Denník zdeptanej matky: Najväčší žúr aj najväčší „sekáč“ v Európe (9. časť)
Viete, kedy sa naozaj začína dospelosť? Podľa mojej dcéry je to v okamihu, keď získate vernostnú kartičku nejakého supermarketu a potom číhate na potraviny v zľavách. Lebo nič nepoteší dušu dospeláka tak, ako dve avokáda za cenu jedného. O to viac, keď tým dospelákom je vysokoškolák študujúci v zahraničí…
Ak holandskí dôchodcovia poľujú na zľavy tak ako naši, majú silnú konkurenciu. Keď si spomínate, ako si vo filme Slnko, seno, jahody… posúvali babky klebety, podobne si študáci podávajú informácie o zlacnených jahodách, cestovinách či jogurtoch. Vrcholom blaha je dostať sa k zlacnenému lososovi. Dokonca až takým vrcholom, že sa pri tom hravo zabudne na fakt, že v internátnej kuchyni nie je rúra, iba mikrovlnka. „Ešteže losos sa dá opiecť aj na panvici. Tú sme kúpili v sekáči za jedno euro,“ zvestuje mi dcéra.
Inak toto sa mi nesmierne páči, že neďaleko internátu je second hand šitý presne pre potreby študentov. Všetci vysokoškoláci z cudziny pobudnú v mestečku len nejaký čas – kým dostanú titul bakalára či magistra. Potom sa posunú inam, niektorí „len“ do susedného štátu, no mnohí aj na druhý koniec zemegule. Verte mi, nikto nebude hore-dole teperiť sušiak na bielizeň, smetný kôš, lopatku s metlou, vešiak a kopec ďalších vecí, ktoré však na internátnej izbe potrebujú a nie sú jej bežnou súčasťou. A kupovať všetko nové na začiatku štúdia a na jeho konci to vyhadzovať do koša? Hlúposť! Presne na toto je sekáč, v ktorom prváci nájdu všetko za pár drobných a absolventi to tam zas môžu predať. Takto si ja predstavujem šetrenie životného prostredia aj rodičovskej peňaženky.
Narodeniny kráľa = jedna veľká párty pre „poddaných“
Mimochodom, Holanďania „sekáčový“ nákup a predaj zjavne milujú. Veď je súčasťou aj ich najväčšieho sviatku, tzv. King’s day, teda Dňa kráľa. Oslavuje sa 27. apríla , v deň narodenín kráľa, a hovorí sa o ňom ako o najväčšom happeningu v Európe. Na námestiach znie hudba, ľudia sa bavia, piknikujú v parkoch, veľa pijú. Hlavné je mať na sebe niečo oranžové – či už je to tričko, parochňa alebo tvár namaľovaná na oranžovo.
Moja dcéra to zhodnotila tak, že všade je priveľa opitých ľudí, hrozne hlasná hudba a tlačenica. No a na každom kroku sú výpredaje. „Holanďania upracú garáže a ponúkajú staré krámy za pár drobných,“ zvestovala mi nie veľmi nadšene. Keď cestovky lákajú do Amsterdamu na King’s day turistov, opisujú to úplne inak. Z jej slov mi to znelo čosi ako niekdajšie naše prvomájové veselice v bratislavskom lunaparku. Tuším sa tam o rok vyberiem…
Hon na prenájmy
Okrem toho v tieto dni sa v Holandsku začal hon na prenájmy a budúcoroční prváci sa zároveň snažia dostať k internátnym izbám. Vôbec to nie je ľahké. Ubytovanie na internáte dostanú v Holandsku len prváci, aj to nie všetci. Študentov je totiž viac, než voľných ubytovacích kapacít. Aby sa človek dostal k internátnej izbe, musí mať rýchle prsty v okamihu, keď sa spustí online prihlasovanie a na účte pripravenú sumu za dva mesiace študentského bývania. Keď sa mu totiž podarí zarezervovať si včas internátnu izbu (tak do hodinky sú všetky rozchytané – čo vám poviem, je to drsnejšie ako akcia na maslo v Lidli), má 24 hodín na to, aby zaplatil „rezervačný poplatok“. Až potom má istotu, že počas prvého roka štúdia bude mať kde bývať. Ten „rezervačný poplatok“ je vlastne suma za bývanie počas tohto augusta a budúcoročného júla. Teda v čase, keď na internáte vlastne študenti ani nie sú. Dobre vymyslené, nie? Vždy keď si na to spomeniem, mám chuť tomuto nápadu zatlieskať. Pravda, keby to nešlo z mojej peňaženky… Na druhej strane možno aj vďaka tomu sú tie internáty čisté a bez švábov, čo sa o našich intrákoch veľmi povedať nedá.
Stan ako otužovanie
V každom prípade najneskôr po prvom ročníku čaká študentov sťahovanie do prenájmu. (Teda niektorí ho absolvujú aj v prváku, keď nemajú to šťastie, že sa im ujde internát… ) Poviem vám, prenájom je v holandských študentských mestečkách celkom dobrý kšeft. Občas študenti natrafia aj na podvodníkov, ktorí ich ošklbú o peniaze. Ďalší sa dostanú k špinavým bytom za drahé peniaze a každoročne sú aj takí, ktorí ubytovanie jednoducho vôbec nezoženú a musia to zabaliť. „To máš ako v tej škôlkarskej hre, keď detičky chodia okolo voľných stoličiek a kto si na povel včas nesadne, vypadáva z kola von,“ vysvetľovala mi pred rokom dcéra. Tak snáď sa jej s kamarátkami podarí vhodný bytík ukoristiť. Inak sa môžu začať otužovať, aby to budúci rok ustáli v nejakom stane. Hoci na druhej strane, keď si vezmem, že dnes ma jej internátna izba stojí 540 eur mesačne, čistá úspora 5400 eur za rok bývania v stane znie viac ako lákavo…
(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)