Stĺpčeky

Atmosféra nedôvery rozširuje priestor pre dezinformácie a znižuje záujem o zaočkovanie

Podobne ako v mnohých iných krajinách aj na Slovensku vznikla v čase pandémie situácia, ktorá nahráva konšpiračno-dezinformačnej scéne. „V prostredí poznačenom nedôverou a nedostatočnou znalosťou faktov a súvislostí sa môže dariť rozširovaniu rôznych toxických (dezinformačných a konšpiračných) obsahov,“ uvádzajú autori štúdie Infodémia na Slovensku 2020 s podtitulom Dezinformačno-konšpiračná scéna v období COVID-19, ktorú vydal Inštitút pre verejné otázky.

Štúdia zostala viac-menej nepovšimnutá, no vzhľadom na závažné celospoločenské dopady dezinformácií aj v kontexte očkovania, si zaslúži pozornosť.

Vplyvom dezinformácií sa znižuje záujem verejnosti o zaočkovanie proti novému koronavírusu. Kým v apríli bolo ochotných dať sa zaočkovať vyše 40 percent občanov, v októbri a novembri to bolo už len necelých 27 percent.


Najsilnejším dôvodom odmietania očkovania je presvedčenie, že akákoľvek vakcína môže spôsobiť väčšie problémy ako samotný koronavírus, pričom v apríli 2020 vyjadrilo toto presvedčenie 26,4 percent respondentov, no v októbri a novembri už 27,6 percent. Presvedčenie, že nový koronavírus nie je taký škodlivý, ako sa nám snažia nahovoriť, v apríli 2020 vyjadrilo 8,9 percent, v októbri a novembri 13,9 percent.

Tieto vplyvy vznikajú „v prostredí populistických a extrémistických politických síl a konšpiračno-dezinformačných platforiem“. Sú súčasťou širšieho komplexu cielene smerovaných predstáv a postojov; „zahŕňajú konšpiračné predstavy, nedôveru k vedeckým poznatkom, spochybnenie univerzálnych hodnôt, odpor voči liberálnej demokracii, európskej integrácii a globalizácii“. Nositelia takýchto naratívov tiež „ignorujú alebo prekrúcajú informácie o opatreniach uskutočnených Európskou úniou, o jej programoch a projektoch technickej, materiálnej a finančnej pomoci konkrétnym členským štátom“, ako aj správy o krokoch jednotlivých krajín na zvládnutie pandémie.

Aj v čase pandémie sa dezinformácie najviac šíria z prostredia proruských a pročínskych aktivistov a protizápadných a protieurópskych mediálnych platforiem. Spája ich „nedôvera k modelu liberálnej demokracie, odpor k poznatkom založeným na vedeckom výskume“. Jednou z príčin ich vplyvu je však aj neúčinná komunikácia vlády a štátnych inštitúcií a „podceňovanie triviálnych aspektov vo vlastnom správaní“.


Namiesto zvyšovania dôvery občanov zo strany vlády sme však od začiatku druhej vlny pandémie, keď sa situácia stále zhoršuje, svedkami neustálych konfliktov vo vládnej koalícii. Dezinformátori sa cítia dobre, keď môžu „parazitovať na komunikačnej neefektívnosti svojich odporcov. Demokratickí politici by na to nemali zabúdať,“ odkazujú autori štúdie.

To, že upozornenia o nevhodných spôsoboch vystupovania a komunikovania si poniektorí politici dlhodobo odmietajú všímať, resp. ich opakovane a často aj agresívne odmietajú, by už bola ďalšia téma.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)  



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *