Bratislavčania, to nemyslíte vážne čo pri covid predvádzate. Ako utrhnutí z reťaze

Ani Bratislava nie je dnes dobrý nápad, aj keď som hrdá Bratislavčanka a vždy som bola. Žila som tu 47 rokov, posledné štyri striedavo a dane tu platím naďalej. To čo však v meste zažívam v tieto dni poslednej vlny covidu ma šokovalo.

Prišla som domov zaočkovaná, za hranicami čakám na tretiu. A možno aj desiatu, je mi to jedno. Jedno mi však už nie je, ako sa v Bratislave správa 80% ľudí, ktorých som tu za posledné dni stretla. Zaočkovaných, ktorým musím vysvetľovať, ako sa má správať aj zaočkovaný človek.

Neviem už kto dal obyvateľom hlavného mesta mylný pocit, že vakcína je sloboda a nie zdravie, ale ostala som v šoku. Možno preto, že som prišla domov rovno z dvoch krajín, kde v jednej je preočkovanosť viac ako 86% a počas celej pandémie zomrelo ani nie tisíc ľudí. A tá druhá sa blíži aspoň k 60% a v jej hlavnom meste opatrenia ako tak dodržiavajú. A s týmto nastavením zodpovednosti zaočkovaných som prišla do Bratislavy.

Utrhnutí z reťaze

Do pol hodiny som mala vyrazený dych. Nikto nikde odo mňa nepýtal OTP, v cukrárni mi predavačka nakladala zákusky s handrou pod nosom. Ľudia bez respirátorov všade, aj v malých BIO potravinách aj s nezabaleným tovarom. Zákazník bez respirátora aj rúška, majiteľ tiež, pokladník s rúškom. „Prepáčte, prečo nemáte prosím aspoň rúško? Obaja: „Lebo sme normálni a múdrejší ako svet.“ Som po operácii, môžete si ich nasadiť, prosím? Odpoveď: To je váš problém.

Zaočkovaní kamaráti vraj vedia, kde je bezpečná kaviareň, ďalší, že či prídem na návštevu, ďalší ma išiel bozkávať, podávať ruky, objať… “neboj, sme zaočkovaní.” Ďalší, že ide iba na test, lebo deti sú v karanténe a že na výsledok počkáme spolu. Veď je zaočkovaný. Ďalší, že mu chodil do roboty neočkovaný kolega a už má covid, lebo jeho neočkovaná spolubývajúca ho už mala týždeň, že či nedáme kávu, ďalší však sa prejdime len v parku, však do roboty chodí iba manželka, o aspoň metrových odstupoch som až na pár výnimiek nechyrovala. Niekde som už ani v zaočkovanom meste dezinfekciu nenašla, susedia behajú hore dole po bytovke bez respirátorov, však sú zaočkovaní a aj nezaočkovaní, MHD plné handier pod nosom atď. Rozmýšľam, či by sme si toto dovolili napríklad aj v Rakúsku, Nemecku, Škandinávii…

Neviem čím to je, lebo nás za hranicami všade naučili, že jediným riešením je vakcína, ale k nej aj zodpovednosť a dodržiavanie pravidiel. Aspoň metrových odstupov aj tam, kde už rúška ani nenosia pre 86% zaočkovanosť.

Falošný pocit bezpečia

Milí Bratislavčania, vy tu žijete, vy to tak necítite (možno by som bola rovnaká), nemáte veľmi s čím porovnávať bežný život inde, s bežným zodpovedným životom v krajinách s vyššou a mega zaočkovanosťou+disciplínou a pravidlami (odstup, gél, rúško), ale to čo v Bratislave predvádza 80% aj zaočkovaných je hrôza. Inak aj ten hlupák z BIO obchodu (zákazník bez respirátora a rúška, ktoré ani nemal pri sebe) sa búchal do slovenskej hrude, že je zaočkovaný.

Ak si to Bratislava naozaj neuvedomí, dopadne zle aj vďaka falošnému „červenému“ pocitu bezpečia (Vakcína je sloboda!) pre pomýlený covid automat v krajine, v jednej z 3 najhoršie preočkovaných krajín EÚ. Niekedy mám až pocit demonštrácie výsmechu nezaočkovaným ľuďom v čiernych okresoch, ako si v „Bratislave užívajú slobodu“ a tým, čo si o nezaočkovaných myslím som sa nikdy netajila. Vakcína totiž nie je sloboda, ako si to mylne vysvetlili slovenskí politici. Vakcína je zdravie a život. Aby sme nemuseli do nemocnice, a ak už teda to nejde áno, bola tam voľná posteľ aj s oddýchnutým zdravotníkom. Napríklad, aby nám z vyčerpanosti pri transfúzii nevymenil krv za nesprávnu, prípadne sa chirurgovi nešmykol nôž. Lebo zabíjať môže aj falošný pocit bezpečia s plnými nemocnicami.  

To je málo?

Bratislavčania, veľmi zle, veľmi zle to robíte. Áno, zaočkovaný o 60% menej roznáša vírus, ale roznáša. 20% je v nemocniciach aj zaočkovaných ľudí. Vám sa tie percentá vidia malé? Vy naozaj nepoznáte ľudí, ktorí nemôžu byť zo zdravotných dôvodov zaočkovaní proti covid? Ja viac a veľmi sa o nich v mojom meste bojím.

Je to hrôza čo v uliciach predvádzate. Vždy som si myslela, že tu žijú najzodpovednejší obyvatelia k životu. Dnes však sledujem aj tisíce pomýlených zaočkovaných, ktorí vlastne dodnes nič nepochopili. Že to nie je len o vakcíne, ale aj zodpovednosti k druhým. Nemali by sme náhodou urobiť všetko preto, aby sme raz naozaj mohli žiť slobodne bez strachu, že niekoho pritom možno aj zabijeme?

Bratislava je moje mesto, naše hlavné mesto všetkých Slovákov. V týchto dňoch ho však nespoznávam. Nie, Bratislava dnes nie je dobrý nápad. Ani Slovensko.

(Ak vás tento článok zaujal, jeho autorovi alebo redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)