Stĺpčeky

Bude mi vážne chýbať!

Často ma zvykne premknúť pocit, pri ktorom si silno uvedomím, že sme všetci pominuteľní. A že raz príde rad na každého. Odháňam tieto myšlienky, lebo sú pre mňa vždy nepríjemné a nechcem ich nikdy ďalej rozvíjať a venovať im energiu. Som im však aj vďačná, lebo si pri nich uvedomím silu ľudskej existencie a viac si potom vážim prítomnosť blízkych a známych ľudí v mojom okolí.

 Zažívam to aj s ľuďmi, ktorých osobne nepoznám, ale ktorí zasiahli môj život a stali sa jeho súčasťou. Inšpirujú ma, učia ma, bavia ma a preto ich rada vyhľadávam.

A medzi takých ľudí rozhodne a jednoznačne patril aj Milan Lasica. Cez slzy smiechu, ktoré mi často dokázal privodiť, som si hovorievala: „Bože, čo to tu bude, keď aj tento človek odíde?“ A stalo sa. Odišiel.


Dôstojne, ticho, v úklone, na javisku. S noblesou dokonalého umelca, oddaného svojej práci a svojmu poslaniu, ktoré naplnil na sto percent. Obrovská strata pre nás všetkých a pre každého z nás. Naša spoločnosť v ňom nestratila len výborného komika, humoristu, herca, speváka, moderátora a glosátora, ale aj láskavého gentlemana a múdreho človeka s otvorenou mysľou, ktorý svojim trefným, inteligentným a satirickým humorom dokázal okomentovať každú spoločenskú udalosť. S dávkou irónie, jemu blízkou, poukazoval na konanie ľudí a aktuálne dianie v každom režime. A nikdy neprestal byť tolerantný k človečenstvu.

V časoch viac či menej pohnutých nám vždy prinášal potrebný nadhľad múdreho starca a vnášal humor do našich životov, aj keď nám už prestávalo byť do smiechu. Vedel to dokonale. Robil to celý svoj život a robil to do poslednej chvíle. Ako múdry kráľ či statočný kapitán, ktorý ostane na potápajúcej sa lodi, až kým nepomôže poslednému pasažierovi dostať sa z nej von. Aj za cenu svojho života.

Jeho odchod pre mňa symbolizuje odchod doby, v ktorej boli gentlemani samozrejmosťou, slušnosť hrdosťou a humor múdrosťou. Neviem, či sa taká doba ešte niekedy vráti, ale humor tu našťastie ostane navždy. Ten je nesmrteľný. Prežije všetky doby. A my prežijeme vďaka nemu. Ďakujeme Vám pán Lasica, že ste nám ukázali ako.


Viem, že život pôjde ďalej, ale teraz pociťujem nezvyčajný smútok a veľkú stratu. Budete mi chýbať maestro! Bolo mi cťou vidieť Vás, počuť Vás, cítiť Vás, chytiť Vás a osobne Vám poďakovať a zatlieskať. Urobila by som to kedykoľvek a robím to aj teraz. Česť Vašej pamiatke.

„Ľudia sa rodia. Ľudia umierajú – nie je to neviem aká životná múdrosť. Ale na druhej strane je to, žiaľ, pravda.“ Milan Lasica

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *