Ďakujeme, ale my vieme, že plastíky zabíjajú!
Veľa hovoríme o ochrane životného prostredia. Konečne a áno, súhlasím s tým, že každý musí začať sám od seba. Mňa osobne, okrem iného, už takmer vysťahovali z kuchyne nádoby, do ktorých triedim papier, sklo, zmiešaný odpad, plasty, olej, lieky a v Prahe dokonca aj krabice od mlieka a plechovky.
Vždy, keď jednu z nich otvorím uvažujem, koľko ich budem v kuchyni mať o desať rokov, samozrejme ak sa dožijem. Často si pritom spomeniem na matku, ktorá určite chcela pre svoje dieťa to najlepšie. Ale až tak?! A žije ešte? Dúfam, že áno, len čo je veľa, to je veľa…
Stáli sme na charitatívnom bazári a snažili sa predať čo najviac, aby sme pomohli tým, ktorí to potrebujú. Vecí na predaj od priateľov sme mali toľko, že nám bolo jasné, že to všetko nepredáme. A tak sme robili okoloidúcim drobcom radosť darčekmi. Takou plastovou magnetkou na chladničku, akýmsi „blbečníkom“ na ktorý si môžte špeciálnym perom napísať čo potrebujete. Detičkám len tak očká iskrili od radosti, že niečo dostali.
„Preboha plastík NIE!!!“ Zaznel zúfalý výkrik , keď som asi trojročnému chlapčekovi podávala magnetku. Už ju držal v ruke. Stačil milimeter… Vystrašenie ju však stiahol a pozrel sa na mamu.
„ My sa s plastíkmi nehráme. My vieme, že plastíky zabíjajú!“ Zaznela rázna výchovná zvuková facka adresovaná mne. Preľaknutej mame som sa ospravedlnila s tým, že som jej nechcela zabiť chlapčeka a spýtala sa, či vzhľadom na vek jej synčeka je presvedčená, že MY je v tomto prípade v poriadku. Odpovedala, že áno, pretože on je vychovávaný takto od narodenia, pretože oni si doma čo sa dá vyrobia sami. Od hračiek, drogérie, čistiacich prostriedkov a podobne.
Matku, ktorá si evidentne poúčanie smerom ku mne nevedomej, som nesúdila, len ma zaujímalo, ako sa napríklad vyrába taká zubná kefka a pasta. Vraj kefku netreba, lebo majú prsty a miesto pasty používa kokosový tuk a nejaké oleje. Automaticky sa po takej odpovedi už len zo zvedavosti pozriete dotyčným na chrup. Veď kvalitné zubné pasty dnes stoja aj 15 eur. Mamička a synček , teda MY, mali zuby veľmi žlté. Bol to jednoducho fakt.
„ Doma nejeme ani mäso,“ vysvetľovala, keďže si všimla, že ma zaujala. „ Môžem mu teda dať aspoň domáci jahodový džem? Naozaj je iba z jahôd a malého množstva cukru. Veď deti potrebujú cukor v primeranom množstve na vývoj mozgu,“ snažila som rozveseliť chlapčeka, ktorý ostal smutný, že s ponúkanou hračkou nepôjde domov.
„Prepáčte, nie. MY nejeme ani ovocie, pretože je v ňom veľa cukru. Vlastne MY nejeme žiadny cukor a sladíme iba stéviou, ani nesolíme,“ pochválila sa mama, ktorá synčeka nedala ani zaočkovať. „My nejeme ani pšenicu, MY detoxikujeme, MY odkysličujeme organizmus ……,“ rozhovorila sa mama, ktorá evidentne chcela pre svoje dieťa to najlepšie. Musela som sa spýtať, čo na tento životný štýl hovorí pediater, keďže všetci lekári vedia, že prekysličený organizmus neexistuje. Na tón hlasu som si dávala veľký pozor, aby som nepôsobila, že si z nej uťahujem, lebo naozaj som ju chcela pochopiť.
„Viete akí sú lekári, predpíšu vám čokoľvek, len aby z toho mali finančný prospech od farma firmy. Vy nečítate internet?!“ zahanbila nás s priateľkou mamička, na ktorú som si spomenula aj vtedy, keď som sa na nete dočítala, že Nuttela zabíja. Našla som však na ňom aj reakcie odborníkov, ktorí upozorňujú, že výskum nič podobné nedokázal a pán Ferrero sa musí v hrobe obracať. Čítam internet, dokonca musím, veď na ňom podnikám, ale naozaj si starostlivo vyberám čo.
Zaujímalo by ma, čo by na svoj životný štýl povedalo trojročné chlapča, ktoré by sa do debaty mohol aj reálne zapojiť. Či by tiež používalo množné číslo MY. A ako sa asi zaradí do kolektívu 21. storočia. Lebo raz naozaj bude musieť, aj keď dnes už rodičia môžu deti vzdelávať aj doma. No maturitu mu predsa len nemôže vystaviť mama. Aj keď pre neho chce urobiť to najlepšie na svete.
Môže vás zaujať:
Osýpky, naozaj to chcem pochopiť…