Správy

Ekonomická katastrofa Slovenska pokračuje aj v priemysle

Predseda vlády SR Igor Matovič (OĽaNO) cez pandémiu koronavírusu tvrdil, že na Slovensku sa nič vážne nedeje, lebo hospodárstvo funguje na 70%. Dáta Štatistického úradu SR (ŠÚ SR) však hovoria úplne niečo iné.

Výroba dopravných prostriedkov vyprodukovala v apríli len 21,1 % objemu oproti rovnakému obdobiu minulého roka.

Uviedol ŠÚ SR.

Štatistický úrad SR vydal najnovšie čísla, ktoré hovoria o tom, že Slovensko síce olympiádu v COVID-19 vyhralo, ekonomicky však strmhlavo padá ku dnu. Odpoveď na otázku, prečo je na tom Slovensko horšie, ako iné európske krajiny, či dokonca horšie aj ako Taliansko, keď bolo v pretekoch ohľadom šírenia koronavírusu pomyslene prvé, hľadajú analytici už niekoľko dní.


V Českej republike, ktorá je na tom lepšie ako Slovensko, sú už ekonómovia, ktorí hovoria o českom ekonomickom Armagedone. A na Slovensku?

Analytik J. Valachy o prepade slovenskej ekonomiky na TA3.

Českí ekonómovia už upozornili, že múdri politici si uvedomujú váhu svojich slov na verejnosti, preto sa v ťažkých časoch vyjadrujú radšej vždy opatrne a nestrašia, lebo ich slová majú aj vplyv na vývoj ekonomiky. Možno práve tam analytici nájdu aj odpoveď, prečo Slovensko v ekonomike končí katastrofálne, horšie ako Taliansko.


Lebo ani slová o blackoute a strašenie a ani zatváranie ľudí do štátnych karantén , ešte nikdy nikde ekonomike nepomohli. Presne aj to sledujú možní investori a podnikatelia, ktorí zvažujú, či investujú v krajine, kde sú schopní svojich ľudí zatvárať na týždne, či dokonca aj viac ako mesiac. V ekonomike totiž súvisí všetko so všetkým.

Priemyselná produkcia v apríli dosiahla historické minimum od vzniku samostatnej Slovenskej republiky, medziročne klesla o 42 %. Pod pokles sa podpísalo hlavne prudké zníženie výroby dopravných prostriedkov o 78,9 %. Zásadný vplyv na tento stav malo zastavenie či obmedzenie výroby u štyroch slovenských automobilových výrobcov ako aj obmedzenia výroby u subdodávateľov v celom automobilovom priemysle, ktoré reagovali na prijaté opatrenia proti šíreniu ochorenia COVID-19 v Európe.

Priemyselná produkcia (PP) v apríli medziročne klesla o 42 %. Vývoj podľa sekcií SK NACE Rev. 2 ovplyvnil pokles v priemyselnej výrobe o 47,4 %, dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 3,7 % a v ťažbe a dobývaní o 0,3 %.


Z celkovo15 špeciálnych zoskupení priemyselných odvetví najvýznamnejšie zníženie zaznamenala výroba dopravných prostriedkov o 78,9 %, výroba výrobkov z gumy a plastu a ostatných nekovových minerálnych výrobkov o 42,9 %, výroba strojov a zariadení inde nezaradených o 34,5 %, výroba kovov a kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení o 26,2 % a výroba elektrických  zariadení o 41,8 %.

Podľa hlavných priemyselných zoskupení sa v porovnaní s aprílom 2019 znížila produkcia investičných prostriedkov o 62,8 %, výroba predmetov dlhodobej spotreby o 52,7 %, výroba pre medzispotrebu o 32,2 %, produkcia predmetov krátkodobej spotreby o 30,3 % a produkcia súvisiaca s energetikou o 5,1 %.

Po zohľadnení sezónnych vplyvov sa priemyselná produkcia v apríli 2020 oproti marcu 2020 znížila o 26,6 %.


V súhrne od začiatku roka do konca apríla klesla PP medziročne o 15,9 %, v tom v priemyselnej výrobe o 18,6 % a v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 0,6 %. Produkcia vzrástla v ťažbe a dobývaní o 9,8 %. 

Zo špeciálnych zoskupení priemyselných odvetví, ktoré sa najviac podieľali na celkovom poklese produkcie, bolo najvýznamnejšie zníženie vo výrobe dopravných prostriedkov o 29,7 %, výrobe strojov a zariadení inde nezaradených o 17,2 %, výrobe výrobkov z gumy a plastu a ostatných nekovových minerálnych výrobkov o 15,4 %, výrobe kovov a kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení o 11,1 % a výrobe počítačových, elektronických a optických výrobkov o 32,3 %. Produkcia vzrástla v ťažbe a dobývaní o 9,8 %.

Podľa hlavných priemyselných zoskupení sa znížila výroba predmetov dlhodobej spotreby o 34,2 %, produkcia investičných prostriedkov o 24,7 %, výroba predmetov krátkodobej spotreby o 14,2 %, výroba pre medzispotrebu o 9,3 % a produkcia súvisiaca s energetikou o 1,8 %.

Poznámka: predbežné údaje; priemyselná produkcia vyjadruje zmenu objemu produkcie v naturálnom vyjadrení. Údaje sú očistené o vplyv počtu pracovných dní programom JDEMETRA+ a pri spracovaní každého mesiaca sa spätne upravujú od začiatku časového radu. Počet pracovných dní bol v apríli 2020 v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2019, aj od začiatku roka zhodný. p. b. percentuálny bod.

Pre porovnanie ponúkame aj posledné čísla z Českej republiky, kde politici viac dôverovali ľuďom a nezatvárali ich do povinných štátnych karantén mimo domova a rodiny, okrem iných opatrení. Aj v týchto číslach nepatrí Česká republika medzi najhoršie krajiny z pohľadu ekonomiky počas pandémie COVID-19.

Priemyslová produkcia v ČR TU podľa českého štatistického úradu. .


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *