Spektrum

Exkluzívne zo Sudánu vedci SAV: „Na bežné kopáčske práce najímame robotníkov, na ktorých výkony sa nemôžeme sťažovať.“  

Slovenskí egyptológovia a archeológovia odišli v januári skúmať archeologickú lokalitu Duwejm Wad Hadž v Sudáne, v oblasti starovekej Núbie. Nachádza sa asi 350 km severne od hlavného mesta Chartúmu, pod  4. nílskym kataraktom. Neďaleko nej leží jedna z najvýznamnejších sudánskych lokalít – slávna „osamelá“ hora Džebel Barkal, ktorá je na zozname pamiatok UNESCO.  DALITO vám prináša prvé exkluzívne informácie priamo z miesta výskumu.

Túto oblasť Núbie nazývali starí Egypťania Kuš. Miestni kušitskí panovníci dokonca v závere 8. a v prvej polovici 7. storočia pred Kristom ovládli starý Egypt. Staroveké mesto Napata, ležiace pod horou (arab. džebel) Barkal, zostalo metropolou miestneho kráľovstva aj po vyhnaní kušitských kráľov z Egypta Asýrčanmi (dobyvatelia z územia dnešného Iraku). Pod samotnou horou a na okolitých lokalitách sa nachádza niekoľko desiatok kráľovských pieskovcových pyramíd tej doby.

Hľadajú staroveký chrám


Význam tejto oblasti sľubuje zaujímavé nálezy aj na lokalite Duwejm Wad Hadž, na ktorej doteraz archeológovia vykopávky nerobili. Zahraniční odborníci tu dokonca predpokladajú staroveký chrám. Náboženský rozmer miesta potvrdzujú aj súčasné sakrálne stavby.

Jozef Hudec z Ústavu orientalistiky SAV a Michal Cheben a Branislav Kovár z Archeologického ústavu SAV začali pracovať na spoločnom projekte v Duwejme  už vo februári 2018. Výskum je realizovaný z  grantu Agentúry na podporu výskumu a vývoja Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR a podporuje ho  aj  Nadácia Aigyptos.

„Na letisku v Chartúme nás vítal pracovník sudánskej pamiatkovej správy (Národná korporácia pre pamiatky a múzeá), ktorý mal na starosti povolenie, aby naše prístroje boli vpustené do Sudánu. Trochu nám zatrnulo, či má všetko potrebné. Zanedlo prišiel aj slovenský generálny honorárny konzul Dr. Nasreldín Šulgamí, ktorý nás príjemnou slovenčinou uvítal a dohovoril všetko potrebné. Pred letiskom nás čakal aj Ing. Chalíl Hassan, absolvent Slovenskej technickej univerzity, ktorý je našou trvalou a takmer slovenskou logistickou podporou,“ prezradil pre DALITO Jozef Hudec z Ústavu orientalistiky SAV.

Slovenskí výskumníci a vedci SAV s miestnymi Sudáncami/foto: archív Jozef Hudec

Dvestoročná  mešita

Počas výskumu odhalili pomocou georadaru štruktúry, ktoré naznačujú, že pod zemou sú prítomné tehlové a kamenné stavby. Zaujímavá je aj ruina takmer dvestoročnej  mešity na povrchu tellu (pahorku).

Mešita má takmer 1600 m2, čo je v skromných vidieckych podmienkach veľmi pozoruhodné. Rozlohou je porovnateľná s Veľkou mešitou v Chartúme, ktorá má cca 2000 m2.


Ale ako to už býva, či nemôže byť len bezproblémové a tak slovenskí vedci museli riešiť aj nečakané situácie a prijímať provizórne riešenia, s ktorými vôbec nepočítali.

„Archeológ musí byť vynachádzavý, obzvlášť v zahraničí. V Sudáne je v súčasnosti nedostatok pohonných hmôt. Na našu lokalitu vzdialenú 350 kilometrov od Chartúmu musíme cestovať päť hodín. Bez auta sa nezaobídeme ani na mieste. Našťastie nám priatelia v Chartúme pomohli nájsť dobre zásobenô požičovňu áut. Na sudánskom vidieku nie je tiež najstabilnejší internet. Máme však so sebou telekomunikačného čarodeja, v civilnom živote geodeta Dr. Tibora Lieskovského, ktorá dokáže obísť či zahnať všetky technické problémy,“ informuje priamo zo Sudánu Jozef Hudec.

Vedec SAV Michal Cheben pri meraní georadarom v Sudáne/foto: archív Jozef Hudec

Spresnil, že prvé sondy otvorili presne 16. januára 2019.

„V nedeľu 20. januára sme už boli v jednej sonde v hĺbke 1,5 metra. Okrem deštrukcie arkádového  prístrešku mešity (riwáku) sme zatiaľ nenarazili na túžené napatské nálezy. Snáď zajtra …,“ dúfa člen slovenského tímu vedcov, ktorým pri takejto práci bohužiaľ nemôžu pomáhať miestni dobrovoľníci, aj keby chceli.

Branislav Kovár z Archeologického ústavu SAV pri geodetickom zameraní v Sudáne/foto: archív Jozef Hudec

„Multidisciplinárny výskumný tím tvoria okrem archeológov aj špecialisti na geodéziu, stavebné inžinierstvo a religonistiku. Dobrovoľníci v zmysle dobrovoľného náboru na dobrodružstvo sa na tento typ výskumu nehodia a ich účasť neumožňujú ani projektové pravidlá APVV. Potrební sú špičkoví špecialisti, ktorí sú pripravení dobrovoľne podávať vysoké výkony v náročných podmienkach. Na bežné kopáčske práce sa najímajú miestni robotníci, na ktorých výkony sa zatiaľ nemôžeme sťažovať,“ hovorí o skúsenostiach z krajiny, kde by bežný Slovák očakával skôr nevôľu k náročnému tempu „stavebných prác“. Opak je však pravdou.

Na trhu ušetria

Na lokalite sa okrem pieskovcových skál našli aj viaceré úlomky alabastru, čiernej a červenej žuly.


Sudán, Dzebel_Barkal/foto: archív Jozef Hudec

Tieto materiály používali na výstavbu a výzdobu chrámov aj starí  Egypťania.  Výskum v Duwejm Wad Hadž tak bude mať dostatok podnetov na výskum a môže priniesť zaujímavé výsledky.

„Prácu v teréne nekomplikuje zatiaľ nič. Počasie je stabilne slnečné, podobne aj denná teplota (27 až 33 stupňov Celzia), ktorá však v noci dokáže preveriť teplé deky (klesne aj na 10 stupňov). Vietor občas zdvihne prach a zníži viditeľnosť. Popoludňajšiu „druhú“ zmenu, ktorá je venovaná dokumentácii nálezov a vypĺňaniu databáz, však spravidla komplikujú muchy a komáre. Dúfame, že nie sú malarické … Máme veľmi nápomocnú inšpektorku Mundžidu, ktorá okrem archeologických znalostí má aj prehľad na miestnom trhu a často nám ušetrí peniaze razantným vyjednávaním cien. Vodič Moajed je zasa technicky zdatný nielen pri motore auta, dokáže opraviť pieskom zaseknutý zámok, elektriku čerpadla, či zavzdušnený vodovod. Vo všeobecnosti sú Sudánci veľmi príjemní a otvorení ľudia. Ich druhá veta po pozdrave je vždy „kefhálak“ – ako sa máš? Odpoveď spravidla znie: „kwajís, al-hamduli´lláh“ (dobre, chvála Bohu). Avšak v dongolsko-karímskom dialekte tomu človek nemusí vždy rozumieť, najmä aj hovoriaci omáľa slová na jazyku a púšťa ich potom von s talianskou kadenciou J,“ zavtipkoval pre DALITO rešpektovaný slovenský vedec a výskumník Jozef Hudec z Ústavu orientalistiky SAV  priamo zo Sudánu.

Môže vás zaujať:

SAV je najdôveryhodnejšou slovenskou inštitúciou



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *