Anna o štúdiu na Slovensku: „Mladý človek z Ukrajiny, keď ukončí strednú školu, má šestnásť či sedemnásť rokov. Nedokáže robiť dospelé rozhodnutia.“

Dalito.sk/Anna Latsyk z ukrajinského mesta Kolomyia študuje na Slovensku/foto: pracuj.sk
DALITO -
  • Prístup k vzdelávaniu je špecifický v oboch krajinách
  • Ako si zvykala na dvojitý život
  • Ako sa dokázala tak rýchlo naučiť slovensky  
  • Brigádovať popri štúdiu je pre ňu prirodzené
  • Pohľad mladého človeka z Ukrajiny na život na Slovensku. Čo by na Slovensku zmenila?

Najtalentovanejší slovenskí stredoškoláci odchádzajú študovať na zahraničné univerzity. Vláda chce odliv najlepších zastaviť štipendiom. Pre najtalentovanejších absolventov stredných škôl, ktorí majú záujem pokračovať v štúdiu na vysokej škole v SR v dennej forme štúdia zaviedla štipendium Študujem doma, Slovensko ťa odmení! Získať tak môžu štipendium 9 000 € na 3 roky.

Kým zo Slovenska odchádzajú najlepší, na Slovensko zasa prichádza množstvo zahraničných študentov z iných krajín. Systém vzdelávania je odlišný v každej krajine. Niekde majú mladí ľudia vytvorené priaznivé podmienky pre štúdium, inde sa musia za príležitosťami sťahovať. Skúsenosti s tým má aj Anna Latsyk z ukrajinského mesta Kolomyia. V minulom roku začala študovať na Fakulte humanitných a prírodných vied na Prešovskej univerzite na Katedre biológia a ekológia. Svoj „dvojitý život“ si užíva naplno, aj keď to jednoduché pre ňu nie je aj pre vojnu na Ukrajine.  

Mladý človek má dnes široké možnosti aj štúdia. Prečo si sa rozhodla práve pre Slovensko?

Hlavným dôvodom bolo asi to, že Slovensko nie je príliš ďaleko od mojej rodnej krajiny. Ľudia sú si podobní, či už životným štýlom alebo mentalitou. Veľké rozdiely som nevidela ani v jazyku. Vďaka tomu nebol pre mňa problém sa rýchlo adaptovať. Bonusom bolo bezplatné štúdium.

Pred začatím novej životnej etapy sa často objavujú predsudky a rôzne očakávania. Mala si pred príchodom na univerzitu nejakú negatívnu predstavu o Slovensku?

Pred príchodom som mala skôr očakávania ako predsudky. Tešila som sa na novú etapu môjho života. Strach som teda nemala. Vedela som, že okrem mňa tu budú aj iní zahraniční študenti. Bola som rada, že nebudem jediná z cudziny. Aj môj starší brat študoval na Slovensku. Ten ma ubezpečil, že tu budem mať všetko potrebné.

Z Ukrajiny si odišla v osemnástich rokoch. V tomto veku zvyknú blízki ešte prejavovať o „dieťa“ obavy. Ako na rozhodnutie, študovať v zahraničí, reagovalo tvoje okolie? Podporovalo ťa, alebo naopak odhováralo?

Dlhšie som s blízkymi hovorila o tom, že chcem ísť na vysokú školu do zahraničia. Keď som im oznámila, že pôjdem na Slovensko, neboli prekvapení. Najväčšou podporou mi boli rodičia. Aj keď sa na začiatku trochu báli, vedeli, že som zodpovedná a viem sa o seba postarať. Teraz, keď už som tu, sú pokojnejší.

Študuješ na Fakulte humanitných  a prírodných vied na Prešovskej univerzite na Katedre Biológia a ekológia. To je pomerne náročné zameranie…

Je pre mňa ťažké hodnotiť výučbu ako takú. Školu navštevujem len tri mesiace a situácia nie je bežná. Napriek tomu môžem povedať, že hybridná forma štúdia je zaujímavá. Najdôležitejšie sú praktické cvičenia a semináre, ktoré sú prezenčne. Vďaka nim som sa toho veľa naučila. Online vzdelávanie má tiež svoje výhody. Môžem počúvať výklad priamo zo svojej izby, všetko potrebné si zapísať a pokojne popri tom popíjať čaj. Zatiaľ som spokojná.

Celý rozhovor nájdete na www.pracuj.sk TU.