Stĺpčeky

Cez týždeň môžeme klamať a kradnúť, veď pred nedeľnou omšou sa vyspovedáme?

Sviatok Sedembolestnej Panny Márie. Logické by bolo začať úvahu v Šaštíne. Navyše, keď si veriaci pripomenuli, že už je 90 rokov patrónkou Slovenska. Začnem však z iného konca krajiny. Vo Vyšných Ružbachoch. Pri relaxe v bazéne s termálnou vodou som si uvedomil, ako rodičia ľahkovážne nechajú porušovať zákaz svoje väčšie či menšie deti.

Ten o skákaní do bazéna. Bol jasne napísaný na troch tabuliach. Mlaď skákala do vody aj priamo spred nich. Dospelí neskôr so mnou hovorili o politike. A pýtali sa, prečo „tí hore“ tak kradnú? Keď som podotkol, že všetko je to o akceptovaní pravidiel a morálnych zásad, pričom som pripomenul porušovanie zákazu v bazéne, oponovali, že to sa predsa nedá porovnávať.

Sloboda však so sebou prináša nutnosť ešte väčšej zodpovednosti v dodržiavaní zásad morálky, najmä, keď si v tejto krajine viac ako dve tretiny obyvateľstva hovoria, že sú kresťania.


Od prvej chvíle medializovania daňového deliktu firmy, v ktorej figuruje aj prezident Andrej Kiska, uvažujem, či je viac v rozpore s morálkou snaha zakryť výdavky na kampaň a zároveň si znížiť základ dane vo firme (v regióne pod Tatrami je to národný šport), čo však bolo po kontrole daniarov splatené, alebo spôsob a čas medializovania kauzy…

Či je viac v rozpore s morálkou biznis Kaliňáka s Bašternákovou firmou, alebo Ribaničove medializovanie splátky toho biznisu… Či je viac v rozpore s morálkou Ficove zverejnenie daňových údajov Matoviča, alebo Matovičove konanie…

Nerobím si ilúzie o financovaní kampaní politických strán či kandidátov na prezidenta. Niekto zháňa peniaze vlastnou hlavou, niekto cez zmenky, niekto sa to snaží skryť cez biznis firmy. Niekto má systém viac sofistikovaný, niekto to robí naivne a daniarom stačí len nazrieť do papierov. Navyše, keď na tom bude záležať politickému oponentovi, ktorý má pod kuratelou Finančnú správu!

Pred dvomi rokmi v Šaštíne arcibiskup Cyril Vasiľ v homílii povedal: „Tí, ktorým bola autorita ľudským alebo i Božím právom zverená, s ňou neraz ľahkomyseľne a hriešne hazardujú… búrajú aj zvyšky dôvery. A je úplne jedno, či by sa tak správal otec alebo matka dávajúci zlý príklad svojim deťom, úradník, čakajúci na úplatok alebo jednajúci s človekom ako s číslom – najčastejšie ako s nulou, policajt, ktorý nechráni a nepomáha, ale zneužíva svoju právomoc.

Alebo minister či poslanec, keď sa školene usmieva do kamery, šliapuc si po jazyku, popierajúc fakty, odkazujúc nám tak nepriamo, že mu aj tak nič nemôžeme urobiť. A čo my na to všetko?

Mávneme rukou, odpľujeme si a v duchu si povieme: Všetci sú rovnakí, ja už neverím nikomu a ničomu, všetci klamú, všetci kradnú, nikomu na mne nezáleží – aj ja si teda budem robiť, čo chcem a vykašlem sa na všetkých a na všetko.“ Dá sa po dvoch rokoch čosi z týchto slov vynechať?


Z čoho vychádzajú tí, ktorí tvrdia, že Slovensko je kresťanské? Z tézy, že cez týždeň môžeme klamať a kradnúť, veď pred nedeľnou omšou sa z toho vyspovedáme? Naozaj už nevnímame tú falošnosť?

Môže vás zaujať:

Mladí Európania neveria v Boha a Česi opäť vedú



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *