Ako som ukradla fotografiu svetovej agentúre. Prepáčte, fotografi
Krvi by ste sa mi nedorezali. Spokojne som dopísala text, pri ktorom som sa opäť niečo naučila po nórsky, vošla do klientskej zóny tlačových agentúr ako vždy, stiahla fotografiu a spokojne zverejnila informáciu, ktorú si na Slovensku všimol málokto. Zaujala ma, pretože aj na Slovensku rezonuje téma rovnosť príležitostí.
Spokojne som si za počítačom natiahla ramenné svaly z písania a začala sa venovať niečomu inému. Možno to poznáte. Zrazu mi v hlave niečo len tak cinklo. Niečo na tej, inak dokonalej fotografii, nesedelo. Ani neviem čo, ale to tak zrazu cinklo. Vrátila som sa k zverejnenej titulnej fotografii. Mala som z nej inak obrovskú radosť, že sa mi ju podarilo v tom obrovskom množstve agentúr nájsť. Však mi s ňou aj pomáhali ďalší dvaja „pátrači“. Získať dokonalú fotografiu kráľovskej rodiny nie je len tak, aj keď vám ju koncom mesiaca vyfakturujú.
Oblial ma pot
A zrazu som to nenápadné malilinké písmo cez fotografiu uvidela. Až ma oblial pot: associated press. Označenie agentúry, ktoré bežne pri službách klientom po stiahnutí zmizne. Na tejto fotografii však nie. Evidentne som si vybrala najvzácnejšiu, ktorá spadala pod zvláštny režim. Ani sa nečudujem. Členovia kráľovských rodín vždy budia veľký rozruch. Často väčší, ako sami sebe pripisujú.
V najlepšej viere som urobila všetko tak ako vždy. Seriózne a zodpovedne. Nikdy nekradnem fotografie od odkiaľkoľvek bez súhlasu či zaplatenia, či iných jasných pravidiel. A zrazu toto! Článok, počítač aj online priestor som od mojej neúmyselnej „zlodejiny“ čistila asi hodinu. Veľmi ma to mrzelo. A viete prečo?
Nad rámec zákona
Pretože si pravidlá a zásady novinárskej práce vážim. Vrátane fotografov, bez ktorých by žurnalistika nemala zmysel. Ich práca totiž nie je len potrebná, ale priam nenahraditeľná. Aj preto pri fotografiách, ak majú uvedené aj autora, vždy uvádzame aj jeho meno, nielen firmy, ktorá im za prácu zaplatila. Vždy. Pretože ich práca je umenie. Aj spravodajské, vlastne hlavne spravodajské. Lebo zachytiť v sekunde všetko, to nevie ani píšuci novinár. Len spravodajský fotograf. A za to sa ich práci nesmierne skláňam.
Aj preto nikdy nerozumiem tomu, prečo média pri zverejňovaní fotografií z tlačových agentúr väčšinou neuvádzajú aj meno fotografa. Myslím si, že si to naozaj zaslúžia, ak to už priamo nenariaďuje zákon. Vždy totiž môžeme urobiť aj niečo nad rámec zákona. Niečo viac ľudské a profesionálnejšie.
(Ak vás tento postreh zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)