stále je to jedna z mojich životných vášní napriek všetkým starostiam. Najradšej mám, keď niekoho stretnem na Bielom kríži na bicykli a ukazuje mi ako vládze s dychom. Alebo mi pri otužovaní hlási ako prekonal alergiu na chlad. Či ukazuje maličké stvorenie, pričom na úspešnom tehotenstve mám malú zásluhu aj ja. Alebo sa príde odfotiť aj s olympijskou medailou a vystíska ma, že už je väčšinu času zdravý a vládze podávať vrcholové výkony,“ povedala pre Dalito rešpektovaná odborníčka Katarína Bergendiová.

A kde ste v tom príbehu po dvoch rokoch pandémie vy ako človek?

Milujem túto prácu, hoci v poslednej dobe ma veľmi vyčerpáva. Niekedy sa mi už nechce niekoho presviedčať o správnych vedecky odôvodnených názoroch.

Narážate na vakcínu proti covid?

Áno. Chápem obavy z vakcíny. Priznávam, trochu som sa pred každou bála aj ja, ale už mám tretiu a zatiaľ pracujem, športujem a žijem normálne…

Ste teda v prvom rade človek alebo odborník?

Moje zamestnanie sa nedá oddeliť od človečenstva a naopak. Jedno s druhým je prepojené, takže v robote sa snažím byť nielen lekárkou, ale aj človekom a doma, pri ochoreniach mojich blízkych, sa zo mňa veľmi často stáva lekárka.

Mnohí sa chrániť ako tak mohli, vy ste pandémiu presedeli v ambulancii. Musel to byť obrovský stres.

V období tejto pandémie na všetkých vplýva dlhodobý stres, ktorý môže veľmi významne oslabiť imunitu. Na osobnej úrovni som robila všetko pre to, aby som veľmi neoslabovala imunitný systém, čo bolo vzhľadom na to, že celú pandémiu pracujem priamo v ambulancii, celkom náročné.  Z dlhodobého hľadiska som sa snažila sústrediť na to, že raz príde koniec. Môj otec na začiatku pandémie povedal: „Aj španielska chrípka trvala 2 roky a potom bol koniec.“ Dobré je  uvedomovať si, že sa to raz skončí.

Prežiť pandémiu na home office je iné ako v ambulancii.  Hlavne ak musíte chrániť aj rodinu. Aj pre pneumológov aj imunológov to muselo byť obzvlášť ťažké. 

Snažila som sa robiť všetko pre to, aby som ochránila mojich blízkych a seba od tohto ochorenia. Som absolútnym zástancom očkovania, čo je najefektívnejší prostriedok boja proti infekčným chorobám. Dôležité je aj dodržiavanie správnej životosprávy. Na zdravú imunitu, ktorá zvyšuje odolnosť proti vírusovým aj bakteriálnym ochoreniam, ale aj proti stresu, je známych 5”S” – „Dobrý spánok, zdravá strava, dostatok športu a pohybu na čerstvom vzduchu, smiech a samozrejme pridáme aj studenú vodu – teda otužovanie. Ak chceme chrániť naše deti, seba a svoje rodiny, je dobré to dodržiavať.

Prečo je dnes pre mnohých také ťažké dodržiavať opatrenia, ak majú hlavu aj pätu, a sú ešte overené aj vedou?

Keď povieme, že ľudia majú problém vzdať sa slobody, znie to honosne. Nie je to podľa mňa primárny dôvod, prečo to takíto ľudia riešia. Myslím si, že v skutočnosti im robí problém vzdať sa pohodlia. Veď slobody sa vzdávame stále, odovzdávame ju aj sociálnym sieťam a rôznym aplikáciám. Dnes naozaj žijeme v istom obmedzení slobody, v určitej neslobode a môžeme sledovať, ako sa v takej situácii obnažujú charaktery. Nehovorím, že to platí o všetkých, ale určite to platí pre veľkú časť. Je to uvažovanie v štýle „bližšia košeľa ako kabát“. Je im jedno, že tu umierajú najbezbrannejší.  Vypovedá to o stave našej spoločnosti, o vzdelaní a o etickej úrovni, na akej sa nachádzame.

Na sociálnej sieti ste sa podporou očkovania netajili a nebáli ste sa ísť ani do stretu s odporcami. Zasiahlo vás to?

Tieto vedecké fakty neberiem ako boj proti antivaxerom. Proste som presvedčená, že vedecky odôvodnené fakty očkovania sú preverené a očkovanie považujem za opodstatnené, hoci uznávam, že aj vakcína má svoje limity. U pacientov, ktorí nie sú vhodní na očkovanie, môžu mať závažné nežiadúce účinky. Sama som udelila také výnimky aj ja. Ale pravdou je, že aj niektorí naši pacienti sa chovali agresívne – posielali nám maily, napr.:

„…podám na vás trestné oznámenie z dôvodu spáchania trestného činu nátlaku, apartheidu a pokusu o trestný čin ublíženia na zdraví…“

„…to, že vaše zariadenie sa správa voči pacientom ako koncentračný tábor…“

„…presadzujete voči klientovi idiotské, segregačné opatrenia…“

„..že taký človek ako vy nie je lekár, ale primitív, nevhodný ani na ošetrovanie dobytka na farme…“…

Boli obdobia,  kedy sme sa denne stretávali s agresívnymi, konfliktnými a vyhrotenými situáciám s odporcami očkovania, nosenia rúšok a ďalších opatrení na náš personál lekárskeho zariadenia, ale teraz je už toho čím ďalej tým menej. Smutné je, že niektorí nezaočkovaní pacienti za to rozhodnutie ani nemôžu. Niekedy mi hovoria, že ich od očkovania odhovoril niekto z rodiny. Často sú to však aj naši kolegovia lekári, ktorí z obáv pred možnými, i keď zriedkavými vedľajšími účinkami vakcín, ľudí od očkovania odhovoria. Typickým príkladom sú tehotné ženy. Najväčšie kapacity z oblasti gynekológie a pôrodníctva očkovanie po prvom trimestri odporúčajú. Viaceré tehotné ženy však od očkovania odradí okolie či ošetrujúci gynekológ a potom môžu končiť s problémami.  

Mnoho ľudí ale tvrdí, že im očkovanie neodporučil práve lekár.  

Vakcináciu uznávam ako najefektívnejší nástroj modernej vedy boja proti infekčným ochoreniam. Akceptujem, že sa niekto nechce dať zaočkovať (hoci nechápem…), ale zdôrazňujem, aby dodržiaval pravidlá, ktoré vyplývajú z toho, že sa môže nakaziť. Čo je však horšie, môže nakaziť aj niekoho, kto je slabší a menej odolný. Konflikty a hádky nič nevyriešia.

Čo by ste odkázali kolegom, ktorí neodporúčajú očkovanie napríklad pri celiakii?

Tí, ktorí sú naozaj proti očkovaniu, a bohužiaľ sú medzi nimi aj lekári, s tými nemá cenu diskutovať. Potom je tu skupina ľudí, ktorí majú obyčajný strach, a to je práve najťažšie, aby neboli ovplyvnení týmito ľuďmi. A tu nastupuje naša úloha, nás lekárov, rozprávať sa s nimi a vysvetľovať. Ale najzávažnejší antivaxeri sú lekári. Každý lekár má svoj odbor, a pri všetkej úcte k niektorým kolegom, niektorí o tej vakcinácii vedia viac, a niektorí menej.

Zhoršili sa vzťahy aj medzi lekármi?

Snažím sa o normálne vzťahy s každým kolegom, ale samozrejme aj lekári sú ľudia a nie sú si vždy sympatickí. Preferujem však slušnosť a ústretový vzťah ku všetkým mojim kolegom.

Ako k očkovaniu pristupujú vrcholoví športovci, ktorých ošetrujete? Odlišujú sa od bežných pacientov?

Medzi mojimi zverencami – športovcami nemám odporcov očkovania. Všetci sa snažili zaočkovať čo najskôr, aby boli chránení a mohli trénovať a zúčastňovať sa súťaží s čo najmenšími obmedzeniami. Športovci sú zvyknutí zaťať zuby, prijať situáciu a bojovať. V skutočnosti sa očkovanie veľmi podobá na infekciu, len väčšia časť odpovede prebieha za oponou nášho vedomia. Do tela vstupuje niečo, čo imunitný systém prinúti na aktívnu odpoveď a to organizmus môže vyčerpať.

Museli po očkovaní zmeniť svoju športovú prípravu?

Museli si nastavovať tréningové plány, vyberať termíny, ktoré by im nezasiahli do tréningového režimu. Približne 20 percent športovcov, predovšetkým tých, ktorí holdujú vytrvalostným športom, je vnímavých na infekcie horných dýchacích ciest. Fyzická aktivita je prospešná pre správne fungovanie imunitného systému, ale pravidelné fyzicky mimoriadne náročné tréningy môžu nevhodne zasiahnuť do optimálneho fungovania imunitnej odpovede. Pre športovcov platí, že po očkovaní by mal nasledovať pokojový režim.  Mali by sme spomaliť, 3-5 dní zmierniť tempo, aby sme vytvorili optimálne podmienky pre budovanie správnej imunitnej odpovede. Aj tá najlepšia vakcína na svete má totiž svoje  limity.

Novak Djokovič teda podľa vás zlyhal? Aj na Slovensku sa našli športovci, ktorí jeho konanie schvaľovali. Niektorí dokonca obetovali olympiádu, kde bola vakcína podmienkou.

Zdravotné problémy aj vrcholových športovcov sú moja srdcovka a ako lekárka som pôsobila vo výpravách na niekoľkých ME, MS a troch olympijských hrách. Venujem sa množstvu významných športovcov – olympijských medailistov. V športe sa musia dodržiavať pravidlá. Športovci sú sledovaní, či neužívajú zakázané látky, na čo musíme aj pri našej liečbe dohliadať, vyberajú si len určité výživové doplnky, ktoré nie sú zakázané a v poslednej dobe sa sleduje aj či sú očkovaní. Aj preto, aby neohrozovali nielen seba, ale aj tých ostatných. Rešpektujú to veľké hviezdy rôznych športov – v poslednej dobe najviditeľnejšie – Michaela Schiffrinová, Katarína Liensbergerová, prípadne Lara Gutová-Behramiová, ale aj naša Petra Vlhová.

Ako bývalá vrcholová športovkyňa, viete pochopiť športovca, ktorý odmietne očkovanie a preto sa na OH nezúčastní? 

Nerozumiem športovcom, ich trénerom a hlavne lekárom, ktorí neupozornia športovca na možné následky covidu pre športovca a jeho sťažený návrat po infekcii k normálnemu tréningu a pretekaniu. Nie je to len o očkovaní športovca, ale o jeho obmedzeniach a vystavovaní jeho a ľudí okolo neho nákaze, ale aj o možných ťažkostiach, ktoré po prekonaní infekcie môžu vzniknúť.

A teda Novak Djokovič? Vzhľadom na vaše odborné skúsenosti máte právo ho komentovať.

Nestačila som sa čudovať…. Novak Djokovič jednoducho povedané nedodržiaval pravidlá a v podstate klamal, zavádzal a nevedel sa rozhodnúť či chce výnimku z očkovania pre celiakiu (čo u dobre dodržiavanej diéty nie je dôvod a ani obmedzenie športovca), alebo či ochorenie prekonal, pričom vôbec nedodržiaval karanténu. A svet je rozčúlený, že Austrália prehliada, že je svetový tenista a nedovolila mu hrať. Podmienky boli dané jasne na začiatku. Neviem, či títo tenisti, prípadne personál okolo neho, by boli spokojnejší a hrdí na to, že covid dostali od Djokoviča, a po covide, napriek tomu, že ak budú mať ľahší priebeh, ledva prejdú jedno poschodie hore schodmi, prípadne majú poruchy srdcového rytmu, alebo myokarditídu, alebo sú takí unavení, že nevládzu trénovať. Prípadne chudnú, lebo majú hnačky po každom jedle, alebo majú depresie, poruchy koordinácie, prípadne poruchy spánku…. , s čím sa denne po prekonaní ochorenia Covid-19 u športovcov stretávam.. Akceptujem, že sa niekto nechce dať zaočkovať (hoci nechápem…) , ale z toho vyplývajú určité pravidlá.

Aký najväčší nezmysel ste si od odporcov očkovania vypočuli?

Reči, ktoré považujem za hlúposti nefixujem a čo najskôr ich vypúšťam, snažím sa nimi nezaoberať a tým chránim aj svoje psychické zdravie.

Odišli od vás pacienti, ktorí mali opačný názor na očkovanie?

Niektorí odišli…, ale viete ako to je, práce máme toľko, že to veľmi neskúmam.

Zaviedli by ste povinné očkovanie?

Občas mám pocit, že úlohou lekárov nie je liečiť, ale zachraňovať ľudí pred nimi samými. Naozaj ma veľmi frustruje, keď vidím ako ľudia naše rady ignorujú. Oduševnene nadávame na očkovanie, nemocnice a zdravotníkov. Hľadáme plesne na stenách a chýbajúci toaletný papier, ktorý mizne po každej druhej návšteve, no väčšina pre zlepšenie situácie neurobí nič. Polovica pacientov v nemocniciach a teraz bez ohľadu na Covid-19, tam leží preto, lebo sa k hospitalizácii dopracovali ignorovaním rád lekárov, neužívaním liekov a mizernou životosprávou. Z množstva podrobných štúdii vyplýva, že očkovanie proti COVID-19  znižuje riziko hospitalizácie a úmrtia na Covid-19 u ľudí nad 50 rokov o 90-percent.Tuhí fajčiari, ktorí hľadajú výhovorky pre to, ako vysvetliť žlté prsty, keď sa ošetrujúceho lekára snažia presvedčiť, že už nefajčia. Hľadajúci vysvetlenie, prečo si zapálili na izbe pri ďalších pacientoch a túžiaci po pochopení, že inak sa nedalo, lebo bez kyslíka nemôžu ísť ani len na WC. Plné oddelenia alkoholikov, ktorých pitie sa snažíme rovnako ako ich trpiace rodiny pochopiť a akceptovať. Cirhóza pečene, zlyhávajúca pečeň, polyneuropatie, opakované epileptické záchvaty vyžadujúce desiatky CT vyšetrení mozgu ročne… Rakovina jazyka, pažeráka, žalúdka, pečene. Diabetici ignorujúci diétu a pichajúci si inzulín podľa pocitu a počasia… Služby, ktoré sú zadarmo berieme ako samozrejmosť a vôbec si ich nevážime…

Zaviedli by ste teda povinné očkovanie?

Je nevyhnutné zaviesť do zdravotníctva motivačný faktor, ktorý by viedol ľudí k aspoň trochu k zdravšiemu životnému štýlu. Ak chceme lepšie Slovensko, musíme robiť nielen populistické, ale aj zodpovedné rozhodnutia. Nemyslím si, ale že povinné očkovanie týchto ľudí presvedčí. Som za to, aby mal každý zodpovednosť sám za seba, a pokiaľ nie je očkovaný, znášal aj všetky obmedzenia, ku ktorým patrí aj také dodržiavanie pravidiel, ako napr. vylúčenie Novaka Djokoviča z Australia Open.

Postihuje dlhý covid aj zdravých športovcov?

Na základe dostupných údajov je u športovcov, ktorí sú mladší a bez akýchkoľvek komorbidít, menej pravdepodobné, že sa u nich vyskytnú stredne závažné až kritické príznaky vyplývajúce z ochorenia Covid-19 a rozvinutie multisystémového ochorenia s označením dlhodobý Covid (long covid). Je to rôznorodé, avšak, dlhý covid vo väčšej miere postihuje ľudí, ktorí majú aj iné ochorenia. Na druhej strane, postihuje aj tých, ktorí boli úplne zdraví, boli športovci a nemali komorbidity. To znamená, že vyskytnúť sa môže u všetkých.

Ako vlastne vzniká dlhý covid?

Ochorenie pravdepodobne vzniká v dôsledku mikrotrombotizujúcej vaskulitídy so zápalom endotelu, a preto postihuje aj iné orgány ako pľúca, a to srdce, mozog, obličky a pod. Odpoveď organizmu súvisí aj imunitnou odpoveďou daného človeka. V prípade autoimunitných ochorení sa niektoré procesy spúšťajú až o niekoľko týždňov, a tak je ťažké povedať, či ich spustilo samotné ochorenie Covid alebo vznikli de novo, napríklad preto, lebo pacient prekonal imunitnú búrku. V súčasnosti sú dlhodobé účinky tohto vírusu nejasné, a preto je dôležité pochopiť, ako môžu potenciálne následky infekcie Covid-19ovplyvniť športovca a aké odporúčania sú potrebné pri návrate do tréningového režimu. Je dôležité poznamenať, že chápanie Covid-19 sa neustále mení.

Je niekto veľký optimista, ak si myslí, že po pandémii budeme lepší?

Veľmi záleží od toho, o akú osobnosť ide. Človeku, ktorý dlhodobo nebuduje svoju osobnosť a hodnoty, nezaujíma sa o etiku a morálku, určite neotvorí oči to, že tu umieralo 200 ľudí denne. Ale pre ľudí, ktorí chcú žiť hodnotný život, chcú ho ešte viac skvalitňovať a už vykročili týmto smerom, môže mať toto obdobie svoj zmysel.

Viete to nejako prirovnať k športovému výkonu? Alebo imunologickému?

Je to vlastne podobné ako so skutočným otužovaním – tiež je to o postupnom dvíhaní latky. Ten, kto sa otužuje vie, že musí začať opatrne a potom postupne pridávať. Nie je to o žiadnom masochizme. Ide o to, aby som primárne robil užitočné veci a také, o ktorých viem, že majú zmysel, a tam si dvíhal latku. Napríklad sa učím nové veci alebo si udržujem vzťahy, ktoré sú náročné, ale zároveň dôležité. Keďže dnes vonkajšie zdroje uspokojenia potrieb nie sú k dispozícii, musíme ich hľadať vo svojom vnútri. Aj preto je obmedzenie alebo dobrovoľná skromnosť psychologicky zásadná vec.

Ako vás tak počúvam, mám pocit, že imunológia je aj o hlave. Mýlim sa?

Na psychologickej úrovni môže byť skúsenosť s obmedzením naozaj mimoriadne dôležitá. Ak sme tomu otvorení a svoju osobnosť trochu kultivujeme, tak aj táto skúsenosť môže byť cestou k hľadaniu hlbších hodnôt, kvalitného života a integrity osobnosti. Myslím si preto, že aj zvládanie súčasnej pandémie môže byť dôležitou životnou školou psychologickej múdrosti.

Mnohí špecialisti bijú na poplach, že po covide sa zvýši rezistencia na antibiotiká, lebo ich pacienti užívali, aj keď nemuseli. Obávate sa toho aj vy?

Pandémia COVID nie je jedinou príčinou vzniku rezistencie na antibiotiká a treba si uvedomiť, že od 90. rokov minulého storočia došlo k explozívnemu nárastu rezistencie mikrobiálnych patogénov na väčšinu antimikróbnych liečiv. Rezistencia sa stala obrovským problémom, ktorý presiahol hranice štátov, nekontrolovateľne sa šíri a stáva sa globálnym problémom. Infekcie spôsobené rezistentnými baktériami zabijú v Európe ročne 25 000 ľudí a zvyšujú náklady na liečbu o jeden a pol miliardy eur ročne. Rezistencia na antibiotiká dosiahla katastrofálne rozmery, preto nie je ľahké predpovedať ďalší vývoj situácie. Môžeme len dúfať, že sa k tomuto vážnemu problému ohrozujúcemu verejné zdravie začneme stavať zodpovednejšie predovšetkým my, zdravotnícki pracovníci. Práve teraz, v období stagnujúceho vývoja nových antibiotík, môžeme pomocou racionálnej antibiotickej liečby, včasnej mikrobiologickej diagnostiky a účinných protiepidemických opatrení v zdravotníckych zariadeniach, zvrátiť hrozivý trend narastajúcej rezistencie.

(Ak vás tento rozhovor zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)