Bruselský bedeker, cigánska sloboda a úmysel

Dalito.sk/Premiér SR Igor Matovič (OĽaNO) počas Summitu EÚ 2020 o ekonomických dopadoch COVID-19 v reštaurácii s mušľami na víne/foto: FB Igor Matovič
LUCIA TOMEČKOVÁ -

Premiér Matovič Slovákom, ktorí ostali doma, ponúkol víkendový cestovateľský bedeker z Bruselu aj s „receptom“ na mušle na víne. A je to tak správne, veď Facebook bol predsa odjakživa počas prázdnin plný fotografií z našich zahraničných dovoleniek a výletov, aj pracovných.

Cestovanie za hranice, nielen dovolenkové, je predsa o slobode a demokracii a tie sú aj o spoznávaní a porovnávaní. Ak chceme napredovať, musíme sa vedieť aj porovnávať. Lebo mnohí ani nevedia, keďže necestujú, že si zaslúžia oveľa viac.

Koronavírus nás  o základnú slobodu obral. Rozhodli o tom politici (vraj epidemiológovia), ktorí dnes už hovoria, že sa to už zopakovať nesmie. Dodnes mnohé rodiny nie sú stále kompletné, aj nám sa to aspoň z časti podarilo až v týchto dňoch.

Bruselský bedeker premiéra, aj keď tam bol pracovne, tak, ako mnohí iní Slováci, ktorí sa počas prvej vlny koronavírusu ocitli na nesprávnej strane hraníc, v plnej nahote ukázal, čo je naozaj normálne. Sloboda, aj cestovania, ako základ ľudských práv.

Pred dvoma týždňami som sa po prvý raz vyplakala už cestou na letisko. Potom s ostatnými v príletovej hale, kde som aj ja po dlhom čase konečne stískala svoje dieťa a vnučku.

Spoločné dni sme využili do poslednej sekundy. Rozmaznávali sme sa navzájom hneď v troch krajinách naraz, konečne sme prekračovali hranice kedy sa nám zacnelo, lebo to je normálne. Snažili sme sa spoločne zabudnúť na tú bezmocnosť, ktorú už nikdy nechceme zažiť.

Boli to zatiaľ najkrajšie dni roka 2020 a veríme, že politici sa už poučili z chýb, ktoré napáchali na spoluobčanoch, a ktoré priznávajú len v kuloároch.

Lebo áno, tak ako ukázal bruselský bedeker slovenského premiéra, cestovať aj pracovať v zahraničí je normálne a správne a dlhodobé strašenie je nezodpovedné. Zodpovedné je  žiť normálne a krajinu popritom pripraviť na najhoršie: zásobovaním liekov, pomôcok, predobjednaním vakcín, dovybavením nemocníc, zavedením inteligentnej karantény a podobne.

Stála som v nedeľu v odletovej hale na letisku a nad ňou obrazovky plné odletov a príletov medzinárodných letov z Prahy. Cítila som tam slobodu napriek tomu, že letisko sa do normálu dostane až v roku 2023. Keď som sa s milovanými lúčila vo februári, len tak sme si zamávali, veď sa čoskoro vidíme. Odvtedy už bolo všetko inak a nikto nevedel, či sa ešte uvidíme. Včera sme sa lúčili, akoby to bolo navždy. Aj keď sa o pár dní uvidíme opäť. Dúfam. Aj to ma naučila korona, už nikdy neodchádzať od milovaných bez lúčenia akoby to navždy.

Poobede som si pozrela môj milovaný film o slobode, hrdosti a nespútanosti Cigáni idú do neba. Je presne o tom, čo je pre nás doma najdôležitejšie hneď po rodine, o slobode.

Väčšina už rieši kde dovolenkovať. Viem však, že mnohé slovenské rodiny ešte stále nie sú kompletné. Myslím na rodičov, ktorým hygienici miesto 5 dní v karanténe držia deti izolované ešte aj dnes po 11 dňoch, lebo „nestíhajú“ testovať, kým súkromné labáky to robia do 5 hodín. Je to úmysel alebo úmysel? Myslím aj na rodičov, ktorí už balia deti aj späť alebo po prvý raz  do zahraničných škôl. Želám im, nech sa im sloboda a pokoj vráti do ich životov, lebo … lebo bude už dobre! A bude! Musí byť!