Dajte si poradiť od naozaj odborníkov, toto je pravda o cholesterole aj životnom štýle

Dalito.sk/Slepačie vajcia v obchodoch/foto: TESCO
DALITO -

Nič iné, iba správny životný štýl prináša udržateľný život so zdravým srdcom. O srdce by sme sa mali starať od útleho veku. Deti s nadváhou majú násobne vyššie riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení. Za faktami o naozaj správnom životnom štýle stoja slovenskí odborníci: 

  • MUDr. Ivana Šoóšová, PhD., FESC – primárka ambulantného oddelenia NÚSCH, a.s. Bratislava a správkyňa Slovenskej nadácie srdca
  • MUDr. Jana Babjaková, PhD., MPH z Ústavu hygieny, Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
  • všeobecná lekárka pre dospelých, MUDr. Jana Bendová, PhD.

Obezita nie je iba otázkou vzhľadu, ale najmä zdravia. Nadbytočné kilá a zvýšené množstvo vnútrobrušného tuku totiž výrazne zhoršujú stav celého organizmu, zaťažujú všetky orgány a sú príčinou mnohých vážnych ochorení. S obezitou sa spája diabetes druhého typu, vysoký krvný tlak, poruchy metabolizmu, vysoký cholesterol či mnoho ďalších ochorení, proti ktorým sa dá účinne bojovať správnym životným štýlom.

Niektoré zo spomínaných chronických ochorení získajú pacienti na základe genetike, v mnohých prípadoch si ich však vyvolajú sami, životným štýlom, nesprávnym stravovaním či nedostatkom fyzickej aktivity.

S celkovým životným štýlom súvisí nielen to, ako vyzeráme, či trpíme nadváhou alebo obezitou, ale aj chronické ochorenia, ktoré spočiatku nebolia, preto ich nevnímame a možno aj ignorujeme, no môžu mať fatálne následky. Často si ich spôsobujeme sami, zlým stravovaním, nedostatkom pohybu, fajčením, veľkou psychickou záťažou, avšak mnohé ochorenia môžu byť aj dedičné. Správnym a zdravým životným štýlom je možné predispozície chronických ochorení akými sú cukrovka, hypertenzia či vysoký cholesterol, znížiť alebo oddialiť.  V súčasnosti si mnoho ľudí rôznych vekových skupín uvedomuje, že životný štýl a chronické ochorenia spolu súvisia. Doba internetu so sebou prináša široké možnosti a ľudia sa inšpirujú v otázke redukcie hmotnosti, cvičenia či celkovej úpravy životného štýlu. Nie vždy však môžu byť práve internetové zdroje, s často neoverenými a nepodloženými informáciami, spôsobom, ktorého by sa mala spoločnosť skalopevne držať.

Na udržanie dlhodobej fyzickej, ale aj psychickej kondície, a teda starostlivosti o srdce sú dôležité 4 základné piliere zdravého srdca a ciev:

·       Vyvážená strava

·       Dostatočný pohyb a telesná kondícia

·       Mentálna pohoda a boj so zlozvykmi

·       Nebezpečné diagnózy pod kontrolou

Medzi hlavné a časté ochorenia obehovej sústavy, ktoré významne ohrozujú srdce človeka a sú s nimi spojené ďalšie riziká získania kardiovaskulárnych ochorení sú predovšetkým – hypertenzia, diabetes mellitus II, vysoký cholesterol či napríklad aj obezita, z ktorej mnohé ochorenia pramenia. Už deti a adolescenti s nadváhou majú viac než 40-krát vyššie riziko rozvoja metabolických zmien, vedúcich ku kardiovaskulárnym ochoreniam.

Vysoký cholesterol nebolí, spájajú sa s ním veľké riziká

Predpokladá sa, že minimálne jedna tretina obyvateľstva v SR má zvýšené hladiny cholesterolu. Veľmi znepokojujúci je fakt, že viac ako 80 percent ľudí, ktorí patria do vysoko rizikových skupín populácie – (sú diabetici alebo prekonali srdcovocievnu príhodu), nedosahuje normálne hodnoty cholesterolu. Normálne hodnoty cholesterolu má teda menej ako jedna pätina tejto rizikovej populácie!  Vysoká hladina krvných tukov,  najmä “zlého” LDL cholesterolu je pritom najzávažnejším rizikovým faktorom srdcovocievnych ochorení. A hoci vyšetrenie hladiny cholesterolu je jednoduché a na Slovensku máme dostupnú efektívnu liečbu, mnoho ľudí nie je diagnostikovaných a nelieči sa!

Poznáte 10 mýtov o cholesterole?

·       Vajcia spôsobujú vysoký cholesterol – Nie je to pravda. Je známe, že vajíčka obsahujú lecitín, ktorý znižuje cholesterol, ktorý sa nachádza vo vaječnom žĺtku. Vajcia sa v súčasnosti odporúča pravidelne zaraďovať do svojho jedálnička aj ľuďom, ktorí majú vysoký cholesterol. Odporúčaná dávka je 4 až 5 vajíčok týždenne.

·       Koncentrácia cholesterolu po liekoch klesla, preto ich môžem vysadiť – Vysoká koncentrácia cholesterolu sa dá liečiť, ale nie celkom vyliečiť, pretože si pre ňu väčšinou nesieme genetickú (vrodenú) vlohu. Po prerušení liečby sa koncentrácie cholesterolu vracajú späť v priebehu niekoľkých dní.

·       Keď užívam lieky znižujúce cholesterol, nemusím dodržiavať zásady diéty – Diétne opatrenia pomáhajú nielen znižovať koncentráciu cholesterolu, ale upravujú aj ďalšie rizikové faktory aterosklerózy. Ich účinok sa vždy počíta a je prídavný k účinku liekov.

·       Všetky saturované tuky ho zvyšujú – Nie je to úplne tak. Existuje mnoho druhov tukov a telo sa s nimi vyrovnáva rôzne. Dôležitý je pomer a celkové množstvo prijímaných tukov.

·       Ak by som mal vysoký cholesterol, tak by som to cítil – Vysoký cholesterol zvyčajne nemá žiadne príznaky. Možno neviete, že máte nezdravé hladiny cholesterolu, kým nie je neskoro, keď máte srdcový infarkt alebo mŕtvicu. Preto je dôležité kontrolovať hladinu cholesterolu aspoň každé 4 až 6 rokov.

·       Deti vysoký cholesterol nemôžu mať – Výskum ukázal, že ateroskleróza – zúženie tepien, ktoré vedie k srdcovým infarktom – môže začať už vo veku ôsmich rokov. Odborníci odporúčajú, aby deti s nadváhou, hypertenziou alebo rodinnou anamnézou srdcových ochorení mali svoj cholesterol testovaný ako mladý. Deti s vysokým cholesterolom by mali byť v súlade s pokynmi na diéte, ktorá obmedzuje nasýtený tuk a cholesterol v potrave.

·       Cholesterol je vždy zlá vec – Keď väčšina ľudí počuje “cholesterol”, myslia si to je niečo “zlé”. Realita je zložitejšia. Vysoký cholesterol môže byť nebezpečný, ale samotný cholesterol je nevyhnutný pre rôzne telesné procesy, od izolácie nervových buniek v mozgu až po zabezpečenie štruktúry bunkových membrán.

·       Margarín je lepší pre hladinu cholesterolu ako maslo – Margarín je vyrobený z rastlinného oleja, takže na rozdiel od masla, ktorý je vyrobený z mliečnych výrobkov, neobsahuje takmer žiadny cholesterol. Margarín však často obsahuje tzv. trans mastné kyseliny – látky, ktoré sú pre zdravie škodlivé a zvyšujú riziko srdcových ochorení a cievnej mozgovej príhody.

·       Cholesterol je jediným rizikovým faktorom srdcového infarktu – Okrem zvýšeného cholesterolu majú ľudia s rizikom srdcových ochorení zväčša kombináciu aj ďalších rizikových faktorov, vrátane fajčenia cigariet, cukrovky, vysokého krvného tlaku, rodinnej anamnézy srdcových ochorení, často sú obézni a majú málo fyzickej aktivity.

Zdravý životný štýl ako prevencia

Vysoký cholesterol, podobne ako vysoká hladina cukru v krvi či vysoký tlak, je veľmi zákerný. Zvýšený cholesterol nebolí a zväčša sa nijako neprejavuje. Dlhodobo zvýšená hladina cholesterolu v krvi však môže spôsobiť vážne zdravotné problémy. Cholesterol sa usadzuje na stenách ciev a znižuje ich priechodnosť. Vysoká hladina cholesterolu je príčinou aterosklerózy, čiže kôrnatenia tepien. Výsledkom sú závažné zdravotné komplikácie: srdcový infarkt, mozgová porážka, nedokrvenie dolných končatín, postihnutie obličiek, poruchy erekcie u mužov. Existuje množstvo dôkazov, ktoré hovoria o vzťahu medzi hladinou cholesterolu a rozvojom srdcovo-cievnych či mozgovo-cievnych komplikácií. Preto treba hladinu cholesterolu dôsledne kontrolovať, snažiť sa ju znížiť zmenou životného štýlu a pohybovou aktivitou. Ak sa to nedarí,  je potrebná farmakologická liečba.

Z dvoch hlavných rizikových faktorov vysokého cholesterolu – dedičnosť a životospráva – môžeme v súčasnosti ovplyvniť len jeden. Prevenciou je teda dodržiavanie zásad zdravého životného štýlu.

•          strážiť si hmotnosť, nechať si navrhnúť vhodnú diétu v prípade obezity

•          dávať si pozor na príjem tukov (mali by predstavovať maximálne 30 percent celkovej energie)

•          z prijímaných tukov jesť viac rybieho tuku a rastlinných tukov

•          neprekračovať príjem cholesterolu 200 mg/deň

•          prijímať väčšie množstvo vlákniny (30 g/deň)

•          viac konzumovať ovocie a zeleninu (vláknina, antioxidanty)

•          znížiť príjem alkoholu či ho úplne vylúčiť

•          obmedziť príjem soli na 5 g/deň

•          nefajčiť

Cholesterol ako kardiovaskulárne riziko

Cholesterol je tuková látka, ktorá sa nachádza v bunkách a krvi. V tele ju majú všetky cicavce, u rastlín táto látka chýba. Bez cholesterolu však ľudské telo nemôže fungovať, potrebuje ho každá bunka pre svoj normálny chod. Je súčasťou žlčových kyselín nevyhnutných pre vstrebávanie tukov v čreve a východiskovou látkou vitamínu D. Do organizmu sa dostáva stravou, alebo ho produkuje pečeň. Pečeň môže vytvárať až 80 percent celkového cholesterolu v tele. V organizme sa nachádza približne 140 gramov cholesterolu, pričom vyše 90 percent je prítomných v bunkových membránach. Za vznik aterosklerózy zodpovedá len cca 5 percent cholesterolu, ktorý cirkuluje v krvnej plazme, čo je jedna zo zložiek krvi.

„Dobrý“ a „Zlý“ cholesterol

Cholesterol je tuk a podobne ako ďalšie mastné látky nie je rozpustný v krvi. Prenášajú ho špeciálne bielkovinové nosiče nazývané lipoproteíny. Hlavné dva druhy sú: lipoproteín s vysokou hustotou (HDL) – tzv. „dobrý“ a lipoproteín s nízkou hustotou (LDL) – tzv. „zlý“. V skutočnosti je teda cholesterol len jeden, v krvi však cirkuluje naviazaný na rôzne bielkoviny. Celkový cholesterol je súčet všetkých druhov cholesterolu.

Dobrý nosič (HDL) – hlavnou úlohou HDL je odvádzať prebytočný cholesterol z krvného riečiska do pečene. Odtiaľ sa dostáva do žlče a opúšťa ľudské telo. HDL dokonca odstraňuje cholesterol aj z tukových usadenín v cievach. Preto sa takémuto cholesterolu hovorí aj „dobrý cholesterol“. HDL pôsobí protizápalovo a antioxidačne. Ku zvyšovaniu HDL cholesterolu vedie dostatok fyzickej aktivity. U žien by  jeho hladina mala byť menej ako 1,2 mmol/l a u mužov do 1,0 mmol/l.

Zlý nosič LDL – je to hlavný transportér cholesterolu do buniek tela. Každá bunka potrebuje cholesterol, ak ho však v krvi koluje veľké množstvo a bunky ho nezužitkujú, hrozí riziko jeho postupného usadzovania na stenách tepien. Tento jav je známy ako ateroskleróza. Cholesterolu naviazanému na LDL nosič sa preto hovorí „zlý cholesterol“. K jeho zvyšovaniu prispieva okrem zvýšeného príjmu nasýtených tukov v potrave aj nedostatočný pohyb, priberanie na hmotnosti a fajčenie. Jeho hladina by mala byť do 3,0 mmol/l. Ak je táto hranica prekročená a hladina HDL cholesterolu je nedostatočná, vzniká dyslipidémia.

Triacylglyceroly – sú to ostatné necholesterolové tuky. Skladajú sa z glycerolu a z mastných kyselín. Ich vysoká hodnota  nesie podobné riziká, ako pri vysokom LDL cholesterole. Ich hladina má byť pod 1,7 mmol/l.

Dyslipidémia je porucha metabolizmu cholesterolu, konkrétne ide o zvýšenú hladinu LDL „zlého cholesterolu a nízku hladinu „dobrého“ ochranného HDL cholesterolu. Dôležité však je, že zmeny hladín cholesterolu majú vplyv na kardiovaskulárne riziko pacienta.

Celkové kardiovaskulárne riziko znamená pravdepodobnosť rozvoja prvej smrteľnej aterosklerotickej srdcovocievnej príhody v 10-ročnom časovom horizonte u osôb starších ako 40 rokov. V Európe lekári používajú systém SCORE, na základe ktorého sú pacienti rozdelení do 4 skupín rizika.

Veľmi vysoké riziko- SCORE˃10 %

Vysoké riziko- SCORE ˃5 % a ˂10%

Stredné riziko- SCORE˃1% a ˂5%

Nízke riziko -SCORE ˂1%

Celkové kardiovaskulárne riziko sa dá veľmi jednoducho vypočítať na základe zadania týchto údajov: pohlavie, vek, fajčenie, hodnota celkového cholesterolu a hodnota systolického krvného tlaku.  Na základe celkového kardiovaskulárneho rizika sa určuje postup pri liečbe vysokých hladín cholesterolu.

Liečba vysokej hladiny cholesterolu

Základným liekom sú v súčasnej dobe statíny. Tieto lieky sa používajú nielen na vysoký cholesterol, ale aj pri prejavoch a komplikáciách aterosklerózy, ktorá s vysokým cholesterolom úzko súvisí. Mnohé z týchto liekov tak napríklad predstavujú podstatnú súčasť liečby pacienta s ischemickou chorobou srdca a stavov po infarkte myokardu.

Napriek tomu, že stanovanie hladiny krvných tukov (lipidov) je hradené zo zákona zdravotnými poisťovňami pomerne vysoký počet ľudí zostáva nediagnostikovaných alebo „zle diagnostikovaných“.

Najdôležitejšie je stanovenie hladiny „zlého“ LDL cholesterolu, pretože práve hladinu tohto cholesterolu treba upraviť liečbou. Naopak, hodnota celkového cholesterolu nemusí zodpovedať  skutočnému kardiovaskulárnemu riziku. Skrýva totiž v sebe aj dobrý a zlý cholesterol a tie môžu byť v rôznom vzájomnom pomere – čiže pacient s vysokým celkovým cholesterolom nemusí mať vysoký „zlý“ LDL cholesterol a naopak pacient s normálnym celkovým cholesterolom môže mať vysoký „zlý“ cholesterol.

Hypertenzia je častou príčinou vzniku srdcových ochorení

Artériová hypertenzia je hlavným rizikovým faktorom pre rozvoj kardiovaskulárnych komplikácií – srdcového zlyhávania, ischemickej  choroby srdca a hemoragickej a ischemickej cievnej mozgovej príhody. Riziko prejavenia sa artériovej hypertenzie (AH) narastá so stúpajúcim BMI (body mass index ako u žien, tak i mužov). Udáva sa, že obvod pása u mužov viac ako 102 cm a u žien viac ako 88 cm  je významným rizikovým faktorom.

Hypertenzia ako jedna z najčastejších chronických chorôb je rizikovým faktorom pre mnohé ďalšie kardiovaskulárne ochorenia, napríklad pre srdcové zlyhávanie, mozgový infarkt, chronickú ischemickú chorobu srdca či infarkt myokardu. Je preto potrebné liečiť ju včas, aby sa zabránilo vzniku mnohých vážnych komplikácií.

Zaujímavosti a fakty

·       Celosvetovo trpí vysokým krvným tlakom 20- 50% dospelej populácie, čo je najmenej miliarda dospelých ľudí.

·       Systolický krvný tlak („horný“) sa považuje za dôležitejší ako diastolický, keďže je nezávislým rizikovým faktorom  cievnych mozgových príhod, srdcového i obličkového zlyhávania.

·       Podľa najnovších výsledkov Framinghamskej štúdie sa hypertenzia rozvinie takmer u všetkých ľudí, ktorí žijú dostatočne dlho. Zároveň ale v primitívnych kultúrach tlak vekom nestúpa, čo potvrdzuje významný vplyv moderného spôsobu života.

·       Až 54 % prípadov cievnej mozgovej príhody a 47 % srdcových infarktov vzniká ako dôsledok hypertenzie.

·       Ľudia s hypertenziou majú 2,5krát vyššie riziko rozvoja cukrovky.

·       Z dlhodobých výskumov vyplýva, že zníženie systolického tlaku o 10 mmHg a diastolického o 5mmHg znižuje riziko mozgovej mŕtvice o 36%, riziko srdcového zlyhania o 38%, úmrtnosti na kardiovaskulárne príčiny o 16 % a riziko celkovej úmrtnosti o 10%.

·       Vysoký krvný tlak nebolí ani ho nijak necítiť, preto by si mal každý dospelý kontrolovať tlak aspoň raz ročne.

·       U tretiny až polovice pacientov s vysokým tlakom sa napriek liečbe nedarí dosiahnuť hodnoty tlaku nižšie ako 140/90 mmHg.

·       U väčšiny pacientov s hypertenziou nestačí na dostatočnú kontrolu tlaku jeden liek, ale musia užívať kombináciu dvoch až troch antihypertenzív.

Najnovšie odporúčania pre liečbu artériovej  hypertenzie boli prvý krát odprezentované na kongrese Európskej kardiologickej spoločnosti v Mníchove koncom augusta 2018. Hraničnou hodnotou pre začatie liečby hypertenzie je tlak krvi 140/90 mmHg a vyšší. U liečených a dobre kontrolovaných hypertonikov je žiadúce, aby hodnota tlaku krvi nebola vyššia ako 130/80 mmHg. Hypertenzia je chronické ochorenie, ktoré sa nedá úplne vyliečiť. Je možné ho však dobre a dlhodobo kontrolovať. Žiaľ, každodenná medicínska prax ukazuje, že nie vždy sa darí cieľ dosiahnuť. Až polovica liečených hypertonikov nie je adekvátne kontrolovaná. Jednou z najčastejších príčin je nedostatočná spolupráca pacienta pri dodržiavaní  liečebného režimu. Nasadením správnej liečby alebo zlepšením kontroly už liečených pacientov s následným znížením tlaku sa redukuje riziko KV komplikácií o 36% a úmrtnosti o 16%.

Zlepšenie spolupráce pacienta pri dodržiavaní režimu liečby spolu s potrebnými zmenami životného štýlu významne zlepšuje kontrolu krvného tlaku. K nefarmakologickým opatreniam jednoznačne patrí kontrola hmotnosti. V prípade nadváhy alebo  obezity, ktorými na Slovensku trpí viac ako polovica dospelej populácie, je potrebné upraviť príjem a výdaj energie tak, aby sa dosiahla redukcia hmotnosti. Pokles hmotnosti o 5 kg môže priniesť zníženie krvného tlaku približne o 4 mmHg.

Najefektívnejším spôsobom zvyšovania adherencie k medikamentóznej liečbe je podľa európskych odporúčaní použitie fixných kombinácií liekov, či už od začiatku liečby alebo v jej priebehu. Ich používanie má hneď niekoľko výhod: nižší počet tabliet, ktoré pacient musí užívať, vyššia účinnosť liečby a nižšie riziko nežiadúcich účinkov. Účinná kombinovaná liečba zároveň priaznivo ovplyvňuje tzv. celkové kardiovaskulárne riziko a znižuje výskyt KV príhod. Moderná medicína uprednostňuje prístup, ktorý nelieči jednotlivé problémy izolovane, ale zasahuje komplexne, čiže ovplyvňuje celkové kardiovaskulárne riziko.

Polovici pacientov s cukrovkou hrozia srdcové komplikácie

Pre rozvoj diabetu 2. typu je charakteristické postupné zhoršovanie sa hospodárenia organizmu s glukózou – cukrom v krvi v priebehu mnohých rokov (prediabetes). Priberanie na hmotnosti vedie k abnormálnej alebo zníženej citlivosti na inzulín (inzulínovej rezistencii) s počiatočným zvýšením a následným poklesom sekrécie inzulínu.  Telo nedokáže na inzulín dostatočne reagovať. Inzulínu je dostatok, ale má znížený účinok na svaly, tukové tkanivo, a pečeň, ktoré sú na tento hormón menej citlivé. Hladina cukru v krvi teda zostáva vysoká a pankreas reaguje tým, že produkuje ďalší, nadbytočný inzulín.

Tento patologický stav má tiež vplyv na metabolizmus tukov. Keď v krvi koluje veľké množstvo glukózy, telo nemá potrebu využívať tuk ako alternatívny zdroj energie. Preto tuk prijatý v potrave nespotrebuje a rovno ho ukladá do zásob. Problémom sú aj poruchy sekrécie inzulínu, ktoré nastupujú u obéznych ľudí skôr a často sprevádzajú poruchu glukózovej tolerancie (organizmus nedokáže spracovať prijatý cukor a udržať hladinu glukózy v krvi v normále) a problémové sú pravdepodobne tiež látky produkované tukovým tkanivom.

Vzniká diabetes – ochorenie, pri ktorom bez liečby nekontrolovateľne stúpa hladina cukru v krvi. Riziko vzniku diabetu je päťnásobne zvýšené u ľudí s BMI viac ako 25 a 28-násobne u tých, čo majú BMI viac ako 30, oproti ľuďom s BMI 21. Až 88 percent ľudí s novodiagnostikovaným diabetom 2. typu má zvýšenú hmotnosť. Približne polovica z nich je obéznych. Cukrovka to jedno z najčastejších, najzávažnejších a finančne najnáročnejších chronických ochorení. Pokiaľ nie je dostatočne kontrolované liečbou, môže skrátiť očakávanú dĺžku života o 15 až 20 rokov.

Celková predpokladaná dĺžka života je teda u diabetikov skrátená o štvrtinu, v skupine 40 až 60-ročných môže dokonca klesnúť až o 30 – 40 percent. Pri súčasnom trende vývoja môžeme predpokladať, že do roku 2030 sa podiel pacientov s cukrovkou na Slovensku zvýši na 16,6 %.

Diabetes mellitus je hlavnou príčinou slepoty, zlyhania obličiek s potrebou dialyzačnej liečby a tiež amputácií na dolných končatinách. Veľmi vážna je hrozba srdcovocievnych ochorení, ktoré sú u pacientov s diabetom 4 až 8-krát častejšie, ťažšie sa liečia a v porovnaní s populáciou bez diabetu majú aj horšiu prognózu. Asi polovica pacientov má už pri prvom diagnostikovaní cukrovky 2. typu srdcovocievne komplikácie. K vzniku cukrovky môže výrazne prispieť nesprávny životný štýl.

Medzi príznaky cukrovky patria neustály smäd, nadmerné močenie, celková vyčerpanosť, poruchy ostrosti zraku, pocit brnenia či pálenia v končatinách, opakujúce sa kožné alebo močovo-pohlavné infekcie, ale aj pomalé hojenie rán či schudnutie bez známej príčiny.

Zdravším životným štýlom by sa dalo zabrániť až polovici prípadov diabetes 2.typu. Jednou z  kľúčových úloh je minimalizovať príjem jednoduchých cukrov a nahradiť priemyselné potraviny s pridaným cukrom zdravším ovocím a  zeleninou a sladené nápoje čistou vodou.  Stolový cukor (chemicky sacharóza) patrí medzi sacharidy. Je to „potravina“ využívaná ako sladidlo, ktorá však obsahuje iba  kalórie. Nielenže nedodáva organizmu žiadne živiny ani vitamíny, ale ešte aj priamo zvyšuje riziko viacerých civilizačných ochorení. Za nevhodné potraviny možno považovať najmä  cukrom (sacharózou) sladené nápoje. (0,5 litra kolového nápoja obsahuje cca 50g sacharózy, teda 25 kociek cukru do kávy!), cukrárenské výrobky, koláče, keksy, sladkosti, instantné nápoje, či tzv. energetické nápoje.

Ak sa zredukuje príjem cukru v strave  v kombinácii so zdravším zložením stravy,  riziko cukrovky 2. typu sa výrazne znižuje.

– Namiesto ovocných džúsov a sladených bublinkových nápojov pite čistú vodu.        Neprisládzajte si kávu.

– Každý deň zjedzte aspoň tri porcie zeleniny. Vyberajte si zelenú listovú zeleninu ako    zelený šalát, špenát  či rukolu.

– Denne si dajte aspoň tri kusy ovocia. Vyberajte si menej sladké druhy.

– Ak máte chuť na maškrtu, dajte si kúsok ovocia, prirodzené neochutené orechy alebo mandle alebo kúsok tmavej (min. 70%) čokolády.

– Zredukujte svoj denný príjem alkoholu na minimum, prípadne alkohol úplne   vynechajte. Obsahuje veľké množstvo cukru.

– Jedzte chudé biele mäso, ryby a morské plody namiesto červeného mäsa, údenín a    priemyselne spracovaných mäsových výrobkov- takmer všetky obsahujú pridaný    cukor.

– Namiesto čokoládovej nátierky či džemu na chlieb zvoľte radšej tenkú vrstvu       arašidového masla. Toto jedlo aj deťom doprajte len výnimočne.

– Celozrnný chlieb namiesto bieleho chleba, celozrnné cestoviny namiesto bielych a    hnedá ryža namiesto bielej. Voľte jedlá s nižším glykemickým indexom  a nahraďte    “rýchle cukry”,  ktoré spôsobujú inzulínovú rezistenciu.

– Vyberajte si nenasýtené tuky (olivový olej, kukuričný olej či slnečnicový olej)                  namiesto nasýtených tukov (maslo, masť, kokosový olej, palmový olej.)

Pohybová aktivita pre zdravé telo

Pohyb, jeden zo základných prejavov života, je nástrojom na zabezpečovanie základných životných potrieb a prostriedkom adaptácie na stále sa meniace podmienky. Sedavý spôsob života má na zdravie človeka veľmi negatívny vplyv; nielenže významne prispieva k pandémii obezity, ale je katalyzátorom vzniku s obezitou spojených ochorení ako diabetes 2. typu, srdcovocievne, neurodegeneratívne či niektoré onkologické ochorenia.

Zistilo sa, že globálne je nedostatok fyzickej aktivity zodpovedný za 6 − 10 % úmrtí v dôsledku chronických ochorení a predpokladá sa, že zvýšením pohybovej aktivity je možné predísť až 5,3 miliónom úmrtí za rok. Na porovnanie, elimináciou fajčenia, ktoré sa považuje

za hlavný nezávislý rizikový faktor mortality, možno celosvetovo predísť asi 5 miliónom úmrtí ročne. Je preto alarmujúce, že väčšina svetovej populácie nemá vo svojom každodennom živote potrebnú dávku pohybu. Nedostatkom pohybu trpia až dve tretiny Slovákov a podobná situácia je aj v USA, Veľkej Británii či v iných industrializovaných krajinách. Dramatický pokles fyzickej aktivity a zvýšenie prevalencie chronických neprenosných ochorení prináša obrovskú ekonomickú, sociálnu a zdravotnú záťaž. Niektorí odborníci preto považujú nedostatok pohybovej aktivity za najväčší zdravotnícky problém 21. storočia.

Existuje kauzálny vzťah medzi fyzickou zdatnosťou, fyzickou aktivitou (FA) a mortalitou: nedostatok aktivity a nízka zdatnosť patria k nezávislým prediktorom morbidity a mortality, s priamym negatívnym vplyvom na kvalitu života (5, 6). Naopak, množstvo štúdií poukazuje na kardiorespiračnú zdatnosť ako na vynikajúci korelát fyzickej aktivity a zdravia. Pozoruhodné je, že už minimálna odporúčaná dávka stredne intenzívnej FA (30 minút aspoň 5 dní v týždni) sa spája s 20 – 30 % redukciou rizika celkovej mortality. Alternatívou minimálnej odporúčanej dávky je 50 minút FA so strednou intenzitou 3 x do týždňa alebo 75 minút FA s vysokou intenzitou za týždeň, resp. kombinácia stredne a vysokointenzívnej aktivity.

Typy cvičenia

Podľa aktivácie metabolických dráh rozlišujeme dva základné typy cvičenia: aeróbne, vytrvalostné cvičenie (zvyšovanie kardiorespiračnej zdatnosti) a anaeróbne cvičenie (zvyšovanie rýchlosti pohybu a/alebo svalovej sily).

Aeróbne a anaeróbne cvičenie vedú k špecifickým adaptačným zmenám, na druhej strane však obidva typy cvičenia stimulujú tvorbu a funkciu mitochondrií a zlepšujú glykemickú kontrolu. K špecifickým doplnkovým typom fyzickej aktivity patrí strečing, zameraný na zvyšovanie flexibility a rozsahu pohybov ako aj koordinačné cvičenia, ktoré zlepšujú koordináciu pohybov a rovnováhu a znižujú riziko pádu najmä u starších pacientov. Okrem konvenčných časovo náročnejších spôsobov cvičenia možno využiť vysokointenzívny intervalový tréning (HIIT, High Intensity Interval Training), pri ktorom sa v rýchlom časovom slede opakujú krátko trvajúce intervaly intenzívneho cvičenia, napríklad šprinty alebo rýchla chôdza do schodov. HIIT pozitívne ovplyvňuje glykemickú kontrolu u pacientov s metabolickým ochorením, endotelovú funkciu a podľa niektorých štúdií dokonca zvyšuje aeróbnu zdatnosť, a to porovnateľne s klasickým aeróbnym tréningom.

Ďalším zaujímavým konceptom je „exercise snacking“, krátke intenzívne intervalové cvičenie pred jedlom, ktoré zlepšuje glykemickú kontrolu u jedincov s inzulínovou rezistenciou.

Vzhľadom na jednoznačný význam fyzickej zdatnosti pre zdravie je dôležité, aby odborná i široká laická verejnosť prijala fakt, že pravidelné cvičenie je esenciálne z hľadiska udržania zdravia a optimálnej hmotnosti.

Výber vhodnej športovej aktivity

Terapeutický efekt môže priniesť len individuálne zostavená a predpísaná športová aktivita. Vo všeobecnosti každé cvičenie je lepšie ako nijaké. Športovanie má prinášať človeku potešenie. Všeobecne platia kritériá o individuálnej postupnosti v druhu, čase, trvaní, frekvencii a intenzite fyzického, športovo-pohybového zaťažovania a zohľadniť sa musí aj fyzická kondícia pacienta. Nasaturovanie organizmu na

Vo všeobecnosti sa pre pacientov odporúča prevažujúca vytrvalostná/aeróbna športová aktivita miernej intenzity zapájajúca veľké svalové skupiny kontinuálne aspoň 30 minút denne (30 – 60 minút) počas 3 – 6 dní. U detí a mladších ľudí sa preferuje denná športová aktivita.

Pre pacientov s kardiovaskulárnymi ochoreniami sú vhodnými športami chôdza, rýchla chôdza, beh v prírode, džoging, chôdza po schodoch, bicyklovanie, plávanie, bežecké lyžovanie, nevysokohorská turistika, vodný aerobik, tanec, korčuľovanie, stacionárny bicykel.

Pre pacientov sa neodporúčajú najmä športy:

• s výrazne prevažujúcou silovou zložkou (vzpieranie, džudo, kulturistika);

• spojené s prílišným zvýšením vnútrohrudníkového tlaku (vzpieranie, kulturistika, intenzívne veslovanie);

• spojené s nadmerným psychickým stresom (súťažné, extrémne alebo adrenalínové športy, parašutizmus, bungee-jumping, potápanie);

• vo všeobecnosti je dôležité vyvarovať sa extrémnej záťaže

Pravidelná športová aktivita by sa mala stať súčasťou životného štýlu pacientov. Individuálna preskripcia primeranej pohybovej aktivity je integrálnou súčasťou nefarmakologických prístupov v liečbe.

Nečakajme, začnite žiť zdravo už dnes

Ak vás myšlienka zdravého srdca, ktorá sa spája so zdravým životom oslovila, nečakajte a naštartujte zmenu svojho životného štýlu ešte dnes. Či ste pacientom alebo len človekom s vidinou udržateľného zdravia, prinášame vám ukážku troch receptov, ktoré ocení nielen srdce, ale aj celá obehová sústava. Vďaka receptom od pacientov a podporovateľov Únie pre zdravšie srdce, môžete začať so správnym stravovaním ešte dnes aj na základe pacientskych receptov, ktoré sú priložené v samostatnom dokumente na USB kľúči.

Kvasinková infekcia aj zo stresu a sladkostí