Blogy

Ako zatočiť s odpadmi: Príbeh jednej rodiny (časť prvá)

Plasty a odpad. Záhuba našej spoločnosti. Môžeme byť slepí, hluchí aj nemí, ale týka sa to každého z nás. Posledné týždne pozorujem stále viac rôzne diskusie, príspevky a články k tejto téme na sociálnych  sieťach. Nič viac však neochromí čitateľa viac ako autentické fotografie.

Oceány plné plastov, ryby zamotané v igelitkách, rieky, v ktorých pre odpad nie je vidieť vodu. Príroda k nám bola doteraz veľmi tolerantná. Ale aj jej pohár trpezlivosti raz pretečie a pomstí sa nám. Možno nie úplne nám, ale našim deťom a vnúčatám. A potom sa už nebude dať zatvárať oči ako doteraz.

Smutné na tom je, že pred polstoročím, možno pred šesťdesiatimi rokmi by táto téma medzi ľuďmi pôsobila ako zo science fiction. Stačilo päťdesiat rokov, aby sme si z planéty urobili jeden obrovský odpadový kôš.  Ale aj ten sa raz presype.


Tento blog na pokračovanie bude príbehom jednej rodiny. Mojej.

O tom, že nemusíme byť úplne ortodoxne bio – eko – raw, aby sme niečo urobili pre našu Zem. S tým raw budem mať ja osobne asi dosť veľký problém. Jednak preto, že Mätu raw nevyrábajú a jednak preto, že som pažravá. Tak.

Pred šiestimi týždňami som sa začala na prírodu pozerať inak. Nebudem tu nikoho poučovať, ani nikoho nútiť.  My sme začali od seba. A štyria ľudia v jednej domácnosti je už celkom slušné číslo na začiatok.

Pred pár týždňami som sa stala dvojnásobnou mamou. Naša prvá dcéra Sofia používala plienky viac ako dva a pol roka. Jedno dieťa a jeho priemerná denná spotreba plienok s číslom šesť, mesačne 180, ročne 2160, za dva roky viac ako 4000, za dva a pol roka vyše 5000. Jedno dieťa!

Aj pri Sabine sme začali  s klasickými jednorázovkami. Po mesiaci, minutých opäť cca 180 plienok, plného kontajneru a odľahčenej peňaženky o približne 70 eur som povedala dosť.

Prebrala som to s manželom. Rozhodli sme sa pre látkové plienky. Dnes je to už oveľa komfortnejšie ako za čias našich mám.


Ekologická domácnosť/foto: Tatiana Brezinská

Kapsové (alebo AiO) plienky vyzerajú v podstate ako jednorázovky a ešte sú aj dizajnovo pekné. Hlavný rozdiel je v tom, že namiesto do koša poputujú do práčky. Je pravda, že predtým ich od hrubej špiny musím ručne preprať, ale ani trochu mi to neprekáža.

Prvotná investícia do plienok (tri kupované nové, ostatných viac ako dvadsať na bazári) bola menej ako 130 eur. Perieme každý tretí deň. Čiže mesačne mam o desať až dvanásť praní viac ako zvyčajne. Nepočítala som úsporu finančnú a či vôbec nejaká je, ale potešilo ma, že jeden kontajner nám pri rodinnom dome zostáva prázdny.

A čo sa týka znečisťovania prírody vodou, aj tu sa dajú kúpiť eko pracie prostriedky šetrné k pôde.

Pre prípad núdze som kúpila aj eko plienky. Jedno balenie, 32 kusov. Po použití kompostovateľné. Dokonca aj obal, v ktorom sú zabalené, môže rovno do kompostu. Mám ich už šesť týždňov a neminula som z nich viac ako polovicu.

Podotýkam, naozaj nie som prehnane citlivá bio matka. Staršej dcére uvarím aj párky, dovolím jej aj si odpiť z coly a dokonca ak treba, jej capnem aj po zadku. Ale odteraz sa ju snažím viesť lepším a zdravším spôsobom života. Viac ovocia a zeleniny ako doteraz. Navyše, doma vypestované.  Na nákupy ju učím ísť s plátenou taškou a igelitkám dávame „košom“.

A niečo sme už zmenili aj v našej kúpeľni… Pokračovanie nabudúce…

Môže vás zaujať:


Nepripojila som sa k výzve My sme les

 



Komentáre (1)
  1. dasa píše:

    Okrem jadrového mydla vrelo odporúčam aj žlčové mydlo. Bežne dostať v drogérii a je vynikajúce na škvrny. A tých pri deťoch ešte bude.

    Skúšala som z jadrového mydla vyrábať aj gel na pranie. Na nete sú bežne dostupné recepty, ale nebola som nakoniec spokojná s kvalitou oprania.

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *