Stĺpčeky

Dobré ráno, Amerika

Keď napadli americký senát  vo Washingtone, bola som v bezpečí v Nórsku pri deťoch. Bola už noc a domácnosť spala. Písala som si s pánom analytikom Richardom Kollárom. Len tak o dianí doma a v Nórsku. Zrazu napísal, že sleduje prevrat v USA. A že všetko ostatné je v tejto chvíli nepodstatné.

Nerozumela som mu. Akoby som to prehodila cez plece s tým, že oni si s tým poradia. Vôbec mi to v prvej minúte nedoplo. Až neskôr, keď ma nasmeroval na prvé fotografie zo senátu, na ktorých stáli zruinovaní zúfalci a skrachované násilnícke  existencie, ktoré vtrhli do Capitolu, srdca americkej demokracie, som pocítila zdesenie, že už nič nebude ako kedysi. Že ak napadli demokraciu v USA, aký veľký problém to bude pre niekoho pomýleného v EÚ, ktorá je nositeľkou Nobelovej ceny za mier? A aký veľký na Slovensku, ktorého „spoločenstvo“ prežíva podobné rozdelenie ako USA? Devastanti to dokázali v krajine, ktorá mojej rodine veľa dala, presne podľa jej jasných pravidiel, ak naozaj na sebe pracuješ, dokážeš veľa.

‘You Get What You Give’


Rovnako ako rešpektovaný analytik Richard Kollár, Slovák, ktorému umožnila táto krajina šesť rokov sa vzdelávať, aby potom skúsenosti priniesol na Slovensko, ktoré takých múdrych ľudí veľmi potrebuje!

Rovnako ako mojej dcére, ktorej  nespochybniteľné vzdelanie nedarovalo USA len tak, ale musela si ho tvrdo vybojovať prístupom k životu už odmalička.

Nikdy nezabudnem na slová prezidenta univerzity počas promócií na Floride. Mladých oslovil, že sú všetci výnimoční a že ich krajina potrebuje. Nie priemerných, ale výnimočných. Inak sa nemôže posunúť vpred. Nech si užijú promočnú noc a potom sa rozletia do sveta získavať skúsenosti. Až potom sa vrátili domov, aby ich implementovali v krajine, ktorá ich potrebuje. Aby sa vrátili do regiónov a využili všetko, čo sa vo svete naučili. A nech v tom svete nosia tričká s logami univerzity, aby bolo jasné, kde sa takí výnimoční vzdelávali. Bola som na dcéru hrdá.  


Amerika dala našej rodine neuveriteľné možnosti. Áno, aj ona nie je dokonalá, ako povedal nový prezident USA Joe Biden, ale nám, rodičom, umožnila aj vďaka cieľavedomosti dcéry veľa. Najmä pokoj v duši, že sme pre ňu urobili maximum a ona pre svoju budúcnosť tiež. Okrem toho,  aj s najlepším človekom života som sa spoznala práve v jednej z najvplyvnejších amerických firiem sveta.  

Súhlasím, aj demokracia v USA je krehká. Napriek tomu prajem ich obyvateľom len to najlepšie. Lebo viem, že tam žijú rovnakí ľudia ako na Slovensku. So svojimi starosťami aj šťastím. A garantujem vám, oveľa ťažšie ako na Slovensku, lebo tam im naozaj nikto nič len tak nikdy nedal a ani nedá.

Verím, že nový prezident opäť spojí všetkých obyvateľov USA, aby ich už nenávisť a extrémizmus nikdy nerozdeľovali tak, ako to dokázal Trump. Tak veľmi to potrebujeme aj my na Slovensku…


Aj pre mňa je americký národ mimoriadne odvážny, neúnavný, ale aj optimistický a prajný. Iný ho z osobných návštev nepoznám.

Možno neviete, ale bez neho by sme nemali ani mimoriadne vážených profesorov, vedcov, ekonómov, lekárov… Nemali by sme ani jedinečné Detské kardiocentrum, ktoré založili v Bratislave práve Američania a ktoré už dnes patrí medzi špičkové svetové pracoviská. A možno by nebolo ani nezávislého Československa.

Držím Spojeným štátom americkým  palce. Mám tam množstvo známych aj zo Slovenska. Pracujú na viac či menej významných pozíciách, o ktorých mohli doma len snívať. Bohužiaľ, podmienky a šancu dostali až tam. Ale viem, že aj odtiaľ pomáhajú aj nám a raz sa mnohí z nich vrátia.


Nech si tam za „mlákou“ už nikto nedovolí siahnuť na krehkú demokraciu, ktorú si musíme stále strážiť. A nemôžu na to zabúdať žiadni politici, ani slovenskí.

Pri inaugurácii nového amerického prezidenta som si spomenula na moju najobľúbenejšiu filmovú myšlienku všetkých čias. Pri sfilmovanej skutočnej udalosti kauzy Valerie Plame Wilsonovej ma mimoriadne oslovil tento úryvok. Škoda, že podľa toho nežijeme aj na Slovensku:

„Manipulácia zaberá. Nikto z nás nevie pravdu. To čo politici páchajú je vedené proti občanom, nám všetkým. Či už vás niečo naštvalo, či sa cítite podvedení, robte s tým niečo.

Keď Benjamin Franklin vychádzal s „declaration of independence“ 1776, pristúpila k nemu žena z ulice a spýtala sa: „Pán Franklin , aký druh vlády ste nám zanechali?“ A on odpovedal: „Republiku madam, ak si ju udržíte.“ Zodpovednosť za každú krajinu (aj Slovensko) nemá v rukách pár privilegovaných, ale my. Ostaneme silní a v bezpečí pred tyraniou, len ak si každý z nás uvedomí, čo je jeho povinnosť ako občana. Či už je to napríklad upozornenie na dieru v chodníku, alebo až po evidentné lži v prezidentovom prejave. Hovorme, klaďme im otázky, žiadajte od nich pravdu. Demokracia nie je niečo čo sa dá kúpiť za lacný peniaz a my v tej demokracii žijeme a ak urobíme čo máme, budú v nej žiť aj naše deti.“

Dobrá ráno, Amerika. Dobré ráno, Slovensko. Nech sa všetko zlé na dobré obráti! Washingtonská deklarácia bola aj zásadným dokumentom, ktorý viedol k vzniku nezávislého Československa.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *