Ako zatočiť s odpadmi: Príbeh jednej rodiny (časť tretia)

Dalito.sk/Tatiana Brezinská, spisovateľka a novinárka, ktorá začala s odpadom bojovať od seba/foto: archív Tatiana Brezinská
DALITO -

Kuchyňa. Miesto, kde rodina trávi najviac spoločného času (aspoň u nás to tak vždy bolo) a zároveň miesto, kde sa to hemží odpadom. Všetko nepotrebné končí v smetnom koši. Náš má 60 litrov a zaplníme ho za týždeň. Žiaľ. Ešte stále sme neznížili množstvo odpadu na znesiteľnú úroveň. Robíme však malé krôčiky a verím, že o pár týždňov, maximálne mesiacov, sa nám podarí dostať na vysnívanú métu.

Máme rodinný dom. Čo je sama o sebe veľká výhoda pri separovaní odpadu. Doma máme tri smetné koše: na tradičné smeti, na plasty (ktoré ešte stále produkujeme), na papier (ktorý dokážeme použiť pri pálení, keďže kúrime na tuhé palivo). Potom dávam bokom všetky papiere a časopisy, ktoré putujú do zberu. A menšiu nádobu na použité batérie a žiarovky, ktoré vyhadzujeme na určené zberné miesto. Tie prázdne plastové fľaše, ktoré je vidieť na fotografii sú prichystané na použitie na čapovanú drogériu.

Pri dome máme kompost. A vo dvore sliepky. Nezužitkované potraviny tak smerujú k nim. Rôzne šupy, škrupiny od vajec či orechov zas skončia v komposte. Máme aj dvoch psíkov a kocúra. Menšie kostičky či jedlo, vhodné pre ich žalúdky, skončia aj v ich miskách.

Ďalšou zmenou je náhrada klasických hubiek na umývanie riadu za kompostovateľné. Ja som zatiaľ siahla po tradičnej utierke, ktorú dobre poznáme ako „vecheť“. Stála ma 1,60€.  Ale k dispozícii sú aj klasické hubky (pri mojej objednávke boli v eshope vypredané, inak stoja cca 2.60€ za 2 kusy), ktoré stačí, tak ako vecheť, pri znečistení hodiť do práčky a vyprať na 60 stupňoch. Keď dokončia svoju životnú púť, môžu putovať na kompost.

Náhradou za drsnejšiu časť hubky je lufa. Na fotografii je len polovica z nej. Celý kus stál 5 € a dokážete si z nej nastrihať 10 – 12 menších kúskov. Tie sa po kontakte s vodou napučia a bez problémov odstránia z hrncov prilepené kusy jedla.

Ak chcete aj vy eliminovať množstvo plastov v domácnosti, používajte vlastné fľaše. Mám ich niekoľko. Najmä keď ideme na cesty, tak do nich nalievam čaj, čistú vodu, kávu na dva spôsoby. Môj muž si dáva totiž cukor. Ja ho v káve neznesiem. Navyše, teraz pijem bezkofeínovú. Vlastnú fľašku má aj dcérka, mladšej zatiaľ stačí prsník, ktorý je čisto natural. 🙂

Máme radi vodu z vodovodu. Je kvalitná, priamo z Veľkej Javoriny. Keď zatúžime po bublinkách, vyrobíme si ich v sodastreame. Ak máme chuť na sladkú vodu, ochutíme ju sirupom. Na jar a v lete zvyknem vyrábať bazový a mätový. Tento rok som pre komplikácie v tehotenstve neurobila žiadny a tak budem musieť domáci od niekoho kúpiť.

Aj keď som si to o sebe nemyslela, dala som sa aj na výrobu domáceho jogurtu. Dôvodom, prečo som sa do toho pustila je práve snaha nevytvárať žiaden odpad. Jednoducho nechcem produkovať ďalšie prázdne plastové tégliky. Veď práca nie je nijako náročná, chuť jogurtu a jeho hustota je božská a odpad takmer žiadny. Akurát krabica z mlieka. Z jedného litra mi vyjdú štyri štvrťlitrové poháre. Apropo, mliečko.

Naša suseda má menší statok. Máme tak od nej domáce maslo (jeho chuť je úžasná) aj kozie mlieko. Na jeho chuť si však musím zvyknúť. Roky som odchovaná na kravskom, navyše kupovanom, mlieku.

Najbližšie sa chystám vyrobiť vlastné vlhčené utierky, domáci saponát aj vôňu do WC. Snáď to stihnem do ďalšieho blogu.

Autorka Tatiana Brezinská vyštudovala som masmediálnu komunikáciu v Trnave. Už počas štúdií som pôsobila v lokálnom Rádiu Naj, Mestskej televízii Trnava aj novinách. Počas svojej praxe som prešla rôznymi pozíciami ako športová redaktorka – moderátorka. Najväčšie skúsenosti som nadobudla počas môjho pôsobenia v športovej redakcii STV. Poslednými zamestnávateľmi boli Trnavský hlas a Trnavský samosprávny kraj. Tu som pracovala ako redaktorka a grafička župného magazínu. V súčasnosti pôsobím na voľnej nohe, moderujem spoločenské podujatia a píšem knihy – beletriu.

1 reakcie na Ako zatočiť s odpadmi: Príbeh jednej rodiny (časť tretia)

  1. Mám otázku k tým vechťom. Lebo to je jedna z tých horších spomienok na moje detstvo. Umývanie riadu vechťom. Čo znamená, že keď sú znečistené, tak sa hodia do práčky a preperú? Hodia sa do práčky s iným prádlom? Alebo sa perú iba samostatne? Lebo sa neviem rozhodnúť, ktorý spôsob sa mi páči menej.
    Ospravedlňujem sa, ak to pôsobí rýpavo, ale fakt ma to zaujíma.