Stĺpčeky

Byť u nás pozitívny je drina

Byť na Slovensku aktuálny a pritom si udržať nadhľad a pozitívny pohľad na svet je vskutku ťažké zadanie.

Zoberme si  posledný týždeň. Od štvrtka patril mediálny priestor rezignujúcemu reprezentačnému futbalovému trénerovi Kozákovi.

Potvrdil to, čo si šepkali aj vrabce na streche: repre zrazy našich futbalistov nemajú vždy len športový charakter.  To, čo  športové Slovensko tušilo, zvyšnú časť našej spoločnosti šokovalo. A tak sa na nás vyvalili informácie o našich veselých futbalistoch.


Nebolo by na tom nič zlé, keby „nechľastali“ rovno na  reprezentačnom zraze. A keby tak nevyslali smutný signál smerom k našim športujúcim deťom a mládeži. Koľko odriekania a driny je dnes za výchovu takého futbalistu?  Koľko peňazí to stojí rodičov, koľko peňazí ide do futbalu zo štátnych a iných verejných zdrojov a potom sa dozvieme, že pre niektorých je to len jedna veľká sranda, jeden žúr.

Ako vysvetlíte deťom, že všetko, čo im hovoríte má zmysel a že to, čo urobia niektorí športovci je prešľap, ktorý hádam bude mať dohru? A ako obhájime to, že taký Vladko Weiss je pri rôznych prešľapoch a vždy sa mu všetko prepečie?

Ešte neutíchne aféra okolo futbalistov a už sa na nás valí predvolebná kampaň pred komunálnymi voľbami. Tiež v niektorých prípadoch nekorektná a už vôbec nie pozitívna. A ako jedna kamarátka správne poznamenala: blížia sa voľby, všade vonia asfalt… Všetkým nám je jasné, že sa to deje stále dookola v 4-ročnej periodicite a predsa vždy naletíme.

No a v nedeľu sa namiesto reálnych politických debát o tom kam kráča Slovensko a ako to s nami vyzerá len tupo prizeráme na hádky o tom, kto a ako paktoval s  Mariánom Kočnerom. Pritom je jasné, že sa s ním stretali a stretávali všetci. Bol totiž veľmi mazaný a vedel, že ak chce robiť biznis, musí vychádzať s každým. Veď čo keď náhodou…

No a keď sa konečne zobudíme na Slovensku do nového týždňa, zistíme, že Peter Tóth, niekdajší novinár a spolupracovník SIS stihol pre spomínaného Mariána Kočnera sledovať niekoľko novinárov a podávať o ich pohybe a zvyklostiach správy.

Ani v tomto prípade neviem nájsť nič pozitívne, lebo sa stále pýtam PREČO? Spomínam si na Petra ako na veľmi aktívneho mladého redaktora monitorujúceho parlamentné dianie u nás a zasa sa vraciam k otázke, PREČO sa dal na cestu spravodajcu SIS  alebo súkromného očka pre kohokoľvek?  Čo ho k tomu viedlo? Musel byť veľmi zúfalý a neuznaný…


A aby toho na začiatku týždňa nebolo málo, dozvieme sa, že zo súdneho spisu sa v Bratislave môže stratiť aj 300! strán…

Jediným pozitívom posledného týždňa je, že ma ako občianku Slovenska už nefackuje hanba, že náš predseda parlamentu okopíroval nejakú prácu, teda ak vôbec, keďže jej niet a tak pravdepodobne podvodne sa hrdí titulom JUDr., na ktorý sa ináč ťažko študuje, čo je v jeho prípade takmer vylúčené.

Byť na Slovensku aktuálnym a pritom si udržať nadhľad a pozitívny pohľad na náš malý svet je vskutku nemožné.

P.S. Každé ráno sa teším na zimný štadión do Trnavy. Práce tam je ako na kostole, ale denne tam robíme s deťmi a veríme, že sa nám podarí vychovať hokejistu. Robíme to totiž srdcom, s najlepším vedomím a svedomím a ide nám len a len o hokej. Ale o tom nabudúce a obšírnejšie.

Môže vás zaujať:

Vážený pán expremiér! Viete… ?



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *