Dámy, nielen varecha…
Pozerám si fotky s babami na ulici s varechami v ruke. Sú zlaté. Ale varechy? Asi medzi ne nepatrím, lebo som ju v ruke nemala ani nepamätám. Viac mi chutí, keď mi dobré jedlo niekto prinesie pred nos.
Asi nie som klasická žena. Ale symbol samozrejme chápem, baby to robia dobre a bojujú za správnu vec. Záborská je nebezpečná žena, ktorá v 21. storočí nemá so svojimi názormi z prvotnopospolnej spoločnosti čo hľadať. Všetky varechové aktivity podporujem, z domu však nevyleziem.
Pozerám videá s dámami, ktoré non-stop čítajú Ústavu SR pred parlamentom. Výborný nápad! Zlaté sú aj s vážnou tvárou. Však zvrátený návrh Záborskej vážny je a treba naň upozorniť, že minimálne v európskom priestore nemá miesto (ani parlament). Baby sú podarené a miestami by som chcela byť pri nich. Aspoň čaj im priniesť. Všetky ich aktivity podporujem, z domu však nevyleziem. Aj keď to robia dobre a bojujú za správnu vec dopredu. Nie však vždy…
Ženské práva iba občas
Asi aj ženy na Slovensku žijú iba tak, ako si zaslúžia. Aj ja, lebo som nevyliezla z domu. Ale naozaj? Varechu v ruke som predsa nedržala mesiace, som vôbec ešte žena? Ani ten správny počet detí som nevynosila…
Len rozmýšľam, kde boli aktivistky za ženské práva, keď politici pri odchode do dôchodku rozdelili ženy podľa počtu vynosených detí ako nosnice? Prečo som sa na aktivistky s varechami nepozerala aj v čase, keď parlament schválil pravidlo, že bezdetné ženy a tie, ktoré nevrhli správny počet detí, majú nárok na dôchodok až po smrti? Či to už nie je diskriminácia, „len pošliapanie dôstojnosti“?
Tak asi teda medzi ženy nepatrím. Nerozumiem však potom tomu, prečo ma pri každom nedonosenom dieťati hospitalizovali v ohrozením života na gynekologicko-pôrodnom oddelení. Čo už. Možno práve preto, že tú varechu držím v ruke iba občas. Iba celý život pracujem tak veľa, že sa toho dôchodku aj tak ani nedožijem. Bojovníčky za ženské práva, nezabudli sme nejako vyraziť do ulíc aj pri selektovaní žien podľa počtu „vrhov“?
Možno raz
Áno, mohla som na to upozorniť v uliciach sama. Ale neurobila som to, pretože to nikoho nezaujímalo a poslanci zákon schválili. Nejako som sa už naučila v živote bojovať sama. A možno sa ešte niekedy pridám k aktivistkám, ktoré nevyrazia do ulíc, len ak sa ich to priamo dotýka. Ale miesto varechy budem v ruke držať zápočtový list do dôchodku, ale pravdepodobne ma už niekto bude tlačiť na vozíku. Čo už, dôležité je, že sa taký ešte vtedy nájde.
Ženy všetkých krajín dajme to spolu a spojme sa! Alebo aspoň aktivistky. S varechami aj bez! A nielen proti Záborskej a v čase, keď sa nás to týka… Dobre, zoberiem potom možno do rúk aj tú varechu. Neviem síce ako sa na ulici „varechuje“, ale učím sa rýchlo, ak budú ženy “varechovať” pri každej diskriminácii žien. O diskriminácii ako hrom a pošliapaní dôstojnosti bezdetných žien a matiek jedného dieťaťa totiž politici už rozhodli bez aktivistiek aj “varechovania”. A vlastne, prečo mužov neposielajú do dôchodku podľa kvality ich spermií?
(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)