Dnes sa budú M. R. Štefánikovi klaňať, čo by im tak asi ako zahraničný Slovák povedal

Dalito.sk/Predseda vlády SR Igor Matovič (OĽaNO) kladie veniec na Petříne v Prahe pred sochu M. R. Štefánika/foto: ÚV SR

Slovensko dnes čakajú významné oslavy. Oslavy na najvyššej úrovni pri príležitosti 140. výročia narodenia generála M. R. Štefánika aj v Košariskách.

Tlačové kancelárie prezidentky, predsedu NR SR aj predsedu vlády už niekoľko dní oznamujú bohatý program najvyšších hláv štátu od osláv pred rodný dom M. R. Štefánika až po prehliadku v trojici jeho múzea.

Áno, Slovensko si dnes pripomína významné výročie nenahraditeľného Slováka pre národ, ktorý žil, pracoval aj zomrel na cestách, prevažne i za slovenským hranicami. Pre Slovensko urobil ďaleko viac, ako prevažná väčšina novodobých politikov, ktorí sa tvárili, že všetko čo robia, robia pre blaho národa a krajiny.

M. R. Štefánika dokázal pre Slovensko urobiť najviac práve za hranicami. V zahraničí, kde dostal veľké množstvo možností urobiť pre Slovensko maximum, viac ako doma.

Klaňať sa mu dnes budú všetci, spomínať jeho meno v najväčších superlatívoch, ktoré si zaslúži. Aj tí, ktorí sa počas prvej vlny koronavírusu podpísali o najväčšie rozdelenie slovenského národa v novodobých dejinách. Aj tí, ktorí sa o zahraničných Slovákoch počas pandémie vyjadrovali ako o „štekajúcich psoch za plotom“, nedôstojne ako o príšelcoch, repatriantoch, navrátilcoch, pendleroch, pliage a neviem ešte čo. Ako o tých, ktorí si „chodia na Slovensko dávať robiť iba zuby“ (akoby zadarmo) a tých, ktorých dodnes držia izolovaných od svojich rodín a pri počte testovaných za posledný deň, 24 osôb, sa tvária, že testy pre nával nemôžu robiť skôr ako do 10 či 12 dní.

Rozmýšľam, čo by na to dnes povedal taký zahraničný Slovák M. R. Štefánik. Či by aj on patril medzi „štekajúcich psov za plotom“ a aj či by jeho spoluobčania posielali na sociálnych sieťach (ak by vtedy existovali) počas koronavírusu do plynu.

Či by aj jeho srdcervúce prosby o pomoc dostať sa domov k najbližším ignorovala prezidentka, či by na neho ukazoval prstom bývalý predseda vlády Peter Pellegrini a súčasný Matovič sa k nemu pridal a odkázal mu, že je len štekajúci pes za plotom a predseda NR SR Kollár im pritom výdatne tlieskal za burácania slovenského davu občanov.

Pod jedným z mojich zamyslení mi istá Katka alias Virgin02 napísala: „Pani Lucia. Tu krivdu ktoru ste pocitili na vlastnej kozi uz velmi dlho vracate. Sira, ktoru chrlite od doby, co sa vam stala krivda, zavana pomstychtivostou. Rada som mala vase blogy, ale toto uz nie.“

To, na čo som mesiace počas pandémie poukazovala sa predsa nestalo len mne, aj keď som sa deportácii do štátneho karanténneho tábora vyhla. To, čo však zasielali Slováci zo zahraničia do redakcie a čo sme zverejňovali, na to som sa predsa nemohla len tak pozerať systémom „delete“.  Práve naopak, práve to, že mi tak na budúcnosti Slovenska záleží, nemôžem sa predsa tváriť, že sa nič nestalo, mávnuť rukou a dovi-dopo veď už sa to stalo a “dávno”. To je naozaj podľa niekoho normálne a správne? Tak potom zabudnime aj na fašizmus, veď aj to už bolo dávno, či?

Myslím si, že ľahostajnosť je to, čo v rozkvete demokracie Slovensko devastuje systémom jeden krok vpred, dva dozadu. Hrozné je to, že na Slovensku žijú ešte aj v 21. storočí ľudia, ktorým je úplne jedno, že sa stala neprávosť pri ľudských právach iným, a je im to úplne jedno, však „už sa to stalo, zabudnime”.

Nie je to desivé, že ešte aj dnes ľudia vôbec nechápu, že nabudúce sa to môže stať im? Na Ústavnom súde SR je už takmer 30 sťažností na porušenie ľudských práv, aj oni len šíria síru a nenávisť?

V normálnom ľudskom svete, ak sa deje krivda iným, týka sa aj mňa. To, čo Slovensko predviedlo pri štátnych táboroch, sa dialo pred 78 rokmi na Slovensku. Začalo to Slovensko a vo februári na to upozornil preživší koncentračného tábora. Ako sa zlo šíri vždy nenápadne a ako nad ním ľudia len tak mávnu rukou a aké to je nebezpečné. Aj on, keď sa prihováral mladej generácii, iba 76 rokov šíri nenávisť a síru, lebo však už to bolo dávno?

Škoda, že už nikdy nezistím, čo by si o tom, čo napáchali na spoluobčanoch naši politici počas prvej vlny pandémie COVID-19, pomyslel M. R. Štefánik. A možno by dostal výnimku cez hranice bez covid testu ako aj slovenskí diplomati či hokejisti NHL…

Kto Slovensko naozaj miluje, neostane voči nemu chladný ani za hranicami, naopak. Nevedomosť totiž nebolí, bolia skúsenosti a rozhľadenosť.

https://www.dalito.sk/volby-zo-zahranicia-stefanik-sa-musi-v-hrobe-obracat/