Zdravie

COVID-19 kradne zdravý rozum a devastuje duševné zdravie státisícom ľudí

Slovensko do pandémie koronavírusu vstupovalo s výsledkom výskumu Slovenskej akadémie vied, ktorý ukázal, že na Slovensku žijú stovky tisíc ľudí, ktorí majú príznaky depresie, úzkostných porúch a závislostí, no nedostávajú či nevyužívajú liečbu. 10. október každoročne patrí Svetovému dňu duševného zdravia. 

Z hľadiska záťaže na zdravie populácie, ktorú spôsobujú, sú duševné poruchy po kardiovaskulárnych, onkologických a poruchách pohybového systému momentálne na 4. mieste.  Predpokladá sa, že do roku 2030 obsadia 1. miesto v nelichotivej štatistike.  

Tento rok je Svetový deň duševného zdravia o to špecifickejší, že svet pohltila pandémia COVID-19 a jej dôsledky majú bezprostredný vplyv aj na duševné zdravie celej spoločnosti. Duševné zdravie stále patrí medzi podceňované a zanedbávané oblasti. Upozornili na to odborníci nemocnice UNLP Košice.


Plnohodnotné zdravie a kvalitu života ale nie je možné dosiahnuť bez duševného zdravia.

Katastrofa merania psychiky

Experti z Národného ústavu duševného zdravia ČR vypracovali ešte v máji, počas lockdownu krajiny, unikátnu štúdiu na vzorke viac ako 3000 ľudí a porovnávali duševný stav aj s rokom 2017.

Spoluautor štúdie Petr Winkler z ústavu duševného zdravia v DV TV upozornil, že počas prvého núdzového stavu v krajine sa riziko samovrážd a depresií až strojnásobilo. Na Slovensku podobnú štatistiku nenájdete, počet samovrážd bude Národný ústav zdravotníckych informácií vedieť až o rok.

Česká štúdia dokonca odhalila zvýšený počet depresií u mladých ľudí až o 37%.  Vedcov takýto vysoký nárast prekvapil. Očakávali ho, ale nie až taký veľký. Vedec upozornil, že nárast bol aj pri finančnej kríze v roku 2008, ale nie až taký markantný.

„Nevysvetľujem si to iba strachom ľudí z koronavírusu a zo smrti. Boli to aj reštriktívne opatrenia na náš život, záľuby a stretávanie sa s priateľmi. Ľudia zle znášajú sociálnu izoláciu. Dokonca stratili chuť k jedlu, nastúpili poruchy spánku. To sú všetko symptómy duševných ochorení,“ upozornil v DV TV Petr Winkler.


Strašenie vo verejnom priestore

Riaditeľ Národného ústavu duševných chorôb ČR MUDr. Cyril Höschl  uviedol, že so strašením vo verejnom priestore prirodzene narastajú aj obavy ľudí a nastupuje určitá miera úzkosti a zmeny v chovaní.

Duševný stav obyvateľov úzko súvisí s celkovým stavom v spoločnosti.

„Nezabudnime, že ľudia začínajú pociťovať už aj ekonomické dopady. Množstvu ľudí vypadol príjem v celých rodinách. To sú všetko ďalšie faktory, ktoré môžu prispievať k výskytu duševných ochorení, depresiám, úzkostiam a podobne,“ upozornil vedec na to, že ich prieskum ešte nezachytil stratu príjmu v rodinách.  

Ľudia počas prvej vlny stratili množstvo sociálnych kontaktov po celom svete.  Tiesňové linky bežia naplno do dnešného dňa. Už o letných prázdninách Rada vlády pre duševné zdravie ČR potvrdila, že epidémia má veľký vplyv na duševné ochorenia v krajine. Na Slovensku sa duševným zdravím tiež začínajú zaoberať. Ministerstvo zdravotníctva SR dnes oznámilo, že na reforme pracuje.

V súvislosti s COVID-19 aj Svetová zdravotnícka organizácia varuje, že v mnohých krajinách bude narastať počet pacientov, ktorí si budú vyžadovať starostlivosť v oblasti duševného zdravia. Potrebujeme nastaviť kvalitne systém poskytovania zdravotnej starostlivosti aj v tejto oblasti. Chceme podporiť fungovanie denných psychiatrických stacionárov, nielen pre dospelých, ale aj pre deti a adolescentov,“ povedal minister zdravotníctva SR Marek Krajčí (OĽaNO).

Medzičasom sa k verejnosti naďalej dostávajú správy o zvýšených počtoch pozitívnych, chorých aj umierajúcich. Alarmujúce správy o COVID-19 sa dramaticky znásobujú úmerne so správami o veľkých počtoch zvýšených prípadov depresie a úzkosti. Dôsledky sociálnej izolácie, straty zamestnania, rôzne formy obáv a prežívania strachu či úzkosti sa týkajú veľkej skupiny obyvateľstva.


„Za posledných osem mesiacov sme svedkami prudkého nárastu úzkostných, stresom podmienených porúch. Mnoho dlhoročne stabilizovaných pacientov sa v priebehu pandémie významne zhoršilo. Na obdobnú situáciu sme ako odbor neboli náležite pripravení. Chýba nám základná zručnosť pri využívaní služieb telemedicíny, ktorá ale v starostlivosti o duševne chorých pacientov nie je všeliekom,“ uviedol prednosta I. psychiatrickej kliniky UNLP Košice Jozef Dragašek.

Dodal, že starostlivosť oň neznamená len zabezpečovanie krátkodobej či dlhodobej starostlivosti o ľudí s duševnými poruchami, ale predstavuje aj realizáciu preventívnych programov. 

Najhoršie sú na tom mladí

Ak cítite úzkosť, ste nervózni, bojíte sa, máte zlú náladu, nemáme panikáriť, pretože každá dlhodobá záťažová situácia poškodzuje ľudskú psychiku. V Českej republike prekvapivo postihla depresia najviac mladých ľudí vo veku 18 až 24 rokov. Počet prípadov v tejto vekovej skupine sa zvýšil až o 36%. Odborníci to v relácii ČT Máte slovo vysvetlili tým, že mladí sa dostali do sociálnej izolácie, ktorú doteraz nepoznali.

„Žijú v rodinách a prijímajú strach rodičov, nerozumejú tomu. Okolo 18 rokov si práve vytvárajú vzťah k nejakej konečnosti a tu sa zrazu hovorí o tom, že na Covid sa môže zomrieť. A každý z nich má aj niekoho staršieho v rodine. Samozrejme sa triešti ich budúcnosť, nevedia čo ich čaká, ako to bude s ich vzdelaním a keď nemajú poriadok v živote a pravidlá v rodinách, vyvoláva to ich psychickú nestabilitu a sú ďaleko viac vystavení stresu. Ten vychádza  z obranných mechanizmov a nastupuje buď sebaľútosť alebo agresia. No a z toho potom vznikajú problémy vo vzťahoch a podobne. Napriek tomu, že sa snažia komunikovať cez internet, pre nich sú ďaleko viac dôležité osobné sociálne kontakty, o ktoré prišli. Najmä o partnerské vzťahy,“ povedala v relácii ČT Laura Janáčková, sexuologička a riaditeľka Inštitútu partnerských vzťahov.

Objatie pre seniora

Veľký psychický stres dnes prežívajú aj seniori, ktorí sa začínajú ohrádzať, že o nich spoločnosť rozhoduje systémom, o nás bez nás. Aj výskum Slovenskej akadémie vied potvrdil, že spoločnosť zo seniorov počas pandémie urobila malé deti, ktoré nedokážu o sebe rozhodovať. Práve toto seniorom prekáža počas pandémie najviac.


Martin Hollý, riaditeľ psychiatrickej nemocnice Bohnice nevidí dôvod, prečo by spoločnosť za každú cenu mala seniorov separovať a vystavovať ich totálne sociálnej izolácii, ktorú znášajú najhoršie. A už vôbec nie ich oddeľovať od milovaných vnúčat.

„Pokiaľ deti nie sú nejako rizikové, určite by som s nimi išiel normálne do kontaktu so starými rodičmi. Samota je jedným z hlavných rizikových faktorov vzniku depresie a iných psychických stavov. Osobný kontakt ide nahradiť veľmi ťažko. Nenahradí ho ani distančný kontakt. V súčasnosti máme mnohé bariérové ochrany, ktoré môžeme použiť a umožňujú blízky kontakt  s rúškom či respirátorom. Samozrejme, môžeme seniorov aj objať a samozrejme, môžu objať aj vnúčatá. Všetci už vieme, že samozrejme, keď predtým budem mať dieťa medzi ďalšími 100 deťmi tak chvíľu počkám, či bude mať nejaké príznaky, ale v starobe je psychika naozaj najdôležitejšia. Pri zachovaná 4R, ruky, rúško, rozostup a zdravý rozum, tak súhlasím s tým, že osobný kontakt so seniormi je možný ešte aj dnes,“ uviedol Martin Hollý, riaditeľ psychiatrickej nemocnice.

Psychické problémy na eurá

Na Slovensku trpí v rámci jedného roka každý deviaty obyvateľ jednou alebo viacerými typmi duševných porúch. Medzi najčastejšie patria úzkostné poruchy, depresie a poruchy súvisiace s užívaním alkoholu. Problémom duševných porúch je aj to, že ich najvyšší výskyt je práve v produktívnom veku (veková skupina 15 až 44 rokov). Sú treťou najčastejšou príčinou invalidizácie. Okrem priamych nákladov na zdravotníctvo a sociálne zabezpečenie teda spôsobujú aj nepriame náklady, a to vo forme stratenej produktivity, čo na Slovensku celkovo ročne predstavuje až 2,1 miliardy EUR.

UNLP Košice uviedla, že Slovensko vo financovaní starostlivosti o duševné zdravie zaostáva za rozvinutými krajinami, z celkových výdavkov na zdravotnú starostlivosť doň investuje len čosi málo nad 3 %, pričom priemer rozvinutých krajín je na úrovni dvojnásobku.

Pomôcť môže každý

Formujúca sa reforma psychiatrickej starostlivosti by mohla vyriešiť viaceré roky neriešené pálčivé problémy odboru.

„Náš zdravotný systém by vyžadoval každoročnú investíciu do starostlivosti o duševné zdravie až vo výške 170 – 230 miliónov €. Takáto investícia by bola pre spoločnosť návratná v plnej výške. Je to investícia podporujúca celú spoločnosť, dokáže zvýšiť zamestnanosť aj produktivitu ekonomiky, znížiť sociálne výdavky, znížiť riziko extrémnej chudoby, zvyšuje bezpečnosť obyvateľstva, znižuje riziko odvrátiteľných úmrtí, teda samovrážd, a zmierňuje záťaž kladenú na rodiny,“ povedal prednosta I. psychiatrickej kliniky UNLP Košice Jozef Dragašek.

Doplnil, že podpora duševného zdravia môže byť aj úplne jednoduchá a nenápadná. Snažme sa vo svojom okolí znižovať predsudky spájané s duševnými ochoreniami, hľadajme spôsoby, ako znížiť stres, buďme primerane aktívni, pomáhajme ľuďom vo svojom okolí zvládať prekážky každodenného života a v prípade potreby im pomôžme vyhľadať odbornú pomoc.


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *