Šport

Dojímavá rozlúčka s kariérou Kuzminovej

Rozlúčka 34-ročnej slovenskej biatlonistky Anastasie Kuzminovej s kariérou bola v Holmenkollene dojímavá. Hľadali sa trefné výrazy, ktoré by hviezdu svetového biatlonu výstižne charakterizovali. Pre samotný slovenský šport to bude obrovská a nenahraditeľná strata, znelo konštatovanie, ktoré sa najviac v areáli vyslovovalo.

Šesťnásobná medailistka na ZOH, trojnásobná na MS, trikrát zlatá pod olympijskými kruhmi, svetová šampiónka, s takouto vizitkou vošla do sŕdc každého jedného fanúšika. V Holmenkollene sa na tému ‘rozlúčka osobnosti’ po víťazných a strelecky dokonalých stíhacích pretekoch rozhovorili viacerí a zhodne Nasťu aj opisovali ako nezabudnuteľnú športovkyňu.

„Aká veľká diera po odchode Nasti zostane, no asi taká veľká, akými boli jej výsledky v kariére,“ zamyslel sa úspešný olympionik a bývalý športový strelec Jozef Gönci.


„Také výsledky dosiahlo veľmi málo športovcov, veľmi jej to prajem, pretože priniesla úžasné príbehy do slovenského športu. Zaujala ma pozitívnym náhľadom, stala sa vzorom. Taký by mal byť ambasádor slovenského športu, mali by sme sa o ňu opierať, nielen v metodike, ale v celkovom prístupe. Nasťa je jednoducho naša, treba sa pri jej úspechoch zastaviť a naplno si ich užiť. Čo povedala, to aj naplnila, chcela titul majsterky sveta, chcela dvadsať terčov zložiť a ona to dokázala, v tom je veľkosť športovca.“

Jozef Gönci, teraz už štátny tajomník pre šport MŠVVaŠ SR, spomenul aj všednosť, akou vníma verejnosť športovcov pri ich častejších úspechoch.

„Až v budúcnosti sa naplno ocení všetko, čo dokázala, preto si treba pamätať už teraz všetko, čo sa tu deje. Ja si myslím, napriek jej lúčeniu s kariérou, že sme ju ako športovca nestratili, hlavne jej potenciál športového odborníka. Len treba nájsť spôsob, ako ju zaradíme do systému s jasnou rolou ambasádorky.“

Člen exekutívy Medzinárodnej biatlonovej únie (IBU) Ivor Lehoťan taktiež zdôraznil naplnenie Nastinho sna.

„Všetko, čo si povedala, to v športovej kariére splnila. Je to príbeh, ktorý sa nezmazateľne zapísal do histórie slovenského športu, myslím si, že je najsilnejší, aký sme v ňom zažili. A to, čo ukázala, keď v stíhacích pretekoch trafila všetkých 20 terčov, bolo unikátne. Nemal som vôbec pochybnosť, že sa jej to podarí, aj keď emócia spájajúca sa s olympiádou v Pjongčangu a s posledným výstrelom v masse tam bola. Teraz trafila presný stred, bolo to úžasné. Hneď nám gratuloval prezident IBU Olle Dahlin a aj ocenil, ako sme si tento okamih načasovali a že sem prišla aj naša silná funkcionárska delegácia.“

V pravú chvíľu na pravom mieste, keď celý biatlonový svet v Holmenkollene počas finále Svetového pohára zdravo závidel Slovensku Anastasiu Kuzminovú, sa ocitol aj prezident Slovenského olympijského a športového výboru Anton Siekel.  


„Úžasné preteky, za mňa jedna veľká gratulácia,“ povedal pod dojmom dominantného víťazstva Nasti v stíhacích pretekoch.

„Z jej splneného sna máme úžasné zážitky. Aj rozmýšľam nad vhodnými slovami, aby som vystihol, čo urobila pre slovenský šport a našu krajinu. Našli sme napokon jeden veľa hovoriaci výraz ‘príbeh’. Bol to naozaj príbeh športovca, kariéry popretkávanej nielen úspechmi, ale aj kapitolami, ako ich dosahovala a ako si šla za svojím cieľom. Často sa zmieňovala o tom poslednom, že chce trafiť 20 terčov v pretekoch, aj ten si splnila, takže krása. Ani by som nerozvádzal, či ju možno v budúcnosti nejako nahradiť. Jej prínos je pozoruhodný, naďalej zostane našou športovkyňou, dúfam, že s prácou v prospech biatlonu a celého športu.“

Prezident Slovenského zväzu biatlonu Tomáš Fusko sa pri dekorovaní Anastasie Kuzminovej pod slávnym mostíkom v Holmenkollene tešil hlavne z jej splneného streleckého sna.

„Štyri nuly zastrieľať a ešte pri takej dominancii je niečo výnimočné. Som z nej unesený, z jej famózneho výkonu. Radujeme sa všetci, nerozmýšľame, neuvažujeme vôbec o nejakej rozlúčke, len skloňujeme slovíčko paráda. Pri stíhačke ranu na posledný stojkový terč trochu odložila, no vycentrovala ju tak, že by aj ten menší, ležkový, trafila.“

Juraj Sanitra, dnes hlavný tréner mužskej reprezentácie Ukrajiny, bol jeden zo strojcov výnimočnosti Anastasie Kuzminovej, či už v samých začiatkoch, alebo na ZOH.

„Vyplnila si ďalší sen a streľba v stíhacích pretekoch v takom počasí bola vynikajúca. Bola sebavedomá, rytmická, k tomu niet čo dodať, jednoducho ukážka veľkej školy šampióna. Spomínam si na začiatok jej kariéry, keď už ruskí tréneri tvrdili, že nikdy nebude vedieť strieľať. Bola to výzva presvedčiť, že to nie je pravda. Nie je to síce typ biatlonistky, ktorá by vedela v každých pretekoch presne triafať, ale pri plnej koncentrácii a naladenosti to dokáže, niekoľkokrát v kariére sa to aj potvrdilo.“

Lúčenie Anastasie Kuzminovej vyvolalo aj u Juraja Sanitru silné spomienky.


„Nastala chvíľa, keď sa tým najvhodnejším spôsobom ponúka čas na odchod a plne ho schvaľujem. Poznám jej argumenty prečo, dosiahla vysokú úroveň, a to je najsprávnejší moment, aby odišla so cťou a veľkou slávou. Športu venovala veľa a teraz sa pokojne môže venovať svojmu ďalšiemu životu. Ja som s ňou zažil veľa, stále sme v priateľskom a dobrom kontakte, čelili sme aj ťažkým chvíľam, no určite viac budeme spomínať na krásne úspechy, predovšetkým olympijské, ktoré sme spolu oslavovali. Želám jej, aby sa jej aj v živote darilo tak, ako v športe.“

A aké vlastnosti u Nasti najviac imponujú? Juraj Sanitra: „Bola skromná, pracovitá, cieľavedomá, a tým je povedané všetko.“

Slovenská biatlonistka Anastasia Kuzminová nadchla nórsky Holmenkollen 23. marca 2019 v stíhacích pretekoch 9. finálového kola Svetového pohára. Ovácie nemali konca a obdiv pri jej víťazstve bol bezhraničný.

Nasťa vďačne kývala divákom a roztvárala biatlonovú náruč. V nedeľu sa lúči s kariérou, no už v sobotu si naplnila ďalší veľký sen, zvládnuť 20 výstrelov s presným zásahom do terča.

„Nemôžem povedať, že by som bola nejaká vyšťavená, trať bola trochu viac rozbitá v niektorých miestach, no lyže som mala perfektné,“ pochvaľovala si: „Musela som zabrať a aj emócie, ktoré som prežívala, mi akoby viac uberali síl. Nevedela som, či tomu veriť, alebo neveriť, po všetkých tých problémoch, ktoré som zažila na majstrovstách sveta v Östersunde na strelnici. Streľba ma teraz milo prekvapila, hovorila som si pred poslednou položkou, nezľakni sa jej, nevnímaj ju, či je prvá, alebo posledná rana. Len pokojne pracuj, veď som sama na strelnici a takáto rozkoš sa často nestáva. Užila som si všetko naplno, pred poslednou ranou som trochu zaváhala, staré myšlienky začali víriť a musela som ich potlačiť, úplne vyhodiť z hlavy. Rozdýchala som ich aj silou vôle.“

Po poslednej rane sa už Nasťa usmievala: „Užívala som si všetko, na štadión nikto neprichádzal a vedela som, že ma nikto neohrozí. Aj napriek tomu, že som sa v poslednom kole šetrila, dosiahla som najlepší bežecký čas.“

Posledná rana a po nej prišiel veľký výbuch úľavy: „Ja som si pred ňou prst uvoľnila, aby rana sama vyletela v správnom okamihu. Bola to sekundová záležitosť, no perfektne vypracovaná. Viem, že sa na mňa pozeralo veľa ľudí, ďakujem všetkým, ktorí mi verili. V nedeľu na mňa čakajú preteky s hromadným štartom, nechcem na ne myslieť, lebo teraz je to veľmi emocionálne. Musím sa upokojiť, aj keď viem, že je tam ešte matematická šanca zabojovať o veľký glóbus. Vlani som k nemu bola bližšie a nepodarilo sa. Nič nechcem predbiehať a zarieknuť, chcem sa len pokúsiť opäť podať dobrý výkon. Rada by som zopakovala výkon zo strelnice, veľmi by som si to priala.“


Na rozlúčkových pretekoch Svetového pohára Nasťa netušila, že sa niečo takéto udeje: „Je tu dosť Slovákov popri trati, prišli aj ďalší kamaráti, aj prezident Slovenského olympijského a športového výboru Anton Siekel, aj Jozef Gönci, síce dnes už v inej funkcii, no vždy som ho ako športovca obdivovala. Veľmi si vážim, že ma prišiel podporiť.“



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *