EXKLUZÍVNE: Zdeno Chára: „Viem, že to príde, viem, že je to bližšie, som bližšie ku koncu, ako kedysi.”
Slovenskí hokejisti Zdeno Chára a Jaroslav Halák v tejto sezóne Stanleyho pohár nezískali. Ich Boston sa dokázal prebojovať do finále play off zámorskej NHL, v ktorom si vynútil rozhodujúci siedmy zápas, v ňom ale ťahal za kratší koniec. Prehra 1:4 so St. Louis bola pre Cháru jedna z najzdrvujúcejších v kariére.
“Ťažko sa mi teraz hľadajú správne slová. Nie je to ľahké. Verili sme, že to dokážeme. Taký však býva šport. Nezostáva vám nič iné, ako vstať a ísť ďalej,” povedal krátko po záverečnom zápase sezóny skúsený slovenský obranca, ktorý len ťažko krotil emócie.
Kým brankár Halák, ktorý bol v play off náhradník Fína Tuukku Raska, zažil finále NHL po prvý raz v kariére, 42-ročný Chára sa v ňom predstavil už tretíkrát, zakaždým v drese Bruins.
V roku 2011 priviedol tím ako kapitán k zisku trofeje, o dva roky neskôr, rovnako ako teraz, vo finále neuspel. Na sériu so St. Louis nebude spomínať v dobrom aj pre bolestivé zranenie, ktoré utrpel vo štvrtom dueli. Puk po zblokovanej strele ho trafil do tváre a zlomil mu čeľusť. Napriek zraneniu dokázal v ďalších zápasoch nastúpiť, pričom ústa mu chránil kryt na prilbe, a v šiestom súboji dokonca prispel gólom k víťazstvu “medveďov” 5:1.
Mužstvo neúnavne burcoval, išiel mu príkladom svojou bojovnosťou a nezlomnou vôľou. Kým však pred ôsmimi rokmi dokázal s Bruins v siedmom finálovom dueli na ľade Vancouveru triumfovať, teraz zažil presne opačný pocit.
“Táto skupina hráčov neskutočne tvrdo bojovala, celú sezónu. Prekonali sme nepriazne osudu, čelili rôznym výzvam. Som na mužstvo veľmi hrdý,” vyznal sa najvyšší muž NHL. Bruins tak nepridali do svojej zbierky siedmy Stanleyho pohár.
“Niet pochýb, že tento tím má obrovský charakter. Sú v ňom silné osobnosti, lídri, držíme pokope, nielen v tejto sezóne, ale už niekoľko rokov. Sme ako jeden muž, hráme jeden za druhého, navzájom si pomáhame. Spolu sme bojovali, zažili vrcholy aj pády. Skrátka to len tentoraz nevyšlo,” povedal Chára.
Slovenský veterán utvoril nový rekord NHL, keď absolvoval už svoj 14. zápas číslo sedem v profiligovej kariére, čím o jeden prekonal legendy Scotta Stevensa a Patricka Roya. V dueloch číslo 7 má bilanciu šesť víťazstiev a osem prehier.
V play off si celkovo pripísal šesť bodov (2+4) v 23 zápasoch, vo finálovej sérii mal bilanciu 1+2. Vo finále skóroval ako najstarší obranca v ligovej histórii. Napriek svojmu veku v kariére ďalej pokračuje, zmluvu má aj na ďalšiu sezónu. Generácia s Chárom, Tuukkom Raskom, Patriceom Bergeronom, Bradom Marchandom či Davidom Krejčím, ktorá vybojovala trofej v roku 2011, postupne starne a už nebude mať veľa pokusov na ďalší útok na titul. Chára však nepochybuje, že ďalšie roky budú pre Bruins žiarivé.
“Som si istý, že tento tím má svetlú budúcnosť. Niekedy vás takéto pády urobia ešte silnejšími. Verím, že toto mužstvo má potenciál vrátiť sa späť do finále a úspešne to dokončiť,” dodal.
Naposledy sme osobne s hviezdou NHL hovorili na poslednom ročníku Charity Golf Cup 2018 vo Veľkej Lomnici, kde Zdeno Chára pravidelne podporuje charitu Petra Bondru. Zdeno patrí medzi tie doslova svetové športové celebrity, pri ktorých platí, čím väčšia osobnosť, tým nenápadnejšia.
Čím to je, že ľudia, ktorí v živote dokázali naozaj veľa, pôsobia tak skromne?
Neviem, tak ja sa snažím byť normálnym človekom a žiť úplne normálny život. To, čo človek dokáže je pekné a je to možno inšpirujúce aj pre iných. Aspoň dúfam, ale na druhej strane, je to len určitá časť života, ktorej sa venujeme a potom musíme hlavne dbať na to, že sme stále ľudia, ktorí žijeme medzi “obyčajnými” ľuďmi, a to sme vlastne aj my, športovci. Takže netreba sa povyšovať, alebo dávať najavo nejakú nadradenosť, ale snažiť sa viacej pomáhať, viacej si všímať menších vecí. To robí podľa mňa človeka veľkým, taká tá skromnosť a úcta a pocta k tomu, že sme všetci len ľudia, musíme si navzájom pomáhať a správať sa k sebe s rešpektom.
Na Charity Golf Cup Petra Bondru chodíte dlhé roky. Vidíte často smutné príbehy rodín, pre ktoré sa snažíte vyzbierať čo najviac peňazí. Napadne vám niekedy, že možno máte v živote aj obrovské šťastie?
Áno, áno! Je to veľmi často návod na zamyslenie, pretože si myslím, že mnohí z nás často prehliadame to šťastie, že sme zdraví, že máme rodiny, že máme to, čo sme si nejakým spôsobom priali, vysnívali. Nie každý mal to šťastie. Naozaj je dobré sa nad tým niekedy aj zamyslieť a vážiť si to, pretože aj zlomkom sekundy môžete všetko stratiť, alebo prídu nejaké náhodné zmeny a človek si až potom uvedomí, čo všetko mal. Takže, ako sa hovorí: človek nevie čo má, pokiaľ to nestratí.
Ako si k sebe opäť hľadali cestu dvaja kamaráti, po nešťastnom úraze Mira Šatana z vašej hokejky?
Nerád by som sa k tomu už vracal, už je to naozaj dlhšia doba a už to nechávame tak. Je to minulosť.
Ste obrovskou inšpiráciou malých aj veľkým. Aj v tom, že dopredu uvažujete o tom, čo bude po ukončení vašej kariéry. Stojíme na golfovom ihrisku, ale asi vaša profesionálna budúcnosť nebude o golfe.
Tak to zatiaľ ešte nemám v pláne. (smiech) Rád by som sa to možno naučil lepšie po technickej stránke, ale zatiaľ som sa k tomu ešte nedostal tak, akoby som na zlepšenie hry potreboval. Ale priznám sa, že zatiaľ ma to nejako vo veľkom neláka. Ale verím, že jedného dňa to vyskúšam. A čo budem robiť po kariére? Sám neviem. Viem, že to príde. Viem, že je to bližšie, som bližšie k tomu koncu, ako kedysi, ale snažím sa nejakým spôsobom vzdelávať a rozširovať svoje vedomosti aj v iných oblastiach a otvárať si dvere aj do rôznych iných smerov. Nemám to ešte celé ujasnené.
Možno reality, mnohí hokejisti končia práve tam.
Je pravdou, že o nehnuteľnosti sa zaujímam už dlho. Spravil som si licenciu na realitného makléra v Spojených štátoch.
Chodili ste do školy?
Áno (úsmev). Zaplatil som si kurzy na školách v Harvarde a v Bostone, naozaj sa snažím pripraviť aj na budúcnosť bez hokeja.
Blahoželám, to je super, že osobnosť ako vy je príkladom toho, že k budúcnosti treba pristupovať celý život zodpovedne, bez ohľadu na finančné bezpečie. Mám z vás pocit, že ste takmer dokonalý…
Nie, nie som! (smiech). Práve to, keby som bol, tak takéto veci nemusím teraz vyhľadávať. Ale snažím sa, naozaj sa len snažím rozširovať svoje vedomosti a naučiť sa aj niečo nové.
Vás ešte v hokeji niečo prekvapí?
Stále má dokáže prekvapiť množstvo vecí. Myslím si, že je to všetko veľmi spojité aj so životom mimo hokeja, kedy sa stále niečo učíme, niečo spoznávame, máme rôzne príbehy, skutky, ľudí, ktorí prichádzajú do nášho života a ľudí, ktorí odchádzajú. Takže je to veľmi prepojené na ľade a aj mimo neho, pretože v hokeji je to veľmi podobné. Stále sa tam niečo deje, stále sa niečo inovuje a mení. Aj modernizácia hokeja vás stále núti, aby ste s tým rýchlym chodom hokeja kráčali a prispôsobovali sa. Takže aj na ľade je to presne tak, ako aj v živote.
O mladej generácii sa často hovorí, že sa im nechce pracovať, len veľa zarábať. Mladí, ktorí sa dnes dostanú k tebe na ľad, je to iná generácia oproti vašej?
Nová generácia je iná. Nemôžeme to však až tak porovnávať, pretože ako som už povedal, v živote nás technológie posunuli niekde úplne inde. Však kde sme boli my, keď sme prichádzali do hokejových tried, dorastu a tak ďalej. Dnes už mladí majú úplne iné možnosti a vymoženosti. Samozrejme, ich správanie je ovplyvnené aj výchovou. Nehovorím to v zlom, ale museli sa prispôsobiť modernému životu. A ako to ja pociťujem? Majú hlavne iné záujmy, iný životný štýl, zábavu. Keď sme sa kedysi chceli stretnúť my, tak sme sa museli dohodnúť možno aj týždeň dopredu, ale platilo to. Dnes sa dohodnú cez telefóny a sociálne siete okamžite. je to rýchlejšie, presne ako v hokeji. A to je dôsledok vplyvu technológií a potom tej modernej výchovy. V našich časoch bolo prvoradé, aby sa deti hrali vonku, boli aktívne a aby športovali, aby to robili poriadne a v dnešnej dobe je to tak trošku… priority sú trošku postavené inak.
Môže sa Zdeno Chára naučiť ešte niečo nové od mladého spoluhráča v tíme?
Samozrejme. (úsmev) Napríklad, snažil som sa aj vďaka nim naučiť viac o sociálnych sieťach a mediách, ktoré sú dostupné, ktoré môžeme využívať. Pretože, ako som povedal, v našej dobe to vôbec neexistovalo. Veľmi rád sa od nich učím nové veci, pretože je pre mňa dôležité rozširovať si obzory. Veľmi rád sa rozprávam s mladými, aj staršími.
Niekedy vám hlavou prebleskne, že panebože, o čom ten mladý rozpráva?
(smiech) Niekedy, hlavne keď hovoria o technológiách. Na druhej strane, je to zasa milé, usmievavé, keď vám niečo taký mladší spoluhráč alebo človek povie a vy na základe životných skúseností si poviete, sa usmejete, že hm, asi to tak nebude (smiech). Lebo viem, že to tak asi naozaj nebude (smiech). Ale je to niekedy také usmievavé a človek sa niekedy len nad tým zamyslí a v duchu si pomyslí svoje, ale aj to vás posúva.
Čo vám urobí najväčšiu radosť, keď si chcete naozaj dopriať? Sú ženy, ktoré to riešia kabelkami, muži autom…
Pre mňa je najvzácnejšie, keď môžem ísť niekde s mojou rodinou, s mojimi deťmi a stráviť čas v pokoji. A samozrejme zdravie. Ja to neviem ani nejako opísať, ale je to „vec“, ktorú si musíme vážiť a je to také vzácne a cenné, že to sa nedá ani vyčísliť, opísať a to je pre mňa najväčšie šťastie, keď mám zdravé deti, zdravú rodinu, máme pohodu a môžeme si užívať jeden druhého.
A ten pokoj máte iba za zatvoreným dverami, alebo aj na verejnosti? Ste veľmi populárny človek, k inkognitu vám nepomáha ani vaša výška.
Pre popularitu sa nezatváram doma, aby som mohol relaxovať. Nemám problém sa odviazať a ísť niekam do spoločnosti, alebo relaxovať aj na verejnosti. Milujem chvíle v horách. Čas v prírode si užívať naplno, tam cítim ten pravý relax. Je to pre mňa mimoriadne vzácny priestor na oddych s rodinou. Sú to krásne chvíle, tam si ako rodina oddýchneme najviac.
Neprekáža vám, keď vás napríklad v horách niekto spozná a chce s vami fotku?
Nemám s tým problém. Všetkým hovorím, ja som obyčajný chalan, obyčajný človek, boli sme normálna obyčajná rodina ako každá iná a tak sa budeme aj naďalej správať. Budeme sa tak rovnako chovať aj dnes, aj na verejnosti.