Spektrum

Exkluzívne: Vedecké elity, prečo sa výsledky aj pri Covid-19 líšia

Popularita a až nevídané sledovanie výsledkov výskumnej práce vedcov sa mimoriadne zvýšili práve nástupom nového koronavírusu. Popularita vedcov rastie naprieč celý svetom. Iba na Slovensku Slovenská akadémia vied zistila, že kým vedcom dôverovalo viac ako 70 % obyvateľov Slovenska, v najaktuálnejšom prieskume sa dôvera vyšplhala až na 74%, čo je najviac zo všetkých pozorovaných inštitúcií. Vedci dokonca popularitou predbehli aj slovenskú prezidentku Zuzanu Čaputovú, ktorá sa dlhodobo teší veľkej popularite.

Portál Dalito.sk pravidelne, bez ohľadu na záujem čitateľov, zverejňuje výsledky vedeckých skúmaní na Slovensku i v Českej republike už roky.

Vede venujeme veľký priestor, pretože Dalito.sk nezáleží na čítanosti, ale zdravom, najlepšie vysoko odbornom vnímaní sveta. Záleží nám na tom, aby sme čo najviac šírili informácie o práci vedcov, ktorá si zaslúži rešpekt a pozornosť aj laickej verejnosti, pretože od výsledkov ich práce priamo závisí aj naša budúcnosť.


Po nástupe covid-19 sa však niektoré vedecké výskumy začínajú odlišovať v merite výskumu, čo na mnohých laikov môže pôsobiť zmätočne a pýtajú sa, ako vlastne môžu napr. pri covid-19 dôverovať vedcom, ak sa ich výskumy odlišujú.

Oslovili sme elitných vedcov zo Slovenska aj Českej republiky, ktorých vedecké práce v drvivej väčšine publikovali najprestížnejšie vedecké časopisy sveta. Redakcia Dalito.sk im chce touto cestou poďakovať za ochotu, keďže si uvedomuje, ako veľmi sú nielen v týchto náročných časoch vyťažení.   

Otázka: Pri COVID-19 si ľudia viac uvedomili, ako sú výsledky vašej práce dôležité pre ich budúcnosť. Počas koronavírusu sa však stretávajú aj s rozdielnymi názormi na nový koronavírus, pritom výsledky vedeckých výskumov by mali byť podľa laikov asi exaktné. Ako si majú vysvetľovať to, ak sa vedecké štúdie a výskumy končia s rôznymi výsledkami, dokonca úplne opačnými? Môžu ešte výsledkom vedeckého bádania dôverovať?

Prof. RNDr. Pavol Šajgalík, DrSc. / Predseda SAV (českí a slovenskí vedci sa spojili)

Prof. RNDr. Pavol Šajgalík, DrSc., predseda SAV, anorganický chemik/foto: SAV

„Súčasná pandemická situácia prináša rôzne otázky a mnohokrát sú na ne rôzne odpovede. Tie odpovede vyplývajú jednak z toho, že odpovedajú ľudia rôznej vzdelanostnej úrovne, rôzne erudovaní a pokiaľ ja viem, tak z tej špičkovej vedeckej, medicínskej obce je hlas pomerne jednotný. Samozrejme sú aj tam nejaké výnimky. Niečo sa stalo aj v Českej republike, ale to sú skôr excesy, ktoré sú možno len osobnostné zlyhania. Čiže vedecká obec má na pandémiu podľa mňa jednotný názor, a ten hovorí, že vírus je nebezpečný v tom, že ho nevieme dostať pod kontrolu. Možno v súčasnosti naň zomiera menej ľudí, ako ľudí, ktorí umreli na iné choroby, ale pokiaľ nemáme žiaden prostriedok na to, aby sme zabránili šíreniu vírusu, tak to môže mať pre ľudstvo katastrofické následky. Z tohto hľadiska je koronavírus extrémne nebezpečný a tomuto aj vedecká komunita rozumie.

Druhý problém je, že je veľká skupina ľudí, ktorí sa radi zviditeľňujú názormi, ktoré sú protichodné a ničím nepodložené. Títo ľudia dostávajú obrovský priestor na sociálnych sieťach, šíria rôzne myšlienky. Potom sú niekde v strede ľudia, ktorí nemajú celkom blízko k vede, čítajú tieto siete a nevedia sa v tomto zorientovať. Zoberme si napríklad už len tému nosenia rúšok. Problémy s nimi by sa objavili už dávnejšie, pretože keď si zoberieme niektoré povolania ako lekári na operačných sálach, ľudia v nebezpečných prevádzkach, kde majú rúška – zatiaľ sa nikomu nič vážne nestalo. Takže najdôležitejšie je dnes zorientovať sa v mori informácií a veriť špičkovým lekárom a vedcom.“


Mgr. Jiří Guth, ministerský rada na Ministerstvu životního prostředí ČR (Jiří Guth na Dalito.sk)

Mgr. Jiří Guth/zdroj foto: JG

„Pokud vím, jen velmi malou část zpráv o výzkumu nového koronaviru 
tvoří primární (skutečné, chcete-li) výsledky vědeckých studií. 
Naprostou většinu tvoří dílem interpretace těchto výsledků, dílem 
spekulace a hypotézy, o jejichž vyvrácení se nikdo soustavně 
nepokouší. Myslím, že je hlavně chyba redaktorů, že to nerozlišují a 
správně neoznačují.
Kvalitativně se ale situace příliš neliší od doby „předkovidové“, 
takže laici mohou vědeckým výsledkům věřit stejně (nebo stejně málo) 
jako dříve.
Specifickým nedostatkem je, že se k problematice vyslovují odborníci 
různých specializací – a prakticky nikdy není vysvětleno, kde 
(nejspíš) končí jejich expertíza. Přinejmenším v ČR jsou to 1) 
virologové, 2) epidemiologové, 3) hygienici, 4) imunologové, 5) 
evoluční biologové, 6) ostatní lékařské specializace. Zde vidím 
skutečnou a specifickou „promarněnou příležitost“.

Doc. Mgr. Jan Zukal Dr., MBA / Ředitel Ústavu biologie obratlovců AV ČR Brno (Jan Zukal na Dalito.sk)

Doc. Mgr. Jan Zukal Dr., MBA/zdroj foto: AV ČR

„Na tom není nic divného. Vědecký výzkum je dlouhodobá záležitost a výsledky jednotlivých experimentů mohou být často protichůdné. Postupně se však sbírají informace, které následně mohou být propojeny a jejich syntéza může přinést průlom v poznání celého problému. Je nesmírně důležité, aby vědec zůstával kritický i sebekritický k získaným výsledkům. Navíc v současném světě se na nás doslova hrne obrovské množství informací, jejichž zpracování je náročné a bez obecných znalostí daného problému často nejsou pochopitelné. Někdy dochází ve snaze o zjednodušení, k „vytrhávání“ jednotlivých výsledků z kontextu, a to není dobré. Úkolem vědců proto je i objasňování  dané problematiky veřejnosti slovy, které jsou snáze pochopitelné.“  

RNDr. Boris Klempa, DrSc. / Vedúci Oddelenie ekológie vírusov Virologického ústavu, Biomedicínske centrum SAV (Boris Klempa na Dalito.sk)

RNDr. Boris Klempa, DrSc./zdroj foto: SAV

„Absolútne chápem, že bežný človek môže byť v súčasnosti z protichodných informácií zmätený a zneistený. To čo prežívame, však nie je kríza vedeckého skúmania, ale kríza autorít. Žijeme v zvláštnej dobe, v ktorej sa zrazu k odborným témam vyjadruje prakticky ktokoľvek a dostáva rovnaký, ak nie väčší priestor ako odborník. Tvrdenia týchto ľudí obvykle nie sú podložené žiadnymi vedeckými štúdiami, prípadne si vyberú len niektoré a tie potom veľmi nekriticky interpretujú. Často nastáva aj situácia, že kým vedci v tichosti skúmajú a vo vyjadreniach sú typicky zdržanlivejší, mediálny priestor obsadzujú ľudia s čo najviac kontroverznými a jednoznačnými tvrdeniami. Ak sa k tomuto pridávajú politici a iné verejne známe osobnosti, nastáva kríza dôvery, akú zažívame aj teraz a v konečnom dôsledku to môže stáť ľudské životy. 

Samozrejme, aj v rámci vedeckej komunity existuje celé spektrum osobností, charakterov a kvality a tak ako v iných sférach života, aj tu môže byť niekedy problém sa orientovať a dokázať odlíšiť kvalitne vykonaný a správne interpretovaný výskum. Toto môže byť pre laickú verejnosť seriózny problém a tu nezostáva nič iné, ako spoliehať sa na renomé konkrétnych ľudí a pracovísk. Štúdie od renomovaných autorov a svetovo uznávaných pracovísk, publikované vo vysoko kvalitných vedeckých časopisoch, kde prechádzajú prísnym recenzným konaním vždy musia mať úplne inú výpovednú hodnotu, ako ničím nepodložené tvrdenia samozvaných spasiteľov na sociálnych sieťach. Súčasná pandémia je poučením aj pre vedcov, že systematická informovanosť verejnosti je rovnako dôležitou súčasťou ich práce, ako samotný výskum.

Mgr. Aleš Urban, Ph.D., Ústav fyziky atmosféry AV ČR (Aleš Urban na Dalito.sk)


Mgr. Aleš Urban, Ph.D., Ústav fyziky atmosféry AV ČR/foto: zdroj: AV ČR

„Nejen v epidemiologii, ale v každé vědní disciplíně zjednodušeně platí,
že čím více dat máme, tím spolehlivější výsledky můžeme získat. A
přestože můžeme z médií získat lehce dojem, že celý svět je uchvácen
onemocněním COVID-19, před kterým není kam utéct, pravdou je, že dat a
znalostí o chování viru a onemocnění je v některých aspektech stále
relativně málo. A stejně jako vývoj očkovací vakcíny trvá v řádech
měsíců, tak i výsledky výzkumu dalších aspektů viru a jím způsobeného
onemocnění nelze získat a publikovat ze dne na den. Tudíž jsou mnohé
studie, které aktuálně vycházejí k problematice COVID-19 v odborných
časopisech, zatíženy značnou mírou nejistoty z důvodu malých datových
vzorků. To neznamená, že bychom takovým výsledkům a priori neměli věřit. Ale při jejich prezentaci a interpretaci veřejnosti je třeba brát v
úvahu i tyto nejistoty, upozorňovat na ně a nebát se přiznat, že některé
odpovědi jednoduše neznáme, nebo na ně stále nemáme dostatečné důkazy,
abychom je mohli považovat za jednoznačně pravdivé.“

Mgr. Martin Venhart, PhD. , samostatný vedecký pracovník, vedúci Oddelenia jadrovej fyziky, Fyzikálny ústav SAV (Martin Venhart na Dalito.sk)

Martin Venhart, jadrový fyzik, člen Predsedníctva SAV, výskumník, ktorý pôsobil aj v CERN/foto: SAV

„Treba veľmi striktne rozlišovať medzi výsledkami a ich interpretáciou. Pokiaľ sa experimentálne výsledky z dvoch rôznych experimentov, ktoré merajú to isté líšia od seba viac, než je neistota merania, v tom prípade treba začať hľadať chyby. Hlavne pri komplikovaných experimentoch sa môže stať, že aparatúry majú isté svoje artefakty, ktoré sú chybne interpretované, ako nejaký prírodný jav.
Ešte väčší problém nastáva pri interpretácií, pretože my väčšinou sa snažíme interpretovať neúplné dáta a veľmi často aj neúplnú analýzu neúplných dát. Nevieme, aká časť informácie nám chýba, či nám niečo chýba a čo vlastne nám chýba. Tam  funguje kauzalita tak, že máme príčinu a je tam dôsledok, ale to,  čo my meriame, je len dôsledok. Následne z neho sa vyvodzuje príčina. Lenže môže byť, že ten istý dôsledok môže vyvolať aj iná príčina, potom sa musí zvyšovať komplexnosť experimentov, že sa zmeria nejaká ďalšia veličina, ktorou sa vylúčia nejaké možnosti. Keď táto možnosť nie je, tak to môže byť ľahko zavádzajúce.
A to je podľa mňa presne prípad aj toho, čo sa deje s vírusom. Máme stále málo informácií, aj aká je rýchlosť šírenia a dokonca ani nemáme relevantné číslo o počte mŕtvych, pretože rôzne štáty pristupujú k metodike rôzne.“

MVDr. Juraj Kopáček, DrSc. / Vedecký riaditeľ Virologického ústavu, Biomedicínske centrum SAV

MVDr. Juraj Kopáček, DrSc./zdroj foto: BMC SAV

„Túto otázku možno zodpovedať v dvoch rovinách. Laická verejnosť totiž môže mať už pri čítaní informácie problém odlíšiť, či sa jedná o informáciu pochádzajúcu z vedeckého periodika, ktorá prešla recenzným konaním, alebo sa jedná o článok z menej významného časopisu, ktorý nebol podrobený recenzii vo vedeckej komunite. To je všeobecne problém dnešnej doby, kedy je internet zahltený množstvom informácií, ktorých pôvod je rôznorodý. Samozrejme nemôžeme zjednodušene povedať, že informácie pochádzajúce z menej prestížnych časopisov musia byť vždy menej kvalitné.

Druhá rovina sa týka samotných experimentov a následne vedeckých publikácií spojených s COVID-19. Tu sa stretávame s unikátnym javom v novodobej histórii, kedy v relatívne krátkom čase došlo k masívnemu nárastu počtu publikácii (teda aj vedeckých poznatkov) ohľadom nového koronavírusu. Samozrejme takáto explózia experimentov a poznatkov nutne musí prinášať aj určité rozdiely v zistených skutočnostiach. Ich pôvod môže byť rôzny a dôležité je ako sa potom výsledky pre verejnosť prezentujú. Z vedeckého hľadiska rozdiely, resp. nesúlad vo výsledku môže byť spôsobený rozdielnym experimentálnym modelom, ktorý sa pre výskum zvolí. Napríklad už rozdiel v používaných bunkových modeloch, môže byť závažný pre konečný výsledok. Vedecká komunita dokáže takéto zistenia vnímať a často sú nápomocné pri určovaní ďalšieho smerovania výskumu v sledovanom odbore. Naopak pri nesprávnej až prehnanej interpretácii výsledkov (často aj médiami) pre laickú verejnosť, môže prichádzať k vytváraniu nie úplne správnych a objektívnych záverov. Výsledkom vedeckého skúmania určite treba veriť, ale treba rozlišovať či sa jedná o výsledok aj vedeckou obcou akceptovaný, alebo či sa jedná o výsledok, ktorý neprešiel kritikou vedeckej komunity a teda jeho vedecká hodnota je otázna. Taktiež treba vnímať, že často osobné názory vedcov (aj nesprávne) sú podsúvané verejnosti ako vedecké fakty, s ktorými sa však vedecká komunita nestotožňuje. Tu je dôležitá úloha médií, aby aj oni dokázali verejnosti prezentovať vedecky overené informácie.“

Ing. Jan Weinzettel, Ph.D. / vedoucí Laboratoře environmentálních stop UK Praha (Jan Weinzettel na Dalito.sk)


Doc. Ing. Jan Weinzettel, Ph.D. /zdroj foto: Univerzita Karlova Praha

„Jsou otázky, na které současná věda odpověď nezná. Pokud se na ně ptáte, pak dostanete odpověď, která vychází ze zkušenosti vědců, ale není přímo podložena vědeckým experimentem. Je zde mnohem silnější faktor lidskosti a tak dostanete různé odpovědi. Myslím, že ale většina z nich byla (případně být měla) uvedena slovy, že se nejedná o výsledek vědecké práce, ale o vlastní názor vědce. Pokud se liší výsledky experimentů, pak je nutné podívat se na podmínky, za jakých byl experiment proveden. Rozdílnost těchto podmínek pak může vést k objasnění daného jevu a prohloubení našeho poznání.“

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *