Spektrum

Antonio v Holandsku: „Aj keď sú hranice otvorené, neriskujem.“

Antonio má 31 rokov a momentálne žije v holandskom Zutphene.  Mladý Talian je rodákom z Nocera Inferiore. Je to taká dobrodružná cestovateľská duša. Istý čas žil aj v Českej republike a teraz skúša šťastie v Holandsku. Pracuje ako zubný technik, čo je práca sľubná, ale nie v tomto období. Situácia je momentálne nepriaznivá aj v Holandsku. Pre Dalito prezradil, ako ju vníma on. 

„V Holandsku je situácia iná než v Taliansku. Vláda síce nariadila zatvoriť reštaurácie, bary, podniky, ale inak všetko pokračuje normálne, ľudia tu nepoužívajú rúška ani rukavice. Holandská politika zatiaľ nechce príliš upierať svoj pohľad na spoločnosť a chrániť ju striktnými opatreniami. Radšej zostáva nevýrazná. V Taliansku je situácia o niečo vážnejšia a miestna vláda je nútená robiť všetko pre to, aby zachovala zdravie občanov. 

Život sa vplyvom korony mení. Najmä bežné návyky. Stále sa snažíme tráviť čas i vonku, ale v súlade so všetkými preventívnymi opatreniami. Používame rúško i rukavice. Dodržiavame diskrétnu vzdialenosť medzi ľuďmi.


Možno mne, ako rodenému Talianovi to nie je úplne prirodzené, ale domáci Holanďania s tým problém nemajú, keďže nepatria medzi najsrdečnejší národ. Každopádne, ohromuje ma tunajší občiansky zmysel obyvateľov, hoci od základov mení vzťahy medzi ľuďmi. Holanďania sa naplno snažia rešpektovať a plniť pravidlá uložené vládou. 

Osobne v rámci možností ostávam doma, nenavštevujem príliš miesta s veľkým počtom ľudí a len raz za čas zájdem do obchodu zásobiť sa jedlom. Bohužiaľ, do práce chodiť stále musím. je to spoločnosť s viac ako 25 zamestnancami.

Moji kolegovia v zubnom laboratóriu zachovávajú pokoj, nerobia žiadnu paniku a ja sa zase snažím nasledovať opatrenia možno aj z iných krajín. Takže nosím rúško a rukavice. Niektorí mi hovoria, že to preháňam, ale podľa mňa je to jediný spôsob, ako sa ubrániť pred koronavírusom. Či ste starí alebo mladí, či už sa bojíte viac alebo menej, treba dodržiavať pravidlá. 

Vo všetkých supermarketoch a obchodoch vymedzili bezpečnostnú vzdialenosť 1,5 metra medzi osobami. Všetci sú povinní vstúpiť do predajne s vozíkom, čo pomôže udržať tento odstup. Na trhoviskách odstránili stánky a zaviedli bezpečnostné rozostupy so značením na ceste. Ľudia toto všetko plne rešpektujú. 

Karanténa je tu zatiaľ len pre tých, u ktorých sa prejavujú symptómy ochorenia. A aj to len odporúčaná. Nie nariadená a nie hromadná, ako napríklad na Slovensku. Len doma a podľa svojho uváženia a svedomia. 

Okrem situácie v Holandsku, kde momentálne žijem a pracujem, sa ma dotýka i situácia v rodnom Taliansku. Mám tam rodinu, ktorá to podľa môjho názoru berie príliš naľahko. Avšak, aby som všetkým v Taliansku nekrivdil, sú aj takí, čo sa k tomu stavajú vážne a držia sa pravidiel. 


Hoci sú štátne hranice s Francúzskom a Nemeckom otvorené, možnosť vrátiť sa domov nezvažujem. Problémom je vstúpiť do Talianska. Dostať sa tam. Žiadne lety alebo iné spoje. 

Aj keby sa to predsa len podarilo, moja rodina žije práve v oblastiach s najviac prípadmi. Matka s jednou sestrou žijú v provincii Salerno a druhá sestra v meste Ravenna. Čiže aj keď mám o svoju rodinu pochopiteľne strach, riskovanie života by nič neriešilo. Pokúsim sa teda pandémiu koronavírusu prečkať tu, v Holandsku, a verím, že sa s nimi stretnem, keď všetko zlé prehrmí.“


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *