Stĺpčeky

Ďakujem pán prezident, ďakujem pán predseda

Ďakujem pán predseda parlamentu Danko, že ste prejav prezidenta o stave republiky prerušili a z rokovacej sály vykázali všetkých primitívov, ktorí v 21. storočí v demokratickom parlamente nemajú čo hľadať.

Áno, a to napriek tomu, že ich doň demokraticky zvolili ich voliči, ktorí musia byť rovnakí ako ich zástupcovia. Bohužiaľ sú výsledkom všetkých politikov, vrátane vás, že sa takéto primitívne a pomýlené individuá dostanú tam, kde ústavu Slovenskej republiky stráži čestná stráž.

A ďakujem pán prezident Kiska, že ste tomuto národu, ktorý evidentne nevie nič dotiahnuť do konca v čase, keď je to práve potrebné pripomenuli, že v krajine Európskej únie zavraždili ešte 26. februára investigatívneho novinára Aktuality.sk  Jána Kuciaka a jeho priateľku Martinu Kušnírovú. Popravili ich ako prašivé svine pre ich prácu. Rozdiel vidím len v tom, že na ich zabitie nepoužili jatočnú pištoľ, ale vražedný revolver.


Mala som na vás ťažké srdce , že ste sa na Slovensko nevrátili z lyžovačky hneď, ako to bolo potrebné, nutné  a vážna situácia po vražde si to priam vyžadovala. Potrebovali vás ľudia na ulici Za slušné Slovensko. Som však presvedčená, že to za chybu považujete aj vy. Niekde vo vnútri svojej duše. Jednoducho to z vás cítim a tak pripúšťam, že kto nič nerobí, nič nepokazí a aj prezident má na „malé“ omyly právo.

Včera ste ma ale veľmi potešili. Nie preto, že ste pomenovali presný žalostný stav, ktorý je na Slovensku, to vlastne všetci vieme, ale že ste aspoň na pár hodín mnohých prebrali z letargie  zabudnutia. Zabudnutia na Jána a Martinu. Teda aspoň dúfam, že ste ich trochu prebrali.

Že ste nám opäť pripomenuli, akí vlastne sme. Ako nič nevieme dotiahnuť do konca a ako málo nám stačí podhodiť, aby sme si ďalej žili svojim životom a len nadávali doma pri obrazovkách.  Že sme dokázali vyhnať komunistov a Mečiara? Bože, ale aké desaťročia nám to trvalo! To ani na chválenie nie je. To je hanba. A to, že máme krásnu krajinu, to naozaj nestačí.

Účastníci tichého pochodu študentov a slušných ľudí, ktorý sa začal na Šafárikovom námestí a pokračoval na Námestie SNP. Pochod sa konal na pamiatku zavraždeného novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky, archeologičky Martiny Kušnírovej. V Bratislave 23. marca 2018. FOTO TASR – Marko Erd

To, ako rýchlo sme vlastne dokázali zabudnúť na vraždu dvoch mladých ľudí , to ma trápi už dlhšie.  A, že to naozaj cítim správne ma presvedčil  status, ktorý som si prečítala večer pred vašim prejavom v parlamente. Bol tak  žalostne do neba volajúci, že  som ani nemohla zaspať. Písal ho brat Jána Kuciaka Jozef.

Čo musí rodina zavraždených cítiť, keď  to rovnako cítim ja, že ľudia už začali zabúdať, že ľudia už do ulíc nevychádzajú za slušné Slovensko a už sme sa vlastne takmer všetci prestali pýtať?! To nám naozaj stačí tak málo, podhodiť zopár zŕn? To naozaj máme tú sedliacku povahu tak zakorenenú, že na kráľovskú nedorastieme už niky?

FB status Jozefa Kuciaka:


„,,Jozef, keby ste hocičo potrebovali, stačí sa ozvať“

Túto vetu povedalo mne, mojim rodičom aj sestre veľa ľudí, veľa z Vás.

A my potrebujeme, tak sa ozývam.

Potrebujeme, aby ste nezabúdali, aby ste sa neprestali zaujímať, čítať, zdieľať, neboli leniví, aby ste nás v tom nenechali samých ani teraz, keď už psychóza opadla. Pomôžte nám nebáť sa.

Náš život je zničený naveky, tí, ktorí majú rodinu to chápu a preto Vás prosím, pomôžte nám, aby sa nezabudlo a obeť Janka a Martinky nevyšla nazmar.

My na vás nikdy nezabudneme! Jozef Kuciak“

Vďaka Vám pán prezident, že ste nezabudli a opäť sa do toho desivého ticha začali pýtať a veľmi nahlas, aby tá strašná smrť dvoch zavraždených mladých ľudí nebola, že totálne, ale naozaj totálne zbytočná. Ak to slovo „zbytočná“ môžem vôbec použiť.


Vďaka Vám!

P.S. Jozef, naozaj nezabúdam!

Môže vás zaujať:

AKTUALIZUJEME: Jano a Martina, my nezabúdame

 

Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *