Stĺpčeky

Chcem v tento deň vzdať hold

11. apríl  – štvrtok ako každý iný, a predsa trochu výnimočný. Dnes chcem poďakovať, lebo choroba si nevyberá. Týka sa nás všetkých. 

Už viac ako 20 rokov je 11. apríl svetovým dňom Parkinsonovej choroby. Je to druhé najčastejšie sa vyskytujúce neurodegeneratívne ochorenie, ktoré postihuje špeciálne oblasti nervového systému zodpovedné za koordináciu a kontrolu pohybov. Tento deň je určený na zvýšenie povedomia o tejto chorobe, jej príčinách, prevencii a liečbe. Symbolom Parkinsonovej choroby je od roku 2005 červený tulipán.

Na 11. apríl pripadá aj Deň narcisov alebo Deň boja proti rakovine. Tento deň sa nesie v žltej farbe narcisov, pripomína nám stále sa zvyšujúci výskyt onkologických chorôb. Zakúpením narcisov, či dobrovoľným príspevkom, môžeme vyjadriť svoju spolupatričnosť s onkologickými pacientmi a podporiť tak projekty a aktivity na pomoc týmto pacientom a ich rodinám na celom Slovensku.


Áno, možno sa aj vám na chvíľu vybaví asociácia s dňom svätého Valentína alebo napr. s Medzinárodným dňom žien, nad ktorými sa niektorí ľudia pohoršujú. Tvrdia, že ide o čistú komerciu, a že by sme mali lásku alebo ženy velebiť celý rok, nie len jeden deň v roku. Súhlasím, ale sama to tak nerobím.

Nie každý deň mám dobrý deň a nie vždy mám dostatok energie a myseľ nasmerovanú na oslavu lásky, ženy, či čohokoľvek, čomu sa akýkoľvek deň v roku medzinárodne zasvätil. A preto je podľa mňa fajn, keď máme aspoň pár tematických dní v roku vyčlenených na krátke pozastavenie, zamyslenie sa nad vecou a vyvinutie nejakých milých, dobročinných alebo inak záslužných aktivít súvisiacich s daným sviatkom.

Či už ide o ružu pre ženu, spoločnú večeru pre zamilovaných, drobný príspevok na dobrú vec, alebo charitatívny či verejnoprospešný skutok. Chce to len trocha záujmu a dobrej vôle.

Úžitok je vždy obojstranný. Niekedy stačí darovať úsmev. Je zadarmo, vylepší náladu, zohreje srdcia, skrášli tváre, obleje radosťou a zblíži všetkých, ktorí si ho vymenia. Známych i neznámych. A nikdy sa neminie, i keď ním často šetríme, akoby sme sa báli, že nám raz dôjde.

Chcem v tento deň vzdať hold všetkým sestrám, lekárom a ľuďom v zdravotníckych zariadeniach, neziskových organizáciách a občianskych združeniach, pre ktorých je práca pre chorých a s chorými ich každodennou samozrejmosťou. Ľuďom, ktorí si nepripomínajú existenciu závažných chorôb raz či párkrát do roka, ako my ostatní, ale žijú s ňou každý deň.

Ďakujem im za ich odvahu, obetavú a nezištnú prácu, ktorá pomáha tam, kde to najviac treba, prináša nádej a svetlo všade tam, kde sa zatemnilo, a robí tento svet krajším. Pre nás všetkých. Myslime dnes na to, lebo choroba si nevyberá. Týka sa aj nás.


Ďakujem a pochváliť samého seba? Zabudni!



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *