Ako naložiť s časom, ktorý mi život nadelil?

Simona Leylanda od detstva fascinujú jazyky. Proti vôli svojich rodičov sa stane prekladateľom a rozhodne sa postupne naučiť všetky jazyky Stredomoria. Z Londýna nasleduje svoju manželku Liviu do Terstu, kde zdedila vydavateľstvo…

„Pascal Mercier necháva svojho protagonistu opatrne a bedlivo objavovať svoj životný i literárny potenciál…. a my sme svedkami autorovho vzácneho citu pre jazykové nuansy. Vysoko reflektívny román, ktorý rozpráva nielen príbeh prebúdzajúceho sa autora, ale aj človeka, ktorý sa definuje úplne nanovo,“ napísali v Norddeutscher Rundfunk o knihe Váha slov. Je to príbeh, ktorý ide tak trochu proti prúdu. Je vážny, filozofický a súčasne v ňom nájdete poetiku.

Spomínaný hrdina Simon sa teda presťahoval do Terstu, mesta významných literárnych osobností. Verí, že našiel ideálne miesto pre svoju prácu – až kým ho lekárska chyba nevyvedie z miery. No potom sa z domnelej katastrofy stane zlomový bod, ktorý mu umožní opäť úplne zmeniť svoj život.

A predsa bol jazyk ešte dvakrát dôvodom jeho cesty. Bolo to vtedy, keď už býval vo štvrti Camden Town a pravidelne dostával objednávky na preklad. Zvuk gréčtiny sa mu na jednej nahrávke páčil tak veľmi, že čoskoro vedel naspamäť takmer celý kurz a chcel ten zvuk počuť aj na uliciach a námestiach. V Aténach sa púšťal s kdekým do debaty, posedával v kaviarňach, čoskoro mal v malíčku futbalový slovník a vrchol bol, keď pochopil vtip, ktorý navyše spočíval v slovnej hre. Došlo aj na nedorozumenia so ženami: zatiaľ čo jemu šlo len o slovíčka, ony čakali niečo iné. To sa mu ale nestávalo len v Grécku.

Ak ste čítali hit Vlak do Lisabonu, nenechajte si ujsť ani túto novinku Pascala Merciera. Ten ani tentoraz nezaprel svoj neutíchajúci záujem o reflexiu hraničných situácií v živote človeka a o úlohu slova v nich. Jeho román Váha slov je vyznaním lásky k slovu, ktoré má moc spustiť v ľudskej existencii tie najneočakávanejšie pohyby. Opäť sa mu podarilo napísať filozofický román, ktorý je rovnako dojímavý ako Nočný vlak do Lisabonu.

„Spisovateľ, ktorý má blízko k Proustovi, ukazuje Mercier na svojej postave to, čo dokáže čas. Ako filozof zasa rozvíja otázky, ktoré vás zamestnajú nadlho. Ako som naložil s časom, ktorý mi bol nadelený na tomto svete?“ pýta sa Tages-Anzeiger a periodikum Kulturkaufhaus dodáva: „Konečne prídavok pre všetkých fanúšikov Vlaku do Lisabonu. Veľký román hladný po živote.“

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)