Ako ma ako chronicky chorú pacientku zachránili v Česku: Budeme prví v COVID očkovaní!

Dalito.skúilustračné foto: FB Nemocnice Na Bulovce

Situácia s koronavírusom sa na Slovensku zlepšuje, len to nevidieť na počte obetí COVID-19. Drvivá väčšina obyvateľov už po smrti má aj naďalej nad 60 rokov. Teda ľudí, ktorí už mohli byť dávno zaočkovaní a niečo mi hovorí, že to nebude len odmietnutím vakcíny. Stačí sledovať médiá a príčetným je jasné, že niečo je v slovenskom dánskom štáte prehnité.

Nový minister zdravotníctva SR Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO), aj ako lekár dnes oznámil, že vláda uvažuje o otvorení registrácie už pre všetky vekové kategórie.  Čakáreň dnes otvorili pre ľudí nad 40 rokov. A teraz POZOR! Vyhľadávať imobilných a najrizikovejších obyvateľov Slovenska, vrátane chronicky chorých pacientov ešte LEN uvažuje! Rozmýšľam, čo by bolo so mnou, keby som sa ako Bratislavčanka s vážnym ochorením potrebovala dať zaočkovať. Našťastie som sa počas koronavírusu ocitla za hranicami, evidentne v humánnej krajine, kde ma nikto nenúti nedôstojne sa nechať dokola testovať až do mozgu (viete si predstaviť, že som doteraz za celú pandémiu nič také nedôstojné ako v SR nemusela absolvovať?) a dokonca ma už ako prioritnú skupinu aj zaočkovali.

Čakám, kedy z Úradu vlády SR začne zaznievať také to typické „SME PRVÍ!“ Prví už očkujeme od 16 či 18 rokov! Inak všimli ste si, ako sa v posledné dni v žiadnej prezentácii neobjavuje už to vysoké číslo obetí Covid-19? Akoby na Slovensku už pacienti na Covid-19 ani neumierali, len ich „úspešne ventilovali“?

Niekto si možno povie, že proti Covid-19 očkujeme dobre. Ja si to nemyslím, aj keď sa samozrejme môžem mýliť. Ak však na počet obyvateľov v Českej republike zomiera už posledné dni menej pacientov ako na Slovensku, niečo mi tu nesedí. Že by to bolo naozaj dostupnosťou vakcín pre najzraniteľnejších a najrizikovejších? Že by českej vláde viac záležalo na najzraniteľnejších ako slovenskej? Dúfam, že nie, ale to, čo pri vakcinácii predvádza Slovensko v počte zaočkovaných jednotlivých vekových skupín tak, že má zaočkovaný najvyšší počet mladých v EÚ, z toho ma až trasie.

Ako teda zaočkovali mňa v Českej republike? Po prvotných chybách česká vláda prijala rýchle zmeny. Povyhadzovala z kresiel riaditeľov, ktorí podvádzali a dali očkovať ešte aj sekretárky. Potom sprísnili pravidlá očkovania, ktoré nemáte šancu oklamať ako na Slovensku a rozhoduje iba vek a zdravie. Aj učitelia a iné prioritné skupiny majú veľmi prísne pravidlá. A tým, ktorí sa v krajine považujú tiež za nenahraditeľných pre štát minister zdravotníctva ešte Blatný odkázal, že na tom nič meniť nebudú.

No a praktickí lekári oslovili všetkých najstarších, ktorí ešte neboli zaočkovaní a zisťovali prečo. Doočkovali tých, ktorí sa chceli a niekto ich predbehol. Po krajine behajú mobilné jednotky, aby zaočkovali čo najviac najrizikovejších a mohli otvoriť ďalšiu vekovú skupinu. Opravili systém registrácie, ktorí už nikto nemôže nijako oklamať a objednávanie už dávno spustili jedine podľa veku. Potom pridali chronických pacientov podľa diagnózy, ktorých Covid-19 ohrozuje najviac a postupne pridávajú diagnózy. Za posledné dva dni napríklad pribudli mentálne chorí a tí s vrodenými chybami. Od 12.  apríla pridali zamestnancov sociálnych služieb. Denne očkujú už viac ako 50 tisíc ľudí, stále od 65 rokov vyššie. Záujem je veľký. Problém s vakcínami majú aj oni, napriek tomu očkujú oproti Slovensku ako mašiny. Plán je 150 tisíc ľudí denne.  

A ako som teda bola zaočkovaná ja, ako chronická pacientka 50+? Jednoducho.

  1. Praktická lekárka ma označila za rizikovú skupinu.
  2. Špecialistka to potvrdila a mailom mi zaslala lekárske potvrdenie a špeciálny kód, ktorý som zadala do štátnej očkovacej registrácie do kategórie chronických pacientov.
  3. Vyplnila všetko potrebné bez toho, aby som vedela, čím ma zaočkujú. Jediné čo som si mohla vybrať bolo dátum, miesto a čas očkovania.
  4. A už iba čakala na mail s termínom, ktorý mi prišiel do týždňa aj s dokumentami (mapa nemocnice, dotazník pred očkovaním, informovaný súhlas a informácie po očkovaní). Až vtedy som sa dozvedela čím budem očkovaná. Všetko som mala do nemocnice doniesť už vyplnené.
  5. V deň očkovania mi volali, či nemôžem prísť o päť hodín skôr.
  6. Vytlačila som si poradové číslo, zaregistrovala a okamžite ma už volali do jednej z ambulancií. Po lekárskej kontrole a anamnéze pristúpila ku mne sestrička a šupla mi včelu. Lekár mi na moju žiadosť dal pečiatku o prvej Covid dávke do medzinárodného očkovacieho preukazu.  
  7. Asi 20 minút som počkala v čakárni. Sestrička vyšla von, spýtala sa ako mi je, do rúk mi dala lekársku správu o očkovaní a odišla som.
  8. Vo veku 50 rokov som tam bola široko ďaleko najmladšia. Všetci ostatní tam mali nad  65+, alebo boli pedagógovia v určitom veku, zdravotníci alebo chronicky chorí pacienti. Očkovať sa prišla iba jedna sestrička priamo z nejakého oddelenia z nemocnice (bola v rovnošate). Nikto ju nevolal prednostne dnu na očkovanie. Aj ona držala v ruke poradové číslo. Všetko išlo tak rýchlo, že ste si to ani nestihli „užiť“.
  9. V očkovacom centre neexistuje, že dostanete vakcínu len tak, že sa postavíte do rady a možno ostane, dokonca ani vtedy, keď ste už zaregistrovaný, len ešte nemáte termín. Všetky podobné spôsoby, ktoré poznáme na Slovensku sú v Českej republike vylúčené a neakceptovateľné.
  10. Termín druhej dávky očkovania som dostala rovno s prvým termínom.
  11. Na druhý deň ma telefonicky skontrolovala praktická lekárka , či som v poriadku a nemám vedľajšie účinky. Našťastie nemám žiadne.
  12. Viem, že aj v ČR sú problémy, ale čestne prehlasujem, že toto som zažila ja, ako chronický chorá pacientka zo Slovenska.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)