Stĺpčeky

Dobré ráno! Zobudili sme sa v „nefunkčnom“ štáte, bez ústavného súdu

To, čo sa práve odohráva na našej politickej scéne v súvislosti s voľbou ústavných sudcov už naozaj nemá obdobu. Celých 12 rokov naša vláda vie, že príde deň, kedy sa skončí mandát deviatim z trinástich sudcov ústavného súdu, a že bude potrebné zvoliť jeho nových členov.

Ústavný súd je základným ústavným orgánom Slovenskej republiky, základným ochrancom práv a slobôd ľudí na Slovensku a jeho riadne fungovanie je nevyhnutným pre udržanie demokratických procesov v krajine. Napriek tomu sa stalo to, čo by sme nepredpokladali ani pri najhorších scenároch. Naša vláda ich nezvolila a zlyhala v jednej z jej základných povinností a v schopnosti zodpovedne a poctivo spravovať štát.

V sobotu 16. februára 2019 vyprší funkčné obdobie deviatim sudcom ústavného súdu. Na to, aby mohol súd prijímať plenárne rozhodnutia, potrebuje mať aspoň sedem členov.


Bolo preto dôležité, aby sa do tohto termínu vybrali aspoň nevyhnutní traja, no v ideálnom prípade osemnásti vhodní kandidáti, z ktorých prezident vymenuje potrebných deväť.

Žiaľ, aj napriek opakovanému hlasovaniu o kandidátoch na ústavných sudcov poslanci pre úmyselné prieťahy a vedomé mareniu celého procesu do požadovaného termínu, nevybrali ani jedného kandidáta.

Ústavný súd v Košiciach/foto: Igor Kucej

Na ústavnom súde tak ostanú štyria sudcovia, čím sa súd stáva nefunkčným. A tak namiesto neustáleho zvyšovania kvality tohto dôležitého súdu, poslanci v našom parlamente dopustili ohrozenie jeho základnej existencie. Vedomým a beztrestným ignorovaním svojej práce. Ktokoľvek z nás by takýmto spôsobom pristupoval k práci, vyhodili by ho z práce.

Za celým týmto dôkladne premysleným, sebeckým a populistickým dielom, maximálne nezodpovedným voči ľuďom a štátu, stojí Róbert Fico – poslanec, predseda strany SMER-SD a bývalý premiér našej republiky. Človek, často spájaný s korupciou a vážnymi kauzami popretkávanou politickou minulosťou, ktorý sa ako jeden z kandidátov všemožne snaží vtesnať do radov ústavných sudcov a zabezpečiť si tak  imunitu a vplyv na najbližších 12 rokov svojho funkčného obdobia.

Jeho zúfalá snaha a žalostne prehnaná ambícia stať sa predsedom ústavného súdu je pre neho tak existenčne dôležitá, že sa bez štipky súdnosti, slušnosti či morálky načisto v priamom prenose znemožnil.

A znemožnil aj svojich straníckych kolegov, rozhádal koaličných partnerov, poškodil povesť všetkých právnikov a ostatných kandidátov. Zlyhal ako politik, vysoký predstaviteľ štátu, ako právnik a aj ako človek. A stiahol so sebou celú svoju koaličnú družinu. Vysmial sa všetkým ľuďom, ktorým opäť dokázal, že jeho osobné záujmy sú tak ako aj vždy boli, nadradené záujmom štátu.


Celé divadlo okolo jeho kandidatúry, nekonečné dokladanie a preukazovanie jeho právnickej (ne)praxe, účelové odmietanie verejnej voľby kandidátov a veľmi dobre premyslené stiahnutie svojej kandidatúry, je jednou z najúbohejších politických frašiek, ktorých sa tento podľa mňa frustrovaný, zakomplexovaný a načisto vyhorený politik za svojho pôsobenia dopustil.

Smutné je, že tento vyhrotený stav v štáte, ktorým sa práve popreli základné piliere demokracie, ostane nepotrestaný. Nik zaňho, tak ako vždy, neponesie zodpovednosť a nik ani nevyvodí dôsledky. Ideme ďalej, však čo, stalo sa. Nejako bolo, nejako bude.

Ešte smutnejší je fakt, že toto divadlo ešte zďaleka nie je dohraté. Ďalšie kolo volieb do ústavného súdu bude 26. marca. Vtedy už zrejme bude všetko inak.

Možno už bude zvolený nový prezident, ktorý na rozdiel od tohto súčasného, nemusí Ficovi stáť v ceste. A ak bude tým „správnym“ spojencom SMER-u, stane sa to, čo už mnohí tušíme. Vymenuje Róberta Fica za predsedu ústavného súdu. A Róbertovi vyjde ďalší jeho strategický plán, ktorý si vždy precízne pripraví a dôsledne ho naplní. Nech to stojí čo to stojí.

16. marec – deň volieb prezidenta – bude skutočne dôležitým dňom a bude naozaj potrebné, aby sme išli voliť. Je to opäť ten ojedinelý čas, kedy môžeme aspoň trochu potiahnuť povrázkom či zamiešať karty vo vopred dobre premyslenej politickej hre.

Poznáme kandidátov, vieme si naštudovať ich politickú históriu a urobiť si na nich urobiť  vlastný názor. Dnes už nie je ťažké pospájať si súvislosti a vyskladať si mozaiku ich osobnosti a charakteru.

Tak poďme voliť a využiť svoj vplyv a moc zasahovať do tvorby politiky, ktorá zase svojim pôsobením vplýva na nás.


Nech sa nenaplnia múdre slová Platóna, ktorý raz dávno povedal: „Nakoniec vám budú vládnuť tí najneschopnejší z vás. To je trestom za neochotu podieľať sa na politike“.

Dobré ráno! Zobudili sme sa v „nefunkčnom“ štáte, bez ústavného súdu…

Pozn. redakcie: Ak ste našli v texte chybu alebo preklep, upozornite nás na to na redakcia@dalito.sk. Ďakujeme.

Môže vás zaujať:

Prídu Danko, Glváč a Fico o advokátsku prax?

 



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *