Ako ma Tatra banka rozosmiala cez slzy
„Dobrý deň pani Tomečková, kontaktujte ma prosím na telefónnom čísle 0915… Ďakujem,“ pristál mi mail od finančného senior poradcu Tatra banky. Odpísala som, ďakujem za oslovenie, ale keď niečo potrebujete zavolajte mi. Aj zavolali.
Nie, nič som nevyhrala. Od zástupkyne banky som sa dozvedela, že ako majiteľke firmy majú pre mňa pripravený podnikateľský úver. Že si môžem požičať. Onemela som. Škoda , že som sa v tom šoku nespýtala, koľko to bolo peňazí.
Na úvere ako takom samozrejme nie je nič zlé. Veď je to jeden z hlavných produktov prežitia banky, okrem poplatkov, ktoré na Slovensku platíme oproti mnohým krajinám ako múrovatí. Ale len v prípade firmy, ktorá nie je v likvidácii. A tá moja po tomto telefonáte existovala už len pár dní. Po účtovnej uzávierke mala mesiace na účte 120 eur, ako zábezpeku poplatku 7 eur na mesiac. Preto ma doslova šokovalo, ako ma môže takzvaný „senior poradca“ banky vyhodnotiť ako perspektívneho klienta, ktorý reálne bude úver splácať.
Hovorkyňa Tatra banky síce pre webnoviny.sk uviedla, že bankový sektor je na horšie časy dobre pripravený aj na financovanie firiem aj domácností, ale sú na to pripravené aj mnohé krachujúce firmy, domácnosti a dokonca aj firmy v likvidácii?
Počas ekonomickej krízy v roku 2008 som vyrástla z pôžičiek a žijem už iba na to, na čo aj reálne mám. Vtedy som dokonca vrátila všetky kreditné karty, ktoré mi ani neviem ako banka rozmnožila v peňaženke. Ostali len debetné.
O to viac ma opäť nahnevala moja banka, ktorej je asi jedno, v akej finančnej kondícii je jej klient, či dokonca už zlikvidovaná firma. Tú moju od „úveru snov“ úrady definitívne zlikvidovali do pár dní. Ostala len nepríjemná pachuť z finančného domu, ktorý evidentne nemá ani v najťažších časoch od druhej svetovej vojny prehľad, kam ponúka aj úspory svojich klientov. Vzhľadom na to, že tento výkon banky nemá ďaleko od ponuky “bambusových ponožiek”, mám sa začať báť nezodpovednosti vlastnej banky? Koľko takých úverov pridelila bez ohľadu na to, či na to klienti majú v historicky najnejasnejších ekonomických časoch krajiny do budúcna?
Tentoraz ma banka rozosmiala cez slzy. Tie mi možno potečú potom, čo budem potrebovať cez hranice, kde som počas pandémie uviazla, zrušiť aj podnikateľský účet. Opäť mi nepomôže ani medzinárodná pečiatka notára? Opäť bude niekto žiadať, aby som v najhorších časoch prišla osobne? Opäť bude niekto najbohatší zarábať na poplatkoch kým sa nevrátim, aby zatiaľ milióny ponúkal aj takým, pri ktorých je už dopredu jasné, že to ani nikdy nevrátia?
(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)