Stĺpčeky

DALITO má rok a mňa ide šľak trafiť

Už niekoľko dní rozmýšľam nad tým, čo by som múdre mala napísať k roku DALITO. Nič zásadné mi nenapadá, len obrovské poďakovanie čitateľom, spolupracovníkom a klientom, ktorí žijú život, rovnako ako ja, v súvislostiach. Bez ktorých to jednoducho nejde. A môjmu milovanému manželovi. VĎAKA VÁM! OBROVSKÁ VĎAKA! Snáď to raz spoločne DÁME. 

Celý čas si hovorím, že v texte by som nemala pracovať s emóciami a nemala by som byť osobná. Ako to však napísať, keď posledný rok môjho života bol vlastne iba o emóciách a veľmi osobný. O chybách, pádoch, ale aj uznaní a vzostupe. Vôbec neviem ako pokračovať…

Bol to najhorší pracovný rok môjho života a rok najväčšieho počtu sľubov, aké som v živote dostala. A dôvodov prečo nie…  A ja som uverila. Naplnilo sa z nich však minimum. V istom momente som mala pocit akoby na mňa niekto vylial kýbel hnoja …  Nevadí, čo vás nezabije, vás posilní.  Aj keď, čo ja viem… už o tom pred všetkými, ktorí mi rozprávajú dookola ako nestíhajú a majú toho veľa ani  nehovorím… že sa dá pracovať aj tri dni v kuse bez spánku… Viete, aj také sa stáva, keď niekto na vás ten hnoj vyleje. Aj to som sa naučila.


Keď som spúsťala portál, istý renomovaný novinár mi napísal, že ma obdivuje, že sa do toho púšťam. Jeho slová som vôbec nepodceňovala, lebo si ho vážim. Verila som však, že so serióznosťou, otvorenosťou, korektnosťou, pracovitosťou a zdravým rozumom to môžem DAŤ aj ja. No priznám sa vám, pokiaľ nie ste IT expert s investorom, tak asi sotva, aj to som sa za ten rok naučila.

Áááále, s úsmevom bojujem ďalej. Aj vďaka mojim nadšeným spolupracovníkom pre vec, vďaka respondentom, ktorí Dalito nikdy neodmietnu a zopár klientom, ktorí chápu, že aj Dalito musí platiť faktúry a šeky.

A nesmiem zabudnúť na tých, ktorí občas pošlú podporu, lebo sú DALITO a žijú život v súvislostiach. Ale aj vtedy, keď nám pán Martin poslal 150 eur som si vyrobila vnútorný problém. Či ho nesklameme, či si to zaslúžime, či to vlastne môžeme a či je to správne.

Potom som si však všimla baner s prosbou o podporu naozaj velikánskeho mediálneho domu a jej generálneho riaditeľa, ktorý teraz vyskakuje v každom ich článku a uvedomila som si, že je to správne. Lebo aj to je život v súvislostiach.

Počas roku som si všimla niekoľko portálov, ktoré neprežili ani rok.  Veľmi mi ich bolo ľúto, veľmi. Naozaj som z toho radosť nemala a ani nemám, lebo presne viem, čo prežívali a .. a dúfali, že mnohí čitatelia a hlavne klienti budú žiť život v súvislostiach, bohužiaľ sa veľmi mýlili. Vďaka za každého.

Bol to aj rok uznaní a pochvál, obdivu aj poďakovaní, rok sĺz, spoločného smiechu aj zúfalstva, a my ideme ďaľej.  Stále sa totiž mám čo učiť. A stále je tu aj veľký priestor pre chyby, ponaučenia a spoznávania seba samej. Inak zatiaľ, o všetkých chybách podnikateľov a manažérov, o ktorých sme písali a ku ktorým sa v rozhovoroch priznávali som urobila aj ja sama. Až sa teraz za klávesnicou smejem, keď to píšem. Zisťujem, že keby som nezaložila DALITO, ani by som nezistila, že od dokonalosti mám ešte stráááášne ďaleko.


Najviac som sa naučila sama o sebe a mnohé nové aj o ľuďoch. Trošku ma to zaskočilo, lebo predsa len mám čoskoro už 48 rokov a myslela som si, že aj na základe prežitého ma už nič nezaskočí, ale opak je pravdou. Neviem či máte predstavu ako ľudia dokážu byť pomstichtiví a zlí …. Ááá neuveriteľne závistliví a hlúpi… Ale nehnevám sa na nikoho, len sama na seba. Už zopár týždňov sa učím nehnevať sa už konečne na nikoho.  Už sa mi jednoducho nechce. A odpúšťanie je predsa správne a krásne, oslobodzuje.

Ďakujem, vďaka Dalito som spoznala množstvo úžasných normálnych ľudí – respodentov, ktorí keď rozprávali svoje príbehy som si hovorila, bože, keby som to vedela skôr, keby som sa na tieto veci pýtala skôr… Urobila som za ten rok všetky chyby, na ktoré si spomínali.

Počas roka som pomohla mnohým, rovnako ako niektorí pomohli mne. Lebo presne to je život v súvislostiach, nielen brať, ale aj dávať. A ja som dávala veľa. Dalito ma však naučilo aj to, že celý svet jednoducho zachrániť nemôžete. Môžete sa o to pokúsiť, ale musíte byť pripravení, že väčšina vás  aj tak zožerie.

Ostali a pribudli však takí, ktorí sa mojou súčasťou stali na celý život. Aj keď už spolu nebudeme, nikdy im nezabudnem, akí v najťažších časoch boli, ako sa správali. Vždy sa budem už pred nimi skláňať s hlbokou úctou a vďakou, že to so mnou DALI aj v najhoršom, že sa nesťažovali, chápali, vnímali, žili život v súvislostiach a žijú ho ďalej. Lebo to majú jednoducho v sebe.

Vďaka Dalito som takých nových ľudí spoznala, zopár ostalo aj pôvodných, a uvedomila som si, že to naozaj na tom našom krásnom smutnom Slovensku nie je až také zlé. Že tú žijú naozaj aj výnimoční ľudia, ktorí jednoducho žijú život v súvislostiach a chápu…

Ozaj, už som písala o tom, ako som počas tohto roku zistila, ako vedia byť mnohí neuveriteľne leniví? Nie? Nevadí, nabudúce….

Dalito ma naučilo veľa. Najviac to, že je stále okolo mňa dosť ľudí, kvôli ktorým sa môžete usmievať. Napríklad aj pri komunikácii s podnikateľom, ktorý vám povie: „Pre 10 tisíc eur by som ani z postele nevstal“. To bola totiž suma, ktorú som potrebovala získať pre ďalší chod redakcie. Nie pre mňa, na moju mzdu, nevyplácam si ju, ale pre spolupracovníkov a na tie šeky.


No nahnevali by ste sa na takéto podnikateľa? Ja nie a smejem sa z neho doteraz, zo sľúbenej pomoci je dodnes jedno veľké…  😊 Samozrejme, ako som ešte predtým vedela, tak som mu  nezištne aj pomohla. No nezasmejte sa na tom. 😊 Aj to je „život v súvislostiach“ na Slovensku.

Otvorila som si svoj prvý stĺpček pre Dalito a prečítala som si riadky, ktoré som uverejnila 14. septembra 2017. Presne pred rokom. Keď som ešte netušila čo ma a s kým čaká. Tak som to len narýchlo prebehla: Má titulok : Už sa mi nechce nikomu nič dokazovať

  • Chceme ukázať, že jedno zo základných pravidiel úspechu je, že vlastný úspech či neúspech je vo vás a nie v druhých. Po roku viem, že toto ešte bude veľmi dlhá cesta, veľmi dlhá, pretože takýchto ľudí, čo to chápu je zatiaľ veľmi málo. Ale sú a nádej umiera posledná.
  • Nemusím už ani tolerovať narážky frustrovaných ľudí, že to ja nepochopím, lebo sa mám dobre! Nemusím, ale stále ma to zabolí.
  • O schopných, normálnych a úspešných sa málo píše, čím je málo inšpirácie, a tým viac spoločnosť prepadá do frustrácie. Ľudí veľmi takýto ľudia nezaujímajú, letí bulvár a kauzy.
  • Našou misiou je byť aj zdrojom životných skúseností. Je málo ľudí, ktorých to zaujíma.
  • Obklopila som sa ľuďmi, ktorí chápu, že za každým lepším autom alebo dovolenkou nemusí byť automaticky „zlodejina.“ To som si len myslela, ostalo len minimum pracovitých.
  • Nemôžem sa už pozerať na to, ako väčšina závidí len konečnú výhru. No musím sa na to pozerať aj ďalej, okrem toho, že moja výhra, okrem môjho manžela a dcéry, je ešte veľmi vzdialená.
  • Budete sa možno pýtať samých seba, kde som urobil/la chybu?! No, neviem si dnes celkom dobre predstaviť, či taký ešte niekto žije.
  • A keď sa po rokoch tvrdej práce úspech dostaví, nastúpi závisť. A bude to tak aj ďalej.
  • Demokracia je naozaj krásna a inšpiratívna. Umožňuje žiť tak, ako si zaslúžime. Demokraciu si zatiaľ zaslúži len menšina.
  • Demokracia totiž nie je len o právach, ale v prvom rade o povinnostiach a zodpovednosti k sebe samým. Toto chápe len minimum.
  • Áno, mám strach, veľký strach, že rodinu zruinujem, ale aj dostatok energie na tvrdú prácu, ktorá musí  priniesť ovocie tak, ako sa mi to v mojom doterajšom pracovnom živote často potvrdilo. No po roku už viem, že takto to funguje možno tak pri zamestnancoch, nie však podnikateľoch.  Ale na potraviny doma stále máme.

Vďaka DALITO, že si, vďaka Daliťáci, že ste ostali, bude to ešte dlhá cesta, ale ja z bojiska neodchádzam. Niekedy ma to aj štve, že neviem prehrávať, lebo táto moja časť povahy je naozaj dosť vyčerpávajúca pre môj organizmus.  Keď tie zápästia a ramená z toľkého písania stále neodpúchajú… No nebude to také ľahké drahá …

EŠTE RAZ, VĎAKA VÁM NAŠI ČITATELIA, VĎAKA VÁM KLIENTI, VĎAKA VÁM, ŽE STE!

P.S. Eugen Korda, mali ste veľkú pravdu! Veľkú!!! DALITO má rok a mňa ide šľak trafiť!

Môže vás zaujať: 

Už sa mi nechce nikomu nič dokazovať



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *