Správy

Bratislavský kraj sa pripravuje na útok žltačky

Žltačka v Bratislavskom kraji neustupuje, najviac prípadov ešte len očakávame.  Prípadov žltačky typu A v Bratislavskom kraji stále pribúda. Hygienici hovoria v tomto roku zatiaľ o 153 nakazených. Najviac ich pribudlo v septembri (41) a októbri (47 – údaj do 27.10.). Ide zväčša o dospelých a starších ľudí. Vlani malo v tomto kraji tzv. chorobu špinavých rúk 70 ľudí.

Tento počet bude podľa hygienikov zrejme ešte stúpať. „Vyvrcholenie zvýšeného výskytu žltačky môže nastať v závere tohto roka alebo až v roku 2018,“ povedal pre TASR Peter Truska z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Bratislave. Žltačka je momentálne najrozšírenejšia v okrese Bratislava IV, v septembri potrápila najmä okres Bratislava III.

Toto infekčné ochorenie nie je problémom iba v oblastiach s nízkym hygienickým štandardom. Možno sa ním nakaziť aj napriek dodržiavaniu hygienických zásad. Aj z tohto dôvodu odborníci odporúčajú predchádzať nákaze očkovaním, povinné však nie je.


V Bratislavskom kraji je teraz zvýšená spotreba takýchto vakcín, potvrdil RÚVZ. Niekde ich dokonca môže byť nedostatok. Regionálni hygienici stále robia protiepidemiologické šetrenia.
Hepatitída A sa prenáša znečistenými rukami, ale môže sa preniesť aj kontaminovanou potravou. Inkubačná doba ochorenia je 15 až 50 dní.

Na dostupnosť vakcín proti žltačke sa u jednotlivých výrobcov pozrelo Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR. Vakcína pre dospelých Havrix 1440 Adult bude dostupná od 6. novembra v 10.000 baleniach, potvrdila hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová. Vakcína pre dospelých Avaxim 160 je podľa nej momentálne k dispozícii, dostupné sú podľa nej aj vakcíny VAQTA 25 a VAQTA 50. „Očkovacia látka Havrix 720 Junior, určená na očkovanie detí a mladistvých, je do siete vyskladňovaná pravidelne,“ dodala Eliášová.

Preventívnym opatrením je dôkladné umývanie rúk teplou vodou, ruky si treba osušiť jednorazovými utierkami. Dôkladné umývanie je potrebné vždy po použití toalety a pred každým jedlom, ozrejmil RÚVZ v Bratislave. Roky vysokého výskytu žltačky sa podľa Trusku opakujú v päť- až desaťročných intervaloch, sezónne maximum možno podľa neho pozorovať najmä v novembri, decembri a januári.

Informácia o výskyte vírusovej hepatitídy typu A v Bratislavskom kraji k 43. týždňu

Po poslednej celokrajskej epidémii vírusovej hepatitídy typu A (VHA), ktorá vrcholila
v roku 2003 (329 prípadov VHA, chorobnosť 54,86/100 000 obyvateľov Bratislavského
kraja) a minimálnom výskyte VHA v rokoch 2005-2014 bol v rokoch 2015 a 2016
zaznamenaný zvýšený výskyt tohto ochorenia (v roku 2015 – 63 prípadov, chorobnosť
10,1/100 000 obyvateľov Bratislavského kraja a v roku 2016 – 70 prípadov, chorobnosť
11,05/100 000).

U obyvateľov Bratislavského kraja bolo v roku 2017 na konci 43. kalendárneho
týždňa evidovaných spolu 153 potvrdených prípadov vírusovej hepatitídy typu A (98
prípadov VHA u mužov, 55 u žien).


V prvej polovici roku 2017 bol najväčší počet prípadov zaznamenaný v apríli (16
prípadov) a po minimálnom počte zaznamenaných prípadov v júli (2 prípady), došlo
v auguste, septembri a októbri k opätovnému zvyšovaniu počtu prípadov.

V súčasnosti pokračuje zvýšený výskyt prípadov VHA a najvyšší výskyt bol
zaznamenaný v septembri (41 prípadov) a v októbri (47 prípadov k 27.10.2017). Október je
mesiac so zatiaľ najväčším počtom evidovaných prípadov VHA u obyvateľov
Bratislavského kraja v roku 2017.

foto: ÚVZ SR

V septembri bola najvyššia chorobnosť zaznamenaná v okrese Bratislava III, v poslednom týždni v okrese Bratislava IV.

Pre epidemiologickú situáciu v Bratislavskom kraji je v roku 2017 typické, že prípady
VHA sa vyskytli prevažne u dospelých a starších dospelých osôb. U detí sa prvé
prípady vyskytli až septembri a októbri (celkovo 5 prípadov do 27.10.2017). V posledných
dvoch týždňoch nebolo hlásené žiadne ochorenie u dieťaťa.

V súčasnosti sa i naďalej organizujú a zabezpečujú ďalšie epidemiologické šetrenia,
ktoré doteraz nepreukázali spoločný faktor prenosu ochorenia. Každé ohnisko výskytu VHA
je zabezpečené individuálne – v závislosti od prostredia, v ktorom sa ochorenie vyskytlo.
Najúčinnejším a najbezpečnejším opatrením pre obyvateľov zostáva aktívna
imunizácia (očkovanie) u najbližších kontaktov v rámci rodinných a pracovných vzťahov
a detských kolektívov.

Najdôležitejším preventívnym opatrením pre obyvateľov, s dôrazom na deti v
predškolských a školských zariadeniach, je stále dodržiavanie zásad osobnej hygieny, tzn.
dôkladne si umývať ruky vždy po použití toalety a pred každým jedlom teplou vodou
a následne osušenie rúk jednorázovými papierovými utierkami.

MUDr. Otakar Fitz
regionálny hygienik


http://www.ruvzba.sk/aktuality/VHA%20-%2043%20KT.pdf



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *