Chudera Ústava SR, že ich hanba nefackuje

Dalito.sk/Ústavný súd v Košiciach/foto: Igor Kucej

Tak, dnes budeme z úst najvyšších ústavných činiteľov Slovenska počúvať všetky tie reči o našej ústave. Veď dnes máme 1. september, štátny sviatok – Deň Ústavy Slovenskej republiky. To, aká je mimoriadne dôležitá pre zvrchovanosť štátu, slobodu, demokraciu, ako je pilierom slobodného štátu, no proste, všetky tie bláboly.

Pre mňa je Ústava SR bohužiaľ od marca 2020 jedna chudera, ktorej sa nemá kto po 28 rokoch demokracie zastať. Ani jej vlastný Ústavný súd SR, ktorý ju má chrániť a rozmaznávať pri každej príležitosti, nielen vtedy, keď sa to niekomu hodí. A hlavne v nej s citom listovať a porozumieť jej vždy, keď sa stane krivda ktorémukoľvek občanovi SR, nielen vyvoleným.

Celosvetová pandémia koronavírusu ukázala, ako ju ľudia zo strachu a v panike dokážu ošklbať zo všetkých strán nielen na Slovensku. Obrovský rozdiel je však v tom, že kým ju začali trhať na kúsky napríklad na jar v susednom Rakúsku či Česku, ľudia so základným právnym vzdelaním ju okamžite začali chrániť podaniami na súdy, ktoré už dávno rozhodli, že nie, toto nie je v súlade s našimi zákonmi, s našou ústavou. A ešte pred nástupom druhej vlny koronavírusu museli v krajine dať všetko právne do poriadku. A samozrejme, za dovtedajšie chyby sa ospravedlniť.  

A na Slovensku? Nič nové od marca. Teda okrem jedného protiústavného zákona na sledovanie občanov. Inak na Ústavnom súde SR sú desiatky podaní občanov, ktorých proti ich vôli zatvárali do štátnych karanténnych zariadení a táborov, ktorým sa vyhrážali, že ak sa dobrovoľne nepodvolia „novému pravidlu“, dotiahnu ich tam aj za vlasy. Po zemi, ako špinavé psy, ale aj tie už majú svoje práva, pretože nie sú vec.

No a potom si ešte od ľudí, ktorých polícia násilne na základe rozhodnutia epidemiológov, nie zákona, deportovala na neznáme miesta, potom im ešte poslali šek za „ubytovanie“ bez toho, že by vláda SR vedela doložiť, podľa akého zákona si nárokuje na úhradu karanténneho tábora, do ktorého boli násilne deportovaní.  

Čo sme pre dodržiavanie ústavnosti na Slovensku urobili od marca my, keď ju už dnes budú politici spomínať, či skôr ohýbať v každej svojej vete? Okrem pripravovaného protiústavného sledovania občanov cez mobily absolútne nič. Máme tu druhú vlnu covid-19 a nezmenilo sa vlastne nič. Nikto sa ani len neospravedlnil ľuďom, ktorí počas prvej vlny zažili neuveriteľnú traumu, ľuďom, na ktorých premiér ukazoval prstom ako na kriminálnikov len pre to, že sa chceli cez hranice vrátiť k rodinám.

Nikto sa neospravedlnil za to, že krajinu protizákonne terorizovali epidemiológovia, ktorí evidentne na to nemali právomoc a čo je najhoršie, absolútne sme nevyužili ani deň z „letnej prestávky covid“, aby sme sa zásobovali tým, čo potrebujeme najviac. Bezpečnostnými prostriedkami, liekmi, posilnením testovania a nastavením zákonov tak, aby boli v súlade s ústavou. A dodnes nerozhodol ani Ústavný súd, a tak sa vlastne v druhej vlne môže všetko zopakovať akoby sa nechumelilo.

Takže milá ústava, je mi Ťa nesmierne ľúto. Verím, dúfam, že raz sa opäť staneš naozaj tou najdôležitejšou „knihou“ v našej krajine a nielen prázdnym zdrapom papiera vždy, keď sa to niekomu z najvyšších ústavných činiteľov, politikov  a ich priateľom hodí.

Bože, to zasa bude celý deň politických prázdnych rečí a drístov.  Že ich hanba nebude fackovať.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)